Reformácia a rekatolizácia (1517 – 1618)

Reformácia a rekatolizácia (1517 – 1618) – Luther, Kalvín, anglikánska cirkev a protireformácia

Príčiny reformácie

V 16. storočí patrila cirkvi tretina pôdy. Cirkevní hodnostári boli zároveň svetskými hodnostármi a mali veľký majetok. Nedodržovali morálne zásady cirkvi a bohatli z predaja odpustkov.

Tieto pomery kritizoval už v 15. storočí v Česku Jan Hus. V 16. storočí vystúpili proti pomerom v cirkvi v Nemecku Martin Luther a vo Švajčiarsku Ján Kalvín.

Martin Luther a luteránstvo

Roku 1517 na chrám vo Wittenbergu pripevnil mních Martin Luther 95 téz proti predaju odpustkov. Vytvoril učenie – luteránstvo, v ktorom kritizoval cirkev.

Jeho učenie vyústilo do občianskej vojny v Nemecku (1524 – 1526), v ktorej vystúpili roľníci proti duchovným feudálom. Hlavným vodcom chudobných bol Tomáš Münzer. Táto vojna však skončila neúspechom.

Luther sa považuje za zakladateľa evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Evanjelická cirkev

Evanjelická cirkev hlása:

• lacnú cirkev,
• národný jazyk bohoslužieb,
• odmietanie pápeža,
• prijímanie pod obidvoma spôsobmi,
• neuznávanie celibátu kňazov,
• ženy môžu byť kňažky,
• uznávanie dvoch sviatostí – krst a prijímanie,
• kolektívnu spoveď.

Problém výberu cirkvi vyriešili roku 1555 Augsburským mierom – koho panstvo, toho náboženstvo.

Luteránske náboženstvo bolo rozšírené prevažne v Nemecku, Uhorsku a severoeurópskych štátoch.

Reformácia vo Švajčiarsku – Zwingli a Kalvín

Vo Švajčiarsku kritizovali cirkev Ulrich Zwingli a Ján Kalvín. Takisto hlásali obnovenie morálnych zásad cirkvi a ukončenie predaja odpustkov.

Kalvín mal učenie o predestinácii, ktoré sa stalo základom kalvínskej cirkvi. Tá sa rozvinula hlavne v:

• Švajčiarsku,
• Holandsku,
• Francúzsku – hugenoti,
• Anglicku – puritáni,
• Uhorsku.

Anglikánska cirkev

V Anglicku vznikla nová cirkev – anglikánska cirkev – za vlády Henricha VIII. Tudora.

Henrich sa potreboval rozviesť, no katolícka cirkev to nedovoľovala. Zároveň chcel osamostatniť Anglicko aj v cirkevnej oblasti, preto vytvoril novú cirkev. Jej hlavou bol panovník.

Rekatolizácia a protireformácia

Katolícka cirkev mala snahu o svoju prestavbu a získanie väčšej vážnosti. V polovici 16. storočia bolo obnovené inkvizičné súdnictvo.

Roku 1540 založil španielsky šľachtic Ignác z Loyoly rád jezuitov, ktorí šírili katolícku cirkev v nekatolíckych krajinách formou misií a škôl.

V rokoch 1545 – 1563 sa konal Tridentský koncil, ktorého úlohou bolo zreformovanie katolicizmu. Vznikla tak protireformácia alebo rekatolizácia. Koncil zvolal Karol V. Habsburský.

Boje medzi katolíkmi a evanjelikmi vyústili roku 1618 do Tridsaťročnej vojny.