Na sever od Rímskej ríše

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 11.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 400 slov
Počet zobrazení: 3 624
Tlačení: 253
Uložení: 288

Na sever od Rímskej ríše

800 pred n.l. - 300 n.l.

V rokoch 800 -100 pred n. l. bol v strednej Európe ešte stále pravek (doba železná). V rokoch 400 - 100 pred naším letopočtom osídlili severnú, západnú a juhovýchodnú Európu Kelti. Osídlili i Itáliu, vyplienili pritom Rím.
Keltov vyhnali do západnej Európy a na Britské ostrovy nové kmene - Germáni.

Pravlasťou Germánov bola južná Škandinávia, Dánsko, sever Nemecka. Mŕtvych spopolňovali a popol ukladali do popolníc alebo sa pochovávali kostrovo. Ich spoločenstvo bolo zložené z rodov spájaných do kmeňov. Žili kočovne. V 1. storočí pred n. l. sa sťahovali. Osídlili strednú Európu (územie Keltov) až po okolie Čierneho mora. Na území dnešného Slovenska žili kmene Markomanov a Kvádov. Oblasť Čierneho mora osídlili Góti, v strednej Európe žili istú dobu Vandali, Longobardi, Burgunďania, Frankovia. V severnej Európe ostali Anglovia, Sasi, Jutovia.

Už za vlády Oktaviána Germánske kmene žili neďaleko Rímskych hraníc a ohrozovali Rím. Roku 9 n.l. porazili Rímske vojsko v bitke pri Teutoburskom lese. Rimania vybudovali na ochranu pred nimi hranicu Limes Romanus s tábormi, z ktorých sa niektoré zachovali dodnes. Germáni vytvorili prvý štátny útvar na našom území pod vplyvom Rimanov - Vanniovo kráľovstvo (21-51 n. l.) V Čechách vzniklo Marobudovo kráľovstvo. Rimania boli i na našom území, keď bojovali s Markomanmi. Roku 179 vyhrali bitku pri Trenčíne (Laugaríciu). Za vlády Trajána Rimania si podrobili časť Germánov v strednej Európe a Keltov v západnej Európe a Veľkej Británii.

Germánske kmene získali v neskoršom období väčšiu moc a útočili na Západorímsku ríšu. Tá mala okrem toho problémy so správou, hospodárstvo bolo nejednotné, zanikla centralizovaná moc, znižoval sa počet otrokov, politické práva získavali cudzinci a narastali bezzemkovia a kolóni. Preto, roku 476 Rímska ríša zanikla. Príčinou germánskych nájazdou do Rímskej ríše však nebola len snaha o expanziu a kočovanie, ale nátlak Hunov, ktorí na nich tlačili z východu. Tieto presuny kmeňov patria k začiatku sťahovania národov.

Nezávisle od Germánov a Keltov, žili na sever od Rímskej ríše v Európe i ďalšie kmene. Boli to Baltské národy a Slovania ( Medzi dnešným Poľskom a Ruskom, Ugrofíni (dnešné Rusko), Dáci a Tráci (Ukrajina - Rumunsko) a Ilýri (Juhoslávia a Albánsko). Tráci žili spolu s Gréckymi osadami, boli súčasťou Perzie, nezávislí, dobyli ich Macedónčania, Rimania, potom Germáni. Ilýri boli pôvodne indoeurópske kmene. Ich územie sa stalo súčasťou Rímskej ríše, kde posilnili ich vojsko. Potom ich ovládli Huni. S Ilýrmi i Trákmi sa neskôr asimilujú Slovania.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.039 s.
Zavrieť reklamu