Staroveká India

Staroveká India

V treťom tisícročí pred n. l. sa v oblasti rieky Indus objavila vyspelá civilizácia. Nazýva sa Harappská, lebo jej centrom boli mestá Harappa a Mohendžo-Daro. Poľnohospodárstvo sa do tejto oblasti dostalo z Mezopotámie. Vyspelosť tejto civilizácie dokumentujú odkryté zvyšky miest, ktoré sa vyznačovali pravidelným pôdorysom, kanalizáciou a ulicami , ktoré sa križovali v pravom uhle. Harappská civilizácia mala aj vlastné písmo, ktoré sa dodnes nepodarilo rozlúštiť.

Kurz indická rupia (INR) – India

Okolo roku 1500 pred n.l. vpadli do indie Indoeurópske kmene. Tieto kmene pôvodne žili pravdepodobne niekde v južnom Rusku a v priebehu staroveku vpadli do Mezopotámie, Indie a aj do Európy. Dokumentuje to veľká rodina indoeurópskych jazykov.

Indoeurópske kmene Árijcov vyvrátili Harappskú civilizáciu a vytvorili nový štát v povodí rieky Gangy. Od pôvodnej civilizácie veľa prevzali. Venovali sa poľnohospodárstvu, pastierstvu. Na čele ich kmeňov boli rádžovia. Obyvateľstvo sa delilo na kasty. Najvyššou kastou boli rahmani – kňazi. Ďalej boli vojaci, roľníci a služobníctvo.

Kurssi indian rupia (INR) – India

Indovia verili v prevteľovanie – reinkarnáciu. Založili brahmanizmus, z ktorého sa vyvinul hinduizmus. V Indii žil Budha (vlastným menom Sitharta Gauthama), ktorého učenie dnes nazývame budhizmom. Indovia používali znakové písmo, písali na rôzne materiály (kôru, kožu, hlinené doštičky). V literatúre vzniklo viacero cenných diel ako eposy Rámajána a Mahabharata, védy, aj rozprávky z 1001 nocí. Rozvíjala sa matematika, lekárstvo.

V 6.- 4. storočí pred n.l. bola v Indii Magadská ríša, potom Maurijská ríša a v 4.-5. storočí n. l. Guptovská ríša. Najväčší rozsah a rozmach zaznamenala India za Ašóka, ktorý vládol v Maurijskej ríši.