Staršia doba kamenná

Staršia doba kamenná

(3 000 000 pred n.l. – 10 000 pred n.l.)

Človek sa vyvinul z jeho živočíšnych predkov pred tromi miliónmi rokov. Predtým boli najdokonalejšími bytosťami na Zemi len opice a opočloveky (australopitekus). Prvý človek – Homo habilis alebo človek zručný sa objavil v období, keď sa na Zemi začali striedať dlhé ľadové a medziľadové – teplejšie doby. Nepriazeň počasia nútila ľudí rozmýšľať, zlepšovať svoje nástroje, aby si zachovali život.

Ľudia človeka zručného sa živili predovšetkým zberom plodov, korienkov, vajec. Lovili i menšie živočíchy. Medzi ich nástroje patrili ostré kamene, ktoré našli v prírode (okrúhliaky). Neskôr ich vyrábali sami – otĺkaním kameňa o kameň. (=sekáče, úštepy). Používali i papeky a kosti. Ľudia žili v tlupách, ktoré boli spočiatku menšie. Dokázali sa dorozumievať prvými znakmi a posunkami. Mali výšku asi 130 cm, pretiahnutú tvár, chlpy a ostré zuby. Počet ľudí bol veľmi malý a vek sa pohyboval do 30 rokov. V teplom období žili pod prevismi skál alebo si budovali prístrešky z vetiev. Keď sa podnebie ochladilo, presunuli sa do jaskýň. Nálezy človeka zručného pochádzajú predovšetkým z oblasti východnej Afriky.

Pred 1,5 mil. rokov vznikol človek vzpriamený alebo homo erektus. Žil v chladnom podnebí, mal dokonalejšiu schopnosť premýšľať a dorozumieval sa dokonalejšou rečou. Osídlil Afriku, Áziu a dostal sa i do Európy. Jeho najdokonalejším nástrojom bol pästný klin. Ľudia lovili i veľké cicavce. Vznikol kolektívny lov, na ktorom sa podieľala celá tlupa. Človek vzpriamený objavil oheň, ktorý predtým získavali ľudia len náhodne. Oheň dokázal udržať v jaskyni a tak ho chránil pred zimou a zverou a slúžil neskôr i na úpravu jedál. Údajne medzi týmito ľuďmi existoval i kanibalizmus.

V období ohraničenom rokmi 200 000 – 40 000 pred n.l. obýval Zem opäť dokonalejší typ človeka – človek rozumný (homo sapiens). Mal veľmi dobre opracované nástroje, každý slúžil pre nejakú činnosť. Používal i drevené oštepy. Ľudia sa sústreďovali na určitý druh zveri. Začali prvýkrát uvažovať aj o príčine smrti. Predstavovali si, že duša mŕtveho žije ďalej, mŕtvych začali pochovávať a do hrobov im kládli milodary. Najstarší ľudia dnešného typu už osídlili celú planétu.

Nazývame ich aj lovcami mamutov, lebo lov mamutov bol ich hlavnou činnosťou, na ktorej sa podieľala celá tlupa. Jeden mamut bol zdrojom obživy na dlhší čas a dokázali z naho využiť všetko: mäso, kosti, kožu, tuk. Muži pripravovali pasce a lovili pomocou lukov a šípov, pazúrikov, oštepov. Ženy z kože vyrábali odev, tuk sa využíval na svietenie a ostré kosti ako nože. Takáto deľba práce medzi mužom a ženou sa nazýva prirodzená. Ľudia sa za zverou sťahovali a nemali trvalé príbytky.

Pohreby sa stali pravidelné. Ľudia verili, že blesky, víchrice, povodne sú dielami duchov, tajomných a neviditeľných bytostí. Vznikli šamani a prvé rituály. U niektorých ľudí sa objavili umelecké schopnosti. V jaskyniach Lascaux vo Francúzsku a Altamira v Španielsku sa našli maľby. Ľudia zobrazovali zver, ktorú lovili. Vyrábali sošky žien – tzv. venuše. Príkladom je Moravianska venuša stará 22 000 rokov a našla sa v Moravanoch pri Piešťanoch.

Staršia doba kamenná – základné informácie

Vývoj človeka v staršej dobe kamennej

Homo habilis – človek zručný

Homo erectus – človek vzpriamený

Homo sapiens – človek rozumný

Lovci mamutov – život a obživa

Prirodzená deľba práce v staršej dobe kamennej

Viera, rituály a umenie v staršej dobe kamennej