Napoleon a Francúzsko (1799-1815)

Napoleon a Francúzsko (1799-1815)

Vo viacerých vojnách sa vyznamenal významný generál Napoleon Bonaparte. Hoci bol nízkej postavy a zamračený, bol výborným stratégom, v boji používal nové postupy. Úspechy dosiahol svojou šikovnosťou a húževnatosťou. Bol odvážny, neuznával staré formality a takisto bol veľmi ctižiadostivý, lebo vyhlasoval, že sa cíti vzdelanejší ako iní. Francúzi ho považujú za svojho národného hrdinu. Veľa ľudí si ho zidealizovalo a žilo podľa jeho štýlu. Už v skorej mladosti dosahoval významné armádne pozície.

Roku 1799 ho direktórium "pozvalo" na čelo Francúzska, roku 1804 ho korunovali za francúzskeho cisára. Jemu sa zdal akt korunovania príliš dlhý, cisársku korunu si nasadil namiesto pápeža sám. Roku 1804 vydal Občiansky zákonník "Code civil", ktorým zaviedol právne reformy. Zákonník mal aj niekoľko netypických noriem, napríklad obmedzenie práv žien a povýšenie štátnej moci nad občiansku moc. Zlepšil finančnú situáciu štátu. Zreformoval vládu a školstvo. Za jeho vlády vznikol cisársky sloh – empír.

Jeho snom bolo ovládnuť celú Európu. Roku 1805 začal s výbojnými vojnami. Celkom si pripútal Talianske a španielske kráľovstvo. Podstatne zmenšil územie Pruska a dobýjal nové územia v strednej Európe. Tu sa odohrala významná bitka pri Slavkove (bitka troch cisárov – rakúskeho, ruského, francúzskeho). Napoleon bitku vyhral. Podpísaný bol Bratislavský mier. Významná bitka sa odohrala pri myse Trafalgar, kde spojené španielsko-francúzske vojská (bez Napoleona) sa postavili proti britskému loďstvu.

Bitku vyhrali Briti, na čele ich vojsk bol admirál Nelson, ktorý v bitke zahynul. Roku 1806 Napoleon zrušil Sv. ríšu Rímsku a obnovil Vojvodstvo Varšavske. Keďže Anglicko bolo preňho silným súperom, roku 1806 vyhlásil Kontinentálny systém ( blokádu anglického vývozu do Európy) s cieľom zničiť Anglicko v ekonomike. Plán stroskotal.

Roku 1812 ovládal takmer celú Európu, postupoval do Ruska. Rusi využili zvláštnu taktiku – nebrzdili Napoleona, no podpálili Moskvu. Napoleonovi vojaci boli unavení, mrzli v -20°C. V tomto roku Napoleon prehral bitku pri Berezine. Ruským vojskám velil generál Kutuzov. Napoleon sa začal vracať späť. Roku 1813 ho porazili v bitke národov pri Lipsku. Napoleon bol nútený odísť do vyhnanstva na Elbu. Tu však pripravoval návrat. Roku 1815 ušiel a na 100 dní sa stal znova cisárom. V bitke pri Waterloo ho však ostatní Európania definitívne porazili, Napoleon skončil na Ostrove sv. Helena, kde aj umrel.

Videnský kongres

V rokoch 1814-1815 sa konal vo Viedni kongres, ktorý určil nové povojnové usporiadanie sveta po Napoleonových vojnách. Vo Francúzsku boli zrušené politické výsledky revolúcie a bola tu obnovená absolutistická monarchia Bourbonovcov (Ľudovít XVIII.) Francúzske hranice sa vrátili do stavu pred rokom 1792. Španielsko a niektoré talianske monarchie mali takisto znovuobnovené absolutistické kráľovstvá, vytvorené bolo Spojené nizozemské kráľovstvo, ktoré tvoril celý Benelux.

Veľká Británia dosiahla územné zisky (Malta, Južná Afrika). Švajčiarsko bolo vyhlásené za neutrálny štát. Svätá ríša rímska bola už roku 1806 zrušená. Nemecké štáty vytvorili Nemecký spolok, kde hlavnú moc malo Rakúsko, ktoré sem tiež patrilo a Prusko, ktoré sa stalo jedným z najvyspelejších štátov Európy. Silné postavenie získalo Rakúsko. Bolo tvorcom mieru, vodcom "Svätej aliancie". Švédsko získalo Nórsko, Rusko získalo Fínsko, Poľsko bolo stále rozdelené.

Po Viedenskom kongrese bola založená Svätá aliancia, združenie niektorých európskych štátov s cieľom bojovať proti buržoáznym revolúciách. Jej vodcom bol rakúsky minister zahraničia Metternich.