Priemyselná revolúcia

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: babuska (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 468 slov
Počet zobrazení: 2 729
Tlačení: 149
Uložení: 161

Priemyselná revolúcia

V šesťdesiatych rokoch 18. storočia v Anglicku vznikol nový druh hospodárstva. Ľudská práca v manufaktúrach začala byť postupne nahrádzaná prvými zložitejšími strojmi. Vznikli tak továrne. Krajina, kde prevažovalo poľnohospodárstvo bola postupne industrializovaná.
Prvé stroje využívali mechanickú prácu, ktorá zjednodušila ľudskú. Napríklad zdokonalený tkáčsky stav (John Kay), spriadací stroj "Jenny" (J. Hargeaves). Keďže Aglicko bolo centrom textilnej výroby, ako prvý vznikol textilný priemysel. V Anglicku bol na vznik priemyslu dostatok kapitálu, voľná pracovná sila, dostatok materiálov, odbytištia do anglických kolónií a vznikali tu nové postupy pri výrobe.

Neskôr bola na pohon strojov využívaná vodná energia riek.
Napokon James Watt vynašiel parný stroj, ktorý ešte väčšmi prácu zlepšil. Spočiatku sa využíval v ľahkom priemysle, ktorý dal dostatok zdrojov pre vznik ťažkého priemyslu.

Zmeny nastali i v energetike: H. Bessemer a S. Thomas zdokonalili spracúvanie železa – výrobu ocele. Vzrástla ťažba nerastných surovín. Parné stroje boli zavádzané do baní. Významne sa parný stroj využil v doprave. J. Fulton skonštruoval prvý parník a G. Stephenson prvú lokomotívu. Predtým existovali len plachetnice a konské železnice. Parný stroj bol zavedený i do poľnohospodárskej výroby. Trojpoľný systém vystriedal striedavý poľnohospodársky systém: Využívalo sa celé pole, ale menili sa plodiny na jeho častiach. Rozvoj zaznamenali banky.

Priemyselná revolúcia mala veľké dôsledky. Mestá zbúrali hradby, stavali továrne, vznikali nové štvrte, ľudia sa sťahovali za prácou do miest. Vybudované boli železničné trate, prístavy. Feudálna spoločnosť sa postupne rozkladala. Šľachta bola stále majiteľom pôdy, no pôda prestala mať takú hodnotu ako predtým. Najbohatší boli majitelia tovární, veľkostatkári a bankári = buržoázia. Najväčšiu skupinu tvoril pracujúci ľud = proletariát. Pomery ľudu sa zmenili, ale nezlepšili. Zvyšovala sa nezamestnanosť. Pri zavádzaní strojov totiž nebolo treba toľko pracovníkov ako predtým. V Anglicku vzniklo hnutie, ktoré ničilo stroje (tzv. luddizmus). Pracovná doba trvala 12-16 hodín. V továrňach pracovali i deti. Práca bola monotónna. Vznikalo veľa pracovných úrazov. Znečisťovať sa začalo životné prostredie.

Prvé štáty, kde sa priemyselná revolúcia rozšírila bolo Nizozemsko a Francúzsko (2. pol. 18. storočia). V Nemecku bola v 30-tych rokoch 19. storočia, v strednej Európe v polovici 19.storočia a v Rusku až v 2. polovici 19. storočia.

V polovici 19. storočia vznikli ďalšie vynálezy ako petrolejová lampa, röntgenové lúče, umelé farbivá, textilné vlákna, rádiové signály. V doprave vznikli vzducholode (Zeppelin), balóny (bratia Montgolfierovci).
Vznikli nové druhy pohonov - elektrický a spaľovací. Veľa vynálezov využívajúcich elektrickú energiu vyrobil T. A. Edison (žiarovku, mikrofón, gramofón, kameru, telegraf). Vznikol i fotoaparát a veľa spotrebičov využívaných v domácnosti. A. G. Bell vynašiel telefón. Spaľovací motor sa využíval v doprave. Vynašiel ho G. Dailmer, ktorý skonštruoval prvé auto. Lietadlo vynašli bratia Wrightovci.

V mestách stále vzrastal počet obyvateľov, domy a ulice boli elektrifikované. Zavádzali sa vodovody a kanalizácie. Rozvinula sa cestná doprava. Stavali sa elektrárne. V 2. polovici 19. storočia boli najväčšie mestá v Európe Londýn, Paríž, Berlín, Viedeň a Sankt Peterburg.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016