Neskorá doba kamenná (eneolit) – charakteristika, objavy a život ľudí

Neskorá doba kamenná (eneolit) – charakteristika, objavy a život ľudí

Neskorá doba kamenná (eneolit) trvala v jednotlivých oblastiach v odlišných obdobiach:

• V Ázii: 5000 – 3000 pred n. l.
• V Európe: 4000 – 2000 pred n. l.

Závlahové hospodárstvo a objav medi

V najvyspelejšej oblasti na Zemi tohto obdobia – na Blízkom východe – vzniklo tzv. závlahové hospodárstvo. Ľudia dokázali veľmi výhodne využiť záplavy na zavlažovanie, čím dosiahli bohatú úrodu.

Ďalším významným objavom bol prvý kov – meď. Preto túto dobu nazývame aj dobou medenou. Nástroje však boli stále vyrábané z kameňa a dreva.

Deľba práce, obchod a vznik susedských občín

Spoločenská deľba práce sa rozvinula. Vznikli ľudia, ktorí poznali prácu s kovmi, a tí boli často pozývaní aj do susedných dedín.

Vznikol i prvý obchod – výmenný. Niektorí remeselníci a obchodníci sa v susedných dedinách usadili natrvalo a v dedine žili ľudia, ktorí neboli spojení pokrvnými zväzkami.

Z rodových občín sa stali susedské občiny. Rozhodujúce postavenie v rodine získal muž, čo nazývame patriarchát.

Náboženstvo, majetkové rozdiely a koniec praveku

V dedine malo náboženstvo veľký vplyv. Začali sa stavať chrámy.

Vznikali majetkové rozdiely medzi ľuďmi, čím sa dediny opevňovali.

Vznikom opevnených dedín s chrámom a majetkovo rozdelenou spoločnosťou na Blízkom východe pravek skončil a začal starovek.

Za jeho začiatok považujeme objav bronzu a písma roku 3000 pred n. l.

Neskorá doba kamenná v Európe

V Európe však stále žili poľnohospodári v susedských občinách. Ich dediny neboli opevnené a nemali chrámy.

Pozoruhodné stavby z tohto obdobia sú megality, ktoré sa našli vo Veľkej Británii – Stonehenge – a na Malte.

Boli to akoby stojace kamene, ktoré slúžili ako hrobky, svätyne a na určovanie času.