Počiatky moderného sveta

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 11.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 394 slov
Počet zobrazení: 3 373
Tlačení: 276
Uložení: 271

Počiatky moderného sveta (svetové dejiny 1835-1913, Európa v období imperializmu)


KANADA: V 18. storočí sem prišli Európania, hlavne Francúzi a Angličania. Vzniknuté štáty boli ich kolóniami. Roku 1763 odstúpili Francúzi ich provincie Britom. Roku 1791 bola krajina rozdelená na územia hovoriace po francúzsky a po anglicky. I tu, takisto ako v USA, ale neskôr vznikali nepokoje za osamostatnenie. Tieto boli potlačené. Roku 1840 bola vyhlásená jednotná provincia Kanada a roku 1867 bola v celej Kanade vyhlásená samospráva v rámci Britskej ríše. (domínium) I tu, tak ako v USA dochádzalo k rozširovaniu územia na západ i sever, kam viedli cesty mnohých zlatokopov. Krajina sa zjednotila s rozšírenými územiami roku 1885, keď bola dokončená kanadská tichomorská železnica.

ČÍNA a JAPONSKO

Čína v 19. storočí povolila Európanom obchod len v jednom prístave (Kanton). Tajne však obchodníci získavali ópium, na ktorý boli Číňania zvyknutí a vymieňali ho za tovar. Napokon vláda zničila zásoby britského ópia, čím sa rozpútala vojna. Na jej konci Briti získali čínske prístavy i Hongkong. Vojna i mier boli nerovné pre prevahu britských vojsk. Podobné nerovné zmluvy medzi silnými a slabými podpísali i USA a Francúzsko. Nedočkaví obchodníci i misionári sa po tejto vojne hrnuli do Číny, čím zvyšovali západný vplyv. K nepokojnej situácii prispeli i povstania hladujúcich roľníkov, ktoré boli pomocou európskych vojsk potlačené. Čínska dynastia Čching bola skorumpovaná a to bol ďalší dôvod revolúcií. V roku 1898 prevzali nakrátko moc ľudoví reformátori. V roku 1900 vypuklo veľké povstanie boxerov podporované i cisárstvom s cieľom obmedziť európsky vplyv, zabitých bolo mnoho európskych vyslancov v Číne. Povstanie bolo potlačené európskymi vojskami. Povstania pokračovali a roku 1911 bola v Číne vyhlásená republika. Jej prezidentom sa stal zakladateľ prvej čínskej strany r. 1905 Sunjatsen.

Japonsko bolo od západných obchodných a neskôr koloniálnych záujmov izolované a Európania nepoznali japonskú kultúru. V polovici 19. storočia vyslali Američania do Japonska lode s obchodným záujmom, Japonci prvýkrát videli silné parníky a preto podpísali zmluvu o otvorení dvoch prístavov s USA. Neskôr podpísali takúto nerovnú zmluvu i s Anglickom, Holandskom a Ruskom. Roku 1868 zvrhli obyvatelia dynastiu Tokugawovcov, ktorá tak dlhé obdobie udržiavala Japonsko v zbytočnej izolácii. K moci sa dostal rod Meidži. Od tohto obdobia sa Japonsko modernizovalo. Zvyšovala sa vzdelanosť, prišiel sem priemysel. Japonci spoznali európsky život a Európania si vážili japonskú kultúru.

