Barok, klasicizmus a osvietenstvo – charakteristika a predstavitelia

Barok, klasicizmus a osvietenstvo – charakteristika a predstavitelia

Barok

Barok vznikol už v polovici 16. storočia v Taliansku. V Európe sa rozvíjal hlavne od polovice 17. storočia až po polovicu 18. storočia. Jeho nositeľmi boli mníšske rády prenášajúce rekatolizáciu (jezuiti, františkáni).

Baroková kultúra bola poslednou univerzálnou kultúrou v Európe. Centrom záujmu sa opäť stáva viera v boha a zlepšenie postavenia ľudí. Dôraz sa kládol na zmyslové vnímanie sveta.

Do popredia sa dostávajú emócie človeka, jeho vzťah k bohu, mysticizmus, protiklady dobra a zla, monumentálnosť stavieb a pompéznosť (presýtenosť). Využíval sa mramor, drahé kovy a látky.

Medzi najvýznamnejších svetových predstaviteľov literatúry patrí H. J. Ch. von Grimmelhausen a Jan Amos Komenský, ktorý písal odbornú literatúru v oblasti pedagogiky a jazykovedy.

Najznámejší hudobní skladatelia boli Bach a Vivaldi. Maliari Le Brun a D. Velasquez – Rubens.

V barokovom slohu vzniklo viacero významných stavieb ako Versailles či Sankt Peterburg. V Ríme postavil L. Bernini kolonádu na námestí sv. Petra. Stavali sa i kaštiele (Belveder vo Viedni). Vzniklo veľa barokových kostolov a kláštorov.

Klasicizmus

Klasicizmus vznikol v polovici 17. storočia, najviac bol rozvinutý v rokoch 1750-1800. V niektorých oblastiach umenia sa veľmi neprejavil.

V maliarstve sa využívala zlatá farba, maľovali sa napr. portréty a krajiny. Klasická architektúra preberala znaky z antiky. Jej predstaviteľmi boli napr. J. L. David a F. Goya.

Literatúra dodržiavala presné pravidlá vychádzajúce z antických diel. Dominovala dráma. Dramatici opisovali a charakterizovali vo svojich dielach rôzne typy postáv. Hlavným predstaviteľom bol francúzsky dramatik Moliére.

Najznámejší klasicistickí skladatelia boli Mozart a Beethoven.

Osvietenstvo

Osvietenstvo bol nový myšlienkový prúd, ktorý sprevádzal formovanie novovekej občianskej spoločnosti v 18. storočí. (buržoázia / proletariát). Osvietenstvo bolo potomkom humanizmu a čerpalo z neho.

Jeho hlavnými ideami bolo prispôsobiť ľudí novému zriadeniu – vzdelať ich a naučiť ich, aby uverili vedeckému pokroku a vede.

Osvietenstvo hlásalo i snahu o rovnosť občanov, náboženskú toleranciu a odpor absolutizmu. Tieto myšlienky dali vo Francúzsku iskierku ku vzniku revolúcie.

Rozvoj zaznamenali hlavne prírodné vedy (Fyzik I. Newton, matematik J. d´Alembert).

Vyšla encyklopédia vied, umení a remesiel (1751-80) – zhrnutie súdobého poznania. Jej autormi boli filozofi D. Diderot, J. J. Rosseau a F. Voltaire.