Slovensko v 1787-1914

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 017 slov
Počet zobrazení: 2 430
Tlačení: 173
Uložení: 178

Naše územie 1787-1914

Slovenské národné obrodenie

Na konci 18. storočia na Slovensku vrcholí feudalizmus. U Slovenskej inteligencie (vzdelaní mešťania a kňazi) vznikajú myšlienky, ktoré hlásajú snahu zmeniť situáciu Slovákov. Slováci totiž väčšinou ako roľníci stále pracovali na poliach, boli v poddanskom vzťahu. Jozef II. vydal zákon, ktorým sa na školách a úradoch mohol používať národný jazyk. Slováci svoj národný jazyk nemali, žačali sa preto ihneď zaobaraťjeho otázkou. Slovenská inteligencia sa spojila a vytvorila slovenské národné hnutie. Jeho cieľom bolo zrovnoprávnenie Slovákov s inými, lepšie postavenými národmi Habsburskej monarchie, uznanie slovenského jazyka na úradoch a školách a vznikli i rôzne kultúrne požiadavky. Slovenské národné hnutie malo dve krídla: katolícke krídlo tvorili predovšetkým bernolákovci, ktorí sídlili v Trnave a evanjelické krídlo tvorili predstavitelia všeslovanskej vzájomnosti a štúrovci v neskoršom období.

Bernolákovci (literatúra obdobia klasicizmu a osvietenstva)

Prvoradou úlohou po vzniku SNO bolo hospodárske, kultúrne a sociálne povznesenie Slovenska a osvetová práca medzi slovenským ľudom. Trebalo študovať históriu Slovákov a na základe toho kodifikovať jazyk, a až potom bojovať o svojbytnosťč či samostatnosť Slovenska. Roku 1787 uzákonil katolícky kňaz Anton Bernolák na seminári katolíckeho prúdu SNO v Bratislave spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia. Napísal jazykovedné diela Gramatica slavica a Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách. K spisovateľom, ktorí písali bernolákovčinou patrili i Ján Hollý, známy osvietenec, ktorý napísal napr. eposy Sláv, Svätopluk a Cyrilometodiáda vychádzajúce z historických udalostí našich predkov. Juraj Fándly písal diela, ktoré radili Slovákom ako pracovať na poli a podobne. Jeho najväčšie dielo je Piľňí domajší a poľňí hospodár. Bernolákovčina bola fonetická (píš ako počuješ), ale väčšina Slovákov ju nepoužívala. Nehovorilo sa ňou ani na úradoch. Evanjelici ju v tom čase neprijali kvôli