Severná Európa, severná vojna

Severná Európa, severná vojna

Severná Európa bola v 16. storočí súčasťou Kalmarskej únie, kde vládol panovník Dánska, štáty nezávislosť získali v roku 1523. Významnými panovníkmi Švédska boli Gustáv Vasa (1523-60), ktorý modernizoval štát a Gustáv Adolf, (1611 - 32) ktorý porazil Dánov, Rusov, Poliakov, čím zo Švédska vytvoril poprednú vojenskú veľmoc strednej Európy. Švédom patrili i pobaltské štáty (Estónsko). Švédsko ďalej rástlo po tridsaťročnej vojne. Jeho moc začala prekážať začiatkom 18. storočia, kedy vznikla severná vojna, v ktorej utrpelo veľké územné i hospodárske straty.

Severná vojna bola vlastne vojna medzi Švédskom a Saskom, Ruskom, Pruskom s cieľom obmedziť moc Švédska (V tomto období Švédsku patrilo dnešné Fínsko, Pobaltské republiky, časť Nemecka a Dánska). Rozhodujúca bitka sa odohrala roku 1709 – pri Poltave, výhra ruských vojsk. Na konci vojny vznikli nové európske mocnosti: Rusko, Prusko.

Poľsko

V 18. storočí bolo Poľsko slabý štát, v priebehu minulých storočí boli odtŕhané niektoré jeho územia a pripájané k iným štátom. Zvyšky území v rokoch 1772,73,95 boli rozdelené: východ - Rusko, západ - Prusko, juh - Habsburská monarchia. V národnooslobodzovacích bojoch Poliakov sa vyznamenal Tadeusz Kosciusko, poľský národný hrdina.

Prusko

Prusko bolo v stredoveku jeden z nemeckých štátikov Svätej ríše Rímskej. Počas vlády rodu Hohenzollerovcov sa stalo protestantskou mocnosťou s Berlínom ako hlavným mestom. Pruskí vládcovia - kurfirsti vytvorili vplyvnú vládu a rozvinuli hospodárstvo i územie. Najviac Prusko získalo za vlády Fridricha Vilhema I. (1713-40) a Fridricha II. Veľkého (od 1740). Prusko sa vtedy stalo centrom osvietenstva. Naďalej čoraz väčšmi ovládalo Poľsko a sever Nemecka.

Vojna o Rakúske dedičstvo(1740-1748) a Sedemročná vojna (1756-1763)

Máriu Teréziu ako panovníčku Habsburskej monarchie niektoré štáty neakceptovali a na rakúsky trón si nárokovali i bavorský, saský a pruský kurfirst. Bojovali hlavne Prusi proti Rakúsku. Mária Terézia si napokon udržala trón.

Rakúsko, Rusko, Prusko a Francúzsko chceli v 18. storočí ovládnuť Európu. Ale ani jedna mocnosť nemala dosť síl, preto tvorili spojenectvá. Výsledkom bola nepríjemná rovnováha síl. Rakúsko, Francúzsko, Švédsko, Rusko a Španielsko stáli proti Prusku, Anglicku a Hannoversku. Rakúsko bojovalo s Pruskom o Sliezsko. Veľká Británia a Francúzsko bojovali o kolónie v severnej Amerike a Indii. Napokon mier bol uzavretý roku 1763 v Paríži, Veľká Británia dostala francúzske územia v Kanade a Prusi Sliezsko.

Vojna o španielske dedičstvo

Roku 1700 vymreli na španielskom tróne Habsburgovci, na kreslo kráľa si nárokujú rakúski Habsburgovci a francúzski Bourbonovci (proti Francúzom však bolo Anglicko, ktroré sa obávalo spojenia Francúzska a Španielska, čím by bol štát príliš silný). Napokon roku 1713 bol uzavretý Utrechtský mier – Španielsky trón získali Bourbonovci (nastúpil Filip V. s podmienkou nezjednotenia Francúzska a Španielska, rakúski Habsburgovci získali Neapolsko, Milánsko a Belgicko (predtým dŕžavy španielskych Habsburgovcov) Angličania získali Gibraltár.