Staroveký Egypt

Staroveký Egypt

Staroveký Egypt, kolíska civilizácie, vznikol popri životodarnom Níle, ktorý umožnil rozvoj poľnohospodárstva, remesiel a kultúry. Táto veľkolepá civilizácia sa stala symbolom pokroku, monumentálnych stavieb a bohatého duchovného života. Dejiny Egypta sú rozdelené do štyroch ríš, pričom každá z nich priniesla unikátne zmeny a pokrok.

Dejiny Egypta

1. Počiatky Egypta

Vznik: Prvé susedské občiny vznikli pri Níle, kde boli výborné podmienky na poľnohospodárstvo aj napriek horúcemu a suchému podnebiu.

Krajiny (nómy): Malé občiny sa spájali do väčších celkov – nómy.

Zjednotenie: Okolo roku 3100 pred Kr. boli Horný a Dolný Egypt zjednotené, čím vznikol jednotný Egypt.

2. Faraóni a spoločenská štruktúra

Faraón: Absolútny vládca a boh na zemi, vlastnil všetku pôdu.

Spoločenské vrstvy:

• Elita: Úradníci, pisári, kňazi.
• Bežný ľud: Remeselníci, roľníci, otroci.

Dynastie: V Egypte vládlo 31 dynastií.

Ríše starovekého Egypta

1. Stará ríša (2700 – 2100 pred Kr.)

Hlavné mesto: Menofer (Memfis).

Pyramídy:

• Symboly veľkoleposti faraónov, najstaršia patrí Džoserovi v Sakkáre.
• Najväčšie pyramídy: Cheopsova, Chafreova a Menkaureova v Gíze.

Pád: Povstanie chudobných spôsobil rozvrat ríše.

2. Stredná ríša (2100 – 1750 pred Kr.)

Obnova moci: Vládci z Vesetu (Téby, Luxor) znovu ovládli Egypt.

Hlavné mesto: Veset.

Úpadok: Ríša bola oslabená, roku 1750 vpadli do Egypta semitské kmene Hiksósov.

3. Nová ríša (1550 – 1080 pred Kr.)

Obnova Egypta: Hiksósov vyhnali vládci z Vesetu.

Významní faraóni:

• Amenhotep IV. (Achnaton): Pokúsil sa o náboženskú reformu, nahradil boha Amona bohom Atonom.
• Tutanchamon: Syn Achnatona, obnovil pôvodné náboženstvo.
• Ramesse II.: Zabezpečil rozkvet krajiny a podpísal prvú mierovú zmluvu v dejinách (bitka pri Kádeši, 1285 pred Kr.).

Pád: Egypt postupne ovládli Asýrčania, Peržania a Macedónci.

4. Ptolemaiovská dynastia (332 – 30 pred Kr.)

Kleopatra: Posledná vládkyňa dynastie, spojená s rímskym politikom Antoniom. Po jej smrti sa Egypt stal rímskou provinciou.

Egyptská kultúra

1. Písmo a literatúra

• Typy písma:
  • Hieroglyfické (božské).
  • Hieratické (kňažské).
  • Demotické (ľudové).
• Materiál: Kameň a papyrus.
• Diela: Kniha mŕtvych, bájky, povesti, rozprávky.

2. Veda a vzdelanie

• Pozorovania prírody:
  • Základy matematiky (desiatková a šesťdesiatková sústava).
  • Astronómia, lekárstvo.
• Kalendár: 12 mesiacov po 30 dní + 5 dní zasvätených bohom.

3. Náboženstvo a umenie

• Polyteizmus:
  • Ré (boh slnka), Hor (boh nebies).
• Mumifikácia: Zachovanie tela zabezpečovalo nesmrteľnosť duše.
• Umenie:
  • Sochy významných osobností boli nadživotné a strnulé.
  • Maliarstvo nepoznalo perspektívu.

Staroveký Egypt bol jednou z najvýznamnejších civilizácií sveta. Jeho kultúrne, politické a náboženské dedičstvo dodnes fascinuje vedcov i širokú verejnosť. Monumentálne stavby, ako pyramídy, hieroglyfy a rozvinuté umenie, sú dôkazom ich vyspelosti a zručnosti. Staroveký Egypt nás učí, že aj v ťažkých podmienkach možno dosiahnuť veľkosť.

