Slovensko v rámci Habsburskej monarchie v 18. storočí

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 768 slov
Počet zobrazení: 2 221
Tlačení: 131
Uložení: 132

Slovensko v rámci Habsburskej monarchie v 18. storočí

Ako vieme, po roku 1526 bolo Uhorsko súčasťou monarchie rakúskych Habsburgovcov. Patrili sem štáty: Uhorsko, Česko, Rakúsko, niektoré štátiky Svätej ríše rímskej. Na začiatku 18. storočia viedli Habsburgovci vojny s Turkami, bojovali o prázdny trón po španielskych Habsburgovcoch (1713) a vyvrcholili povstania uhorských stavov. Po Jozefovi I. nastúpil na trón Karol III. (ako nemecký cisár Karol VI). Stal sa jediným dedičom celého územia Habsburskej monarchie - Rakúska, Čiech, Uhorska i nemeckého cisárstva. Život v Uhorsku bol v tomto období stále ťažký. Krajina sa spamätávala z tureckých a protihabsburských bojov. V hornom Uhorsku boli zlé prírodné podmienky a epidémie. Slováci sa preto sťahovali na juh Uhorska (Maďarsko - Békeščába, Rumunsko - Nadlak, Srbsko - Vojvodina, Chorvátsko - Požega, kde žijú dodnes). Kráľ sa usiloval zorganizovať život v spustošenej krajine. Chcel zabrániť tomu, aby sa obnovili boje o trón a aby sa jeho veľká ríša opäť rozdelila. Preto vydal roku 1713 dokument Pragmatická sankcia, ktorý presne určoval nástupníctvo na trón. Karol nemal žiadneho mužského potomka, podľa zmluvy sa preto nástupníctva na trón mohla ujať i žena, v tomto prípade sa na trón dostala Mária Terézia (1740-1780).

 Mladá kráľovná Mária Terézia pocítila hneď na začiatku svojej vlády ťarchu panovníckej zodpovednosti. Prehrala sedemročnú vojnu s Pruským kráľom Fridrichom II. a stratila hospodársku oblasť - Sliezsko. Poučila sa však a začala spolu so svojím manželom, Štefanom Lotrinským, uskutočňovať reformy. Významná bola jej školská reforma "Ratio edukacionis". Zakladané boli všetky typy škôl - najjednoduchšie boli tzv. triviálne školy, kde sa ľud učil písať, čítať a počítať. Zavedená bola povinná školská dochádzka. Mária Terézia založila prvú Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici.
Ďalšou významnou reformou bola urbárska regulácia. Spísaná bola všetka poddanská pôda, stanovené boli povinnosti poddaných, ktoré museli splniť. Napríklad poddaný musel pracovať na panskom 52 dní so záprahom a 104 bez neho. Šľachta už nemohla dávky svojvoľne žiadať od poddaných. Upravené boli i peňažné a naturálne dávky. Mária Terézia zakladala v monarchii prvé manufaktúry, hlavne prostredníctvom svojho manžela, Štefana Lotrinského. Vybudovala stálu armádu. Zreformovala súdnictvo a štátnu správu. Snažila sa upevniť moc panovníka a zmodernizovať monarchiu. Taktiež zreformovala bankovníctvo (zavedenie papierových peňazí/ a začal sa používať striedavý poľnohospodársky systém. Do Uhorska sa dostali nové plodiny, ktoré už pred 200 rokmi priniesli z Ameriky. Mária Terézia mala 16 detí - 5 synov a 11 dcér. Jej dcéra Mária Antoinetta bola ženou francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Jej najstarší syn, Jozef II., sa stal vládcom monarchie po matkinej smrti. V období Márie Terézie pôsobili v Uhorsku dvaja najvýznamnejší osvietenci - Matej Bel a Adam František Kollár. Matej Bel, rodák z Očovej prezývaný Veľká ozdoba Uhorska, napísal dielo Notície alebo Historickozemepisná vedomosť o novom Uhorsku. Vydával prvé bratislavské noviny Nova posoniencia. Jeho kartograf sa volal Samuel Mikovíni. A. F. Kollár sa narodil v Terchovej. Dostal prezývku "Slovenský sokrates". Bol právnik, historik, poradca ministrov a Márie Terézie, riaditeľ Viedenskej knižnice. Napísal "Dejiny patronátneho práva" a "Tureckú gramatiku". Bol autorom školskej reformy. Schvaľoval myšlienky rovnosti občanov. V tomto období žili a pôsobili na Slovensku aj barokoví spisovatelia ako Jozef Ignác Bajza, ktorý sa po prvýkrát pokúsil vytvoriť spisovnú slovenčinu. Najznámejším jeho dielom je román "René mláďenca príhoďi a skúsenosťi" Hugolín Gavlovič napísal "Valašská škola Mravův stodola".

Jozef II., syn Márie Terézie vládol v rokoch 1780-1790. I on bol predstaviteľom osvietenského absolutizmu. Za jeho vlády došlo k deleniu Poľska, Habsburskej monarchii pripadlo územie Haliča. Jozef II. pokračoval v reformovaní štátu. Roku 1871 vydal Tolerančný patent, ktorým zabezpečil náboženskú slobodu všetkým občanom. Roku 1785 zrušil nevoľníctvo. Uskutočnil i veľké množstvo ďalších reforiem. Budovali sa dedinské školy. Jozef II. vydal jazykový zákon - podľa neho sa za úradný jazyk v Habsburskej monarchii považovala nemčina, na úradoch a školách sa mohli používať národné jazyky, preto sa i Slováci začali zaoberať uzákonením spisovnej slovenčiny (Vzniklo Slovenské národné obrodenie).

Po jeho smrti vládli Habsburskej monarchii v 18. storočí ešte Leopold II. a František II. František sa dočkal za svojho života i veľkej franuzskej revolúcie. Udalosti vo Francúzsku mierne ovplyvnili i život u nás. Myšlienky slobody, rovnosti a bratstva sa dostali i do Uhorska, no stredná Európa bola hospodársky, politicky i vzdelanostne stále zaostalá. Vznikla však tajná organizácia - Uhorskí jakobíni - ktorá bojovala proti výsadám šľachty, chcela zvrhnúť monarchiu a nastoliť federatívnu republiku. Na jej čele bol Ignác Martinovics. Cisárstvo tajnú organizáciu odhalilo a potrestalo. Napoleonove výboje zasiahli i Habsburskú monarchiu. Po bitke pri Slavkove, roku 1805 bol v Bratislave uzavretý s Napoleonom mier. Roku 1809 Napoleon vpadol do Rakúska druhýkrát. Roku 1815 sa vo Viedni konal kongres, ktorý usporiadal Európu po Napoleonových vojnách. Začiatkom 19. storočia mal v krajine vládnu moc Metternich, knieža, minister zahraničných vecí. Toto obdobie sa označuje za "metternichovský absolutizmus". Metternich odstúpil až roku 1848.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#18.storočie na Slovensku #Habsburská monarchie 18 #sučast riše rakuskych habsburgovcov

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012