Doba železná

Doba železná

700 pnl.-1.st.nl.: Európa

K zlepšeniu náradia, nástrojov a zbraní prispel objav pevnejšieho kovu – železa. V ázijských krajinách železo spoznali už v staroveku počas existencie starovekých štátov. V Európe zatiaľ pokračoval pravek a železo sem prišlo z juhu a juhovýchodu pred 2700 rokmi.

V staršej časti železnej doby (Halštatská; 700 – 400 pred n. l.) sa ľudia stále zaoberali poľnohospodárstvom, prácou s kovmi a inými remeslami. Pretrvalo osídlenie hradísk a dedín. Ľudia takisto ťažili olovo a soľ. Na Slovensko prišlo železo z Talianska a Čiernomorskej oblasti. Na severnom Slovensku existovala Púchovská kultúra.

V mladšej časti doby železnej (od 400 pred n. l.; laténska) osídlili strednú, západnú, juhovýchodnú Európu a časť Apeninského polostrova kmene Keltov. V tomto období sa na Apeninskom polostrove a v Grécku rozvíjali vyspelé staroveké štáty. Kelti pochádzali z Alpskej oblasti (dnešné východné Francúzsko, stredné Nemecko a južné Česko).

Boli výborní remeselníci (kováči, hrnčiari). Poznali hrnčiarsky kruh a vedeli spracovať železo i sklo. Boli výborní bojovníci. Stavali oppidá (výrobno-obchodné jednotky ako hradiská), razili mince. Územie Slovenska osídlili kmene Bójov a Kotínov. Na prelome letopočtov opustili strednú Európu pod hrozbou Germánov prichádzajúcich z južnej Škandinávie.