Staroveký Egypt (teória)

Prvé susedské občiny v Afrike vznikli popri toku Nílu. Boli tu dobré podmienky na poľnohospodárstvo, hoci tu bolo teplo a sucho. Bol tu dostatok kameňa a kovov. V polovici 4. tisícročia vznikajú mestá, závlahové zariadenia. Susedské občiny sa spájali do krajov – Nóm. Diferencovanie spoločnosti bolo podobné ako v Mezopotámii. Okolo roku 3100 existovali dva štáty – Horný a Dolný Egypt (Dolný pri delte Nílu). Potom boli oba štáty spojené do jedného a vznikol Egypt. 

Na čele Egypta stál faraón, ktorý sa považoval za boha a mal neobmedzenú moc. Spolu vládlo v starovekom Egypte 31 dynastií. Faraónovi patrila všetka pôda, ktorú prenajímal roľníkom, za čo získaval dane. Faraón mal svojich úradníkov a pisárov, kňazov. Najširšiu spoločenskú vrstvu tvorili remeselníci, roľníci a otroci. Dejiny Egypta delíme na 4 ríše.

Stará ríša

Trvala v období rokov 2700 – 2100. Hlavným mestom Egypta bol Menofer (Memfis). Faraóni sa dávali pochovávať do pyramíd. Najstaršia patrila Džoserovi a leží v Sakkáre. Tri najväčšie pyramídy – Cheopsova (Chufevova), Chafreova a Menkavreova ležia v údolí kráľov v Gíze a sú chránené Sfingou – levicou s ľudskou hlavou. Pyramidy symbolizujú veľkoleposť života panovníka. Stará ríša skončila povstaním chudobných Egypťanov, ktorí spôsobili rozvrat ríše.

Stredná ríša: (2100 – 1750)

Egypt znovu ovládli vládci mesta Veset (Téby, Luxor), ktoré sa stalo aj hlavným mestom. Panovníci boli pochovávaní do hrobiek. Centralizovanú moc v Egypte sa nepodarilo úplne obnoviť. roku 1750 vpadli do Egypta semitské kmene Hiksósov. 

Nová ríša (1550 – 1080)

Asi roku 1550 boli hiksóski vládcovia vyhnaní vesetčanmi, ktorí obnovili Egyptskú ríšu. Najvýznamnejší faraóni boli Amenhotep IV. a Ramsessovci. Amenhotep sa pokúsil o náboženskú reformu. Chcel zmeniť polyteizmus na monoteizmus a boha Amona zmenil na Atona. Seba premenoval na Achnatona.

Jeho syn, faraón Tutchamon však po otcovej smrti vyznával pôvodné náboženstvo. Ramsesse II. zabezpečil krajine rozkvet. Roku 1285 bojoval v bitke pri Kádeši s Chetitmi, bitka skončila nerozhodne a bola podpísaná prvá mierová zmluva v dejinách. Za Ramsessa III. v Egypte zajatí Židia ušli z Egypta. 

Potom Egypt ovládli Asýrčania, roku 525 Peržania, roku 332 Macedónia. Po smrti jej panovníka Alexandra veľkého vládla v Egypte dynastia Ptolemayovcov, naposledy Kleopatra, ktorá sa vydala za rímskeho politika Antonia, ktorý z ríše vytvoril Rímsku provinciu.

Egyptská kultúra

Egypťania objavili a používali obrázkové písmo. Písali na kameňa papyrus. Písmo malo 3 typy – hieroglyfické – božské, hieratické – kňažské a demotické (ľudové). Ich diela sa zachovali v hrobkách, ale vznikli i knihy (kniha mŕtvych), bájky, povesti a rozprávky. 

Egypťania podobne ako Mezopotámci spoznali z pozorovania prírody základy prvých vied – matematiky (10,60-tková sústava), lekárstvo, astronómia. Ich kalendár mal 12 mesiacov po 30 dní a zvyšných 5 dní bolo zasvätených bohom. Mali polyteistické náboženstvo (Ré – Boh slnka, Hor – boh nebies).

Verili, že ak sa zachová telo, stane sa duša mŕtveho nesmrteľnou, preto mumifikovali mŕtvych. Vytvárali sochy významných osobností, ktoré boli nadživotnej veľkosti a strnulé. V maliarstve nepoznali perspektívu.