Habsburská monarchia

Habsburská monarchia

Vo veľkej časti Európy vládli v období neskorého stredoveku Habsburgovci. Nové územia získavali predovšetkým výhodnými sobášmi. Posledný panovník jednotnej Habsburgskej ríše bol Karol V. Roku 1519 rozdeli ríšu na územie španielskych Habsburgovcov ( Španielsko, Nizozemsko, Neapolsko, Sicília, Sardínia a kolónie v Amerike; vládol Filip II.) a územie rakúskych Habsburgovcov: Rakúsko, neskôr Čechy a Uhorsko; vládol Ferdinand I.

Poľsko a Rusko

Poliaci a Rusi mali úplne iné problémy. Bol tu silný feudalizmus. Rusko rozdelené na kniežatstvá zjednotil roku 1547 Ivan IV. Hrozný, známy samovládca a krutovládca. Poľsko, naopak, malo na čele veľmožov, zastúpených v sneme – sejme. Takýto typ štátu sa nazýva feudálna stavovská monarchia. Moc panovníka bola slabá. Poľsko sa na určitý čas od roku 1569 spojilo s Litvou. (Lublinská únia)

Osmanská ríša v Európe

Balkán bol už od 15. storočia pod nadvládou Turkov. Turecký štát – Osmanskú ríšu založil roku 1300 Usman I. a rozkladala sa len na polostrove Malá Ázia. Postupom času Turci ovládli južnú Európu a Blízky východ. Ich náboženstvo bol islam, ktorý sa takto dostal do ovládaných krajín. Kresťanov Turci brali a poislamčovali. Na čele ich štátu bol sultán. Podrobené územie sa nazývalo pašalík a spravoval ho paša. Pašalíky sa rozdeľovali na sandžaky, na ich čele stál beg. Roku 1521 turecký sultán Suleyman dobyl Belehrad. Roku 1526 po vyhratí bitky pri Moháči ovládol juh Uhorska. Podmanené územie v Európe začali Turci opúšťať začiatkom 18. storočia, keďže roku 1683 prehrali rozhodujúcu bitku pri Viedni.

Nizozemská revolúcia (1566-1609)

Nizozemsko (štáty Beneluxu) bolo súčasťou ríše španielskych Habsburgovcov. V jeho severnej časti (Holandsko) bol rozvinutý obchod, silný vplyv mali mešťania a bol tu rozšírený kalvinizmus. Na juhu (Belgicko) boli prevažne šľachta a poddaní poľnohospodári. Prevažovalo tu katolícke náboženstvo. Nizozemsko sa stalo začiatkom 16. storočia silnou krajinou, najmä v námorníctve. Filip II. chcel obmedziť nezávislosť severných provincií, zaviedol nové dane a presadzoval katolicizmus.

Proti tomuto sa obyvatelia vzbúrili. Začala tak nizozemská revolúcia (1566-1609). Na čele opozície boli Viliam Oranžský, Egmont a Hoorn. Španieli poslali do Nizozemska vojvodu z Alby, aby urobil v krajine poriadok, no pre jeho krutosť ho neskôr odvolali. Roku 1579 vznikla Araská únia (Belgicko) zložená z južných provincií, ktoré sľúbili vernosť španielskému kráľovi. Severné provincie vytvorili Utrechtskú úniu, z ktorej vznikla Holandska republika na čele s Viliamom Oranžským a roku 1609 uzavreli so Španielskom mier. V Nizozemsku sa po revolúcii rodili základy kapitalizmu.

Tridsaťročná vojna (1618-1648)

Podobne ako v Uhorsku, i v Čechách sa šľachta postavila proti Habsburgovcvom, ktorí obmedzovali práva protestantov. Roku 1618 české protestantské stavy vyhodili z okna pražských radných – začala sa nová vojna. Za českého kráľa bol zvolený už r. 1617 Ferdinand II. Habsburský, protestantské stavy ho odmietli a zvolili Fridricha Falckého (zimný kráľ).

Habsburské vojská sa tu volali katolícka liga, stavovské protestanstská únia.
Roku 1620 Habsburgovci porazili české stavy v bitke na Bielej hore, tým sa v česku vojna skončila. V krajine sa po vojne stal titul vládcu Habsburgovcov dedičný, presadzoval sa katolicizmus, protestantská šľachta bola obmedzovaná, dochádzalo k emigráciam. Roku 1621 bolo na Staromestskom námestí v Prahe popravených 27 protestantských vodcov povstania, medzi nimi i známy lekár Jan Jesenius. Vtedajší kráľ Rudolf II. vydal Majestát – listinu zaručujúcu náboženskú slobodu v Česku už roku 1608, no ani tá nezabránila tejto vojne, po jej skončení istú dobu ešte platila, no potom bola zrušená.

Boje sa hneď preniesli do Európy, bojovalo sa hlavne v Nemecku. Od roku 1625 bojujú v Nemecku katolíci – podporujú habsburské vojská Ferdinanda II., Albrechta z Valdštajna a J. Tillyho proti protestantom. Katolíci majú prevahu. Následne do vojny vstupujú Dáni (Kristián IV.; s pomocou Anglicka a Nizozemska) na pomoc protestantom. Ich cieľom však bolo získať sever Nemecka. Roku 1629 katolícke vojská ovládajú takmer celé Nemcko a porážajú Dánov. R.

1630 do ojny vstupujú protestantskí Švédi (Gustáv II. Adolf). Ich snahou bolo obmedziť moc Habsburgovcov a posilniť postavenie Švédska. Dobyli sever Nemcka (b. pri Lutzene). Napokon r. 1635 vstupujú do vojny spolu so Švédmi Francúzi, takisto na strane protestantov. Dobyli severné Nemecko a útoky viedli i do Habsburského Česka.

Bojovali i Francúzi so Španielskymi Habsburgovcami so snahou o obmedzenie ich moci; až do r. 1659. Anglicko a Nizozemsko bojovalo o vedúce postavenie na mori.

Už r. 1638 nemala žiadna krajina dosť síl na pokračovanie vojny. R. 1644 začali mierové rokovania. Vojna skončila roku 1648 Vestfálskym mierom. Po vojne sa v Európe mnohé zmenilo. Francúzsko a Švédsko získali najviac, Svätá ríša rímska existovala len formálne, Španielsko definitívne stratilo Nizozemsko. Nemecko bolo spustošené. Habsburské plány na ovládnutie Európy nevyšli.