Staroveký Egypt

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 461 slov
Počet zobrazení: 3 245
Tlačení: 171
Uložení: 161

Staroveký Egypt

Prvé susedské občiny v Afrike vznikli popri toku Nílu. Boli tu dobré podmienky na poľnohospodárstvo, hoci tu bolo teplo a sucho. Bol tu dostatok kameňa a kovov. V polovici 4. tisícročia vznikajú mestá, závlahové zariadenia. Susedské občiny sa spájali do krajov - Nóm. Diferencovanie spoločnosti bolo podobné ako v Mezopotámii. Okolo roku 3100 existovali dva štáty - Horný a Dolný Egypt (Dolný pri delte Nílu). Potom boli oba štáty spojené do jedného a vznikol Egypt.

Na čele Egypta stál faraón, ktorý sa považoval za boha a mal neobmedzenú moc. Spolu vládlo v starovekom Egypte 31 dynastií. Faraónovi patrila všetka pôda, ktorú prenajímal roľníkom, za čo získaval dane. Faraón mal svojich úradníkov a pisárov, kňazov. Najširšiu spoločenskú vrstvu tvorili remeselníci, roľníci a otroci. Dejiny Egypta delíme na 4 ríše.

Stará ríša

Trvala v období rokov 2700 - 2100. Hlavným mestom Egypta bol Menofer (Memfis). Faraóni sa dávali pochovávať do pyramíd. Najstaršia patrila Džoserovi a leží v Sakkáre. Tri najväčšie pyramídy - Cheopsova (Chufevova), Chafreova a Menkavreova ležia v údolí kráľov v Gíze a sú chránené Sfingou - levicou s ľudskou hlavou. Pyramidy symbolizujú veľkoleposť života panovníka. Stará ríša skončila povstaním chudobných Egypťanov, ktorí spôsobili rozvrat ríše.

Stredná ríša: (2100 - 1750)

Egypt znovu ovládli vládci mesta Veset (Téby, Luxor), ktoré sa stalo aj hlavným mestom. Panovníci boli pochovávaní do hrobiek. Centralizovanú moc v Egypte sa nepodarilo úplne obnoviť. roku 1750 vpadli do Egypta semitské kmene Hiksósov.

Nová ríša (1550 - 1080)

Asi roku 1550 boli hiksóski vládcovia vyhnaní vesetčanmi, ktorí obnovili Egyptskú ríšu. Najvýznamnejší faraóni boli Amenhotep IV. a Ramsessovci. Amenhotep sa pokúsil o náboženskú reformu. Chcel zmeniť polyteizmus na monoteizmus a boha Amona zmenil na Atona. Seba premenoval na Achnatona. Jeho syn, faraón Tutchamon však po otcovej smrti vyznával pôvodné náboženstvo. Ramsesse II. zabezpečil krajine rozkvet. Roku 1285 bojoval v bitke pri Kádeši s Chetitmi, bitka skončila nerozhodne a bola podpísaná prvá mierová zmluva v dejinách. Za Ramsessa III. v Egypte zajatí Židia ušli z Egypta.

Potom Egypt ovládli Asýrčania, roku 525 Peržania, roku 332 Macedónia. Po smrti jej panovníka Alexandra veľkého vládla v Egypte dynastia Ptolemayovcov, naposledy Kleopatra, ktorá sa vydala za rímskeho politika Antonia, ktorý z ríše vytvoril Rímsku provinciu.

Egyptská kultúra

Egypťania objavili a používali obrázkové písmo. Písali na kameňa papyrus. Písmo malo 3 typy - hieroglyfické - božské, hieratické - kňažské a demotické (ľudové). Ich diela sa zachovali v hrobkách, ale vznikli i knihy (kniha mŕtvych), bájky, povesti a rozprávky.

Egypťania podobne ako Mezopotámci spoznali z pozorovania prírody základy prvých vied - matematiky (10,60-tková sústava), lekárstvo, astronómia. Ich kalendár mal 12 mesiacov po 30 dní a zvyšných 5 dní bolo zasvätených bohom. Mali polyteistické náboženstvo (Ré - Boh slnka, Hor - boh nebies). Verili, že ak sa zachová telo, stane sa duša mŕtveho nesmrteľnou, preto mumifikovali mŕtvych. Vytvárali sochy významných osobností, ktoré boli nadživotnej veľkosti a strnulé. V maliarstve nepoznali perspektívu.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017