AUSTRÁLIA A NOVÝ ZÉLAND

V 19. storočí vznikol v Austrálii nový národ. Z Veľkej Británie sem bolo loďami deportovaných takmer 200 000 väzňov, aby si tu odpykali trest. Niektorí tu potom zakladali osady, chovali ovce. Prenikali ďalej do vnútrozemia - potrebovali viac pôdy. Tým sa dostali do konfliktu s pôvodným obyvateľstvom - kočovníkmi loviacimi bumerangmi a oštepmi žijúcimi tu už 50 000 rokov. Osadníci mnohých domorodcov zabili alebo vyhnali z pôdy. Ich počet klesol o 85%!V polovici 19. storočia sa mnohí ľudia sa hnali do Austrálie za zlatom. Počet obyvateľov sa zvyšoval a obývané už boli takmer všetky oblasti. Austrália bola rozdelená na viacero kolónií a počet prisťahovalcov vzrástol. Vznikali tu však vnútorné nepokoje medzi farmármi. V 90-tych rokoch britská vláda odsúhlasila samosprávu všetkým kolóniám, tie sa roku 1901 spojili do Austrálskeho zväzu (federácie) a hlavným mestom sa stala Canberra.
Podobný osud ako austrálskych domorodcov postihol aj novovzélandských pôvodných obyvateľov - Maorov. Po príchode európskych prisťahovalcov ich veľa umrelo a bola im zaberaná pôda, ktorú Európania využívali na chov oviec. Tak vznikla na krátky čas medzi nimi vojna. Nový Zéland bol anglickou kolóniou. roku 1907 sa stal domíniom Britskej ríše a situácia už bola pokojná - Európnia tu žili spolu s menším počtom domorodcov.

EURÓPA KONCOM 19. STOROČIA - IMPERIALIZMUS

Európa predtým a počas:

V zámorských oblastiach (India, JV Ázia, Afrika), kde Európania obchodovali, získali obchodníci veľký vplyv. Po obchodníkoch sem prichádzali i vojaci, ktorí tu zavádzali nový životný štýl a preto sa zvyšovalo napätie. Obchodníci zbohatli, spriatelili sa s miestnymi panovníkmi a keď niekde nejaká ríša upadla alebo bojovala, zamiešali sa do sporu a väčšinou z neho vyšli víťazne. Najvyspelejšie štáty sa snažili ovládať veľkú časť sveta - Európske mocnosti začali súperiť o to, kto vytvorí väčšiu koloniálnu ríšu - impérium. Preto hlavne koncom 19. a začiatkom 20. storočia európske krajiny zamerali svoju zahraničnú politiku na zisk obchodných území pod svoju správu a dobytie čo najviac slabších štátov mimo Európy (a USA).

Kolonizácia v juhovýchodnej Ázii:

India sa stala britskou kolóniou roku 1858, kedy britská vláda na čele s kráľovnou Viktóriou prevzala moc nad oblaasťami pod vplyvom Východoindickej spoločnosti, ktorú zrušila. tejto udalosti predchádzali povstania. Miestne záležitosti boli ponechané miestnym vládcom. Juhovýchodnú Áziu kolonizovali Európania zakladajúci plantáže, na ktorých pracovalo miestne obyvateľstvo. Francúzi kolonizovali Kambodžu, Laos a Vietnam. Holanďania sa usídľovali v Indonézii už v 17. storočí. Prevzali kontrolu nad obchodom i poľnohospodárstvom (pestovanie kakaa), proti čomu vzniklo roku 1900 nacionalistické hnutie. Briti kolonizovali Barmu (Mjanmarsko) po krvavých vojnách, pripojili ju k Indii. Kolonizovali i Malajziu, aby ochraňovali Indiu. Do juhovýchodnej Ázie sa dostal britský vplyv. Stavali sa železnice, cesty i továrne. Bankovníctvo a investície sa orientovali na rozvoj obchodu. Zjednodušila sa i ťažba nerastných surovín.

Kolonizácia Afriky:

