Neskorá doba kamenná

Neskorá doba kamenná

(5000 – 3000 pred n.l. v Ázii, 4000 – 2000 v Európe)

V najvyspelejšej oblasti na Zemi tohto obdobia – na Blízkom východe vzniklo tzv. závlahové hospodárstvo. Ľudia dokázali veľmi výhodne využiť záplavy na zavlažovanie, čím dosiahli bohatú úrodu. Ďalším objavom bol prvý kov – meď. Preto túto dobu nazývame aj ako dobu medenú. Nástroje však boli stále vyrábané z kameňa a dreva. Spoločenská deľba práce sa rozvinula. Vznikli ľudia, ktorí poznali prácu s kovmi a tí boli často pozývaní aj do susedných dedín. Vznikol i prvý obchod – výmenný. Niektorí remeselníci a obchodníci sa v susedných dedinách usadili natrvalo a v dedine žili ľudia, ktorí neboli spojení pokrvnými zväzkami. Z rodových občín sa stali susedské občiny. Rozhodujúce postavenie v rodine získal muž, toto nazývame patriarchát.

* V dedine malo náboženstvo veľký vplyv. Začali sa stavať chrámy. Vznikali majetkové rozdiely medzi ľuďmi, čím sa dediny opevňovali. Vznikom opevnených dedín s chrámom a majetkovo rozdelenou spoločnosťou na blízkom východe pravek skončil a začal starovek. Za jeho začiatok považujeme objav bronzu a písma roku 3000 pred n.l.

* V Európe však stále žili poľnohospodári v susedských občinách. Ich dediny neboli opevnené a nemali chrámy. Pozoruhodné stavby z tohto obdobia sú megality, ktoré sa našli vo Veľkej Británii – Stonehenge a na Malte. Boli to akoby stojace kamene, ktoré slúžili ako hrobky, svätyne a na určovanie času.