Stredoveká spoločnosť – feudálne vzťahy, mestá, obchod a umenie

Stredoveká spoločnosť – feudálne vzťahy, mestá, obchod a umenie

Najväčšiu hodnotu v stredovekej Európe mala pôda. Kráľ spravoval všetku krajinu. Územie, ktoré musel spravovať bolo príliš veľké, aby ho spravoval sám, preto ho rozdelil feudálom – vazalom. Vazalmi boli ľudia zo šľachtických rodov, ktorí niečo pre kráľa znamenali.

Feudálne lénne vzťahy

Za prenajatú pôdu sľúbili kráľovi vernosť a odovzdávali mu časť dopestovanej úrody. Vazali mali takisto spravované územie veľké, takýto istý vzťah sa vytvoril medzi nimi a nižšími vazalmi (richtári, zemania, sedliaci). Tí svoju pôdu rozdelili chudobným poddaným. Poddaní na pridelenej pôde pracovali, odovzdávali z nej dávky nižším vazalom, tí svojim vazalom a tí kráľovi. Vytvorili sa tak zložité feudálne lénne vzťahy.

Kráľ viedol armádu, súdil, trestal, odmeňoval.

Rytieri boli bojovníci, vojaci, šľachtici a kráľovskí radcovia. Žili spolu s kráľom na hrade. K nižšej šľachte patrili majitelia miest a dedín. Chudobní poddaní mali ťažký život. Cirkev ovplyvňovala ich svetonázor myšlienkou, že poriadok na zemi je nemenný a poddaný môže ostať len poddaným.

Život poddaných a stredoveká dedina

Ich život sprevádzala negramotnosť, špina, choroby, bosoráctvo, trestanie a sústavné odovzdávanie dávok. V poľnohospodárstve sa používal trojpoľný hospodársky systém (jariny – oziminy – úhor). Stredovekú dedinu tvorili domy poddaných, hospodárske budovy, kresťanský kostolík a zemanský dom.

Vznik stredovekých miest

Mestá až do 10. storočia v Európe takmer neexistovali. Boli len hrady, hradiská a dediny. Prvé mestá začali vznikať na križovatkách ciest, pri brodoch riek, v podhradiach, pri baniach atď. Najstaršie stredoveké mestá však vznikli v Taliansku na mieste pôvodných antických miest. Obyvateľstvo tvoril richtár, kňazi, obchodníci, remeselníci a chudoba.

Najviac bolo v meste remeselníkov. Tí sa spájali do cechov. Cechy mali svoje erby. Mesto spravoval richtár a mestské rada. Od panovníka dostávali výsady – privilégiá. Ich súhrn sa nazýval mestské právo.

Mestá mohli od kráľa dostať:

• súdnu právomoc,
• právo variť pivo,
• trhové právo,
• právo meča,
• rybolovu,
• míľové právo atď.

Mesto patrilo buď kráľovi alebo veľmožom. V stredoveku boli jediní vzdelanci len kňazi, šľachtici a malá časť mešťanov. Školy boli v rukách cirkvi ( v kláštoroch, katedrálach). Prvé univerzity vznikli v Taliansku, Francúzsku a Španielsku.

Stredoveký obchod

Významný bol stredoveký obchod. V ranom stredoveku prevládala naturálna výmena, v období vrcholného stredoveku sa v každom meste rozvinuli trhy. Rozširovala sa vodná doprava. Obchodnými centrami sa stali talianske mestá ako Benátky a Janov. Nakupovali sa tu koreniny, hodváb a luxusný tovar z východu. Obchodovalo sa i s kožami, kožušinami, kovmi i otrokmi. Tovar sa dovážal z Ázie cez Byzanciu a Sýriu a Afriky cez Maroko, Tunisko a Egypt.

Druhou obchodnou oblasťou, kde vznikol aj primitívny priemysel boli severonemecké a dánske mestá v okolí Baltského mora. Vytvoril sa tu tzv. hanzovný spolok, ktorý v 14. storočí rozvíjal obchod medzi Anglickom – Ruskom.

V rámci obchodu vznikli zmenky, dlžobné úpisy, banky, poisťovacie služby a celý obchodný poriadok. Na cestách bolo veľa zbojníkov, ktorí okrádali obchodníkov.

Najväčšie obchodné cesty v strednej Európe boli:

• Dunajská cesta,
• Jantárová cesta, ktorá spájala pobaltské krajiny s Byzanciou.

Stredoveké umenie

Románsky sloh (Európa – 9.-12. storočie) a umenie tejto doby

V tomto období sa stavali drevené, neskôr kamenné hrady a kostoly. Dediny mali jednoduché drevené domy z dreva a so slamenou strechou. Najviac sa románska architektúra prejavila na cirkevných stavbách. Okrem kostolov sa stavali rotundy (kaplnky s kruhovým pôdorysom) a baziliky.

Románsky sloh symbolizoval jednoduchosť. Jeho charakteristickými znakmi bola:

• valená klenba,
• polkruhový oblúk.

V 11. storočí sa objavili prvé obchody, tržnice a dielne.

I umenie podmieňovala v najväčšej miere Mnísi boli jediní ľudia, ktorí vedeli písať, ručne prepisovali knihy, zdobili ich ilumináciami (ozdobné prvé písmená).Písali sa hlavne legendy, hagiografie, zo svetskej literatúry príbehy o rytieroch. Maliari maľovali fresky z cirkevného života.

Byzantská architektúra a umenie

Architektúra v byzantskej ríši bola zmesou starovekej antickej, európskej a orientálnej architektúry. Z výtvarného umenia sú typické mozaikové obrazy s náboženským alebo cisárskym motívom, ikony – sväté obrazy na drevených doskách a knižné maľby – miniatúry na zlatom podklade.

Islamská architektúra a umenie

Pre orientálnu architektúru, ktorá bola hlavne v juhozápadnej Ázii, sú typické:

• minarety – štíhle vežičky,
• pôdorys stavieb v tvare kríža,
• na stenách domov nástenné maľby a mozaiky,
• kopuly,
• interiér bohato zdobený,
• tzv. kýlový oblúk.

Umenie je charakteristické ornamentalistikou (rastlinnými prvkami, geometrickými vzormi). Nezobrazovali živé tvory.

V Číne sa rozvíjali krajinomaľby a rytiny s prírodnými motívmi. Budhistickí umelci maľovali príbehy z Budhovho života. V Mexiku vznikali rukopisy, sochy a nástenné maľby.

Gotika (Európa – 13.-15. storočie)

V 13. storočí sa v Európe objavil nový sloh – gotika. Vychádzala z Kresťanstva. Najväčšími stavbami tejto doby boli katedrály a dómy. Stavalo sa hlavne z kameňa. V tomto období nastal rozvoj stredovekých miest. Stavali sa meštianske domy, radnice, mosty.

Pokračovali hrady a kostoly. Gotiku charakterizujú:

• krížová klenba,
• lomený oblúk,
• dômyselný podporný pilier,
• štíhlosť.

Chrámy boli bohato zdobené freskami. Sochári vytvárali figúry, hlavne zo života svätých. V mestách vznikali mestské knihy – významné pramene histórie. Na hradoch žili stredovekí potulní šíritelia hudby – trubadúri. Hrali sa hry – mystériá.

Vo svete sa takisto umenie a architektúra nezastavili. Na ďalekom východe – v Číne sa rozvíjala krajinomaľba, maľba na porcelán, keramika, hudba, výtvory z lakovaného dreva, záhradná architektúra atď. V Japonsku sa prijali čínske štýly. Takisto čínske a