Zápas o Afriku viedli Anglicko a Francúzsko, nasledovalo ich Belgicko, Taliansko a Nemecko. Medzi Anglickom a Francúzskom vznikli početné konflikty. Veľká Británia pôvodne ovládala malý počet pobrežných miest (prístavov), koncom storočia obsadila Ghanu, Nigériu, Sierru Leone a Gambiu. Kapskú kolóniu v južnom cípe Afriky ovládli Briti. Holandským osadníkom (Búrom) sa britská nadvláda nepáčila, presťahovali sa na sever a porazili domorodých Afričanov. Roku 1843 Briti obsadili i túto novú búrsku republiku, ale potom im dali nezávislosť. Proti sebe ďalej bojovali Briti, Búri i domorodí Zuluovia. V prvej búrskej vojne(1880) Búri porazili Britov a Briti porazili Zuluov. V tých časoch vládol kapskej kolónii Cecil Rhodes. Ten naplánoval druhú Búrsku vojnu (1899-1902), v ktorej napokon zvíťazilo Anglicko. Búrske štáty sa stali britskými kolóniami so samosprávou. Angličania takto ovládli časť južnej Afriky. Roku 1869 bol otvorený Suezský prieplav. Egyptský panovník sa kvôli nemu tak zadĺžil, že musel svoje akcie odpredať Anglicku, kým nevyhlásil štátny bankrot. Po vzbure jeho vlastných dôstojníkov Anglicko vyslalo do Egypta svoju armádu a podmanilo si ho. Neskôr kolonizovalo i Sudán. Francúzi získali severozápadnú Afriku, Madagaskar. Belgičania obsadili Kongo a Taliani vpadli do Eritrey. Najväčšie úsilie získať kolónie vyvinulo Nemecko, ktoré ich malo najmenej, hlavne kvôli vnútorným problémom z minulosti. Zmocnilo sa Toga, Kamerunu a území, ktoré nazvalo Nemeckou juhozápadnou a východnou Afrikou. Zápas o Afriku sa stal na konferencii v Berlíne 1884 formálnym procesom. Súperiace európske mocnosti si ju rozkrájali ako koláč. Nezávislé ostali len Libéria a Etiópia. Európania nebrali pri vytváraní nových hraníc ohľad na rôzne africké národy. Priniesli do Afriky nové formy vlády, ale na politickom živote sa mohlo zúčastňovať len málo Afričanov. Zisky z kolónií išli späť do Európy.

SVETOVÉ MOCNOSTI NA PRELOME 19. A 20. STOROČIA:

Najväčšie koloniálne panstvo mala teda Veľká Británia. Počas panovania Kráľovnej Viktórie ríša zahŕňala 1/4 územia i obyvateľstva sveta. Briti kontrolovali svoju ríšu nadvládou nad moriami a svetovými obchodnými cestami. Ríša poskytovala Britom priemyselné suroviny, korenie, hodváb, kaučuk, bavlnu, čaj. Niektoré oblasti získali istú samosprávu a stali sa domíniami (Austrália, Kanada, Južná Afrika). Ruská rozpínavosť smerovala na východ, dobyté územia si pripojili k ríši. Cieľom USA bola Latinská Amerika a ostrovy v tichom oceáne. Začiatkom 20. storočia bolo desať veľkých koloniálnych mocností a tie vlastnili obrovské územia vo všetkých svetadieloch, kde žila asi miliarda ľudí. Roku 1914 tvorili 68 % sveta kolónie, 21% polokoloniálne štáty (mali i určitú vlastnú správu) a len 11% boli samostatné štáty. Prelom 19. a 20. storočia sa nazýva aj šťastnou dobou, lebo život vo vyspelých štátoch Európy bol pohodlnejší. v kolóniách týchto krajín bola nesmierna bieda a zaostalosť. A práve tieto krajiny sa stali príčinou prvého vážneho stretu v dejinách novoveku:

V tomto období bolo v Európe šesť veľmocí: Anglicko, Francúzsko, Rusko, Rakúsko - Uhorsko, Nemecko a Taliansko. Všetky súperili o to, kto si vybojuje viac kolónií. Veľkú aktivitu vyvíjalo Nemecko, ktoré sa hneď po zjednotení umiestnilo v rebríčku vyspelých štátov hneď za Anglickom a pred Francúzskom. Medzi svetové veľmoci patrilo USA a Japonsko.

Nemecko, nespokojné s kolóniami vyvolávalo napätie medzi veľmocami. Vo všetkých európskych krajinách boli zavedené všeobecné branné povinnosti. Stúpali výdavky na armádu. Nemecko sa čoskoro zblížilo s Rakúsko-Uhorskom, ktoré v ňom hľadalo podporu v jeho dobyvačných aktivitách na Balkáne. Tým sa Rakúsko-Uhorsko dostalo do konfliktov s Ruskom, spojencom balkánskych národov. takto vznikli dva veľké spojenecké bloky európskych mocností - V rokoch 1879-1882 sa vytvoril Trojspolok zložený z Rakúsko-Uhorska, Nemecka a Talianska, na druhej strane stála Dohoda utvorením spojenectva medzi Francúzskom, Anglickom a Ruskom v rokoch 1892 - 1907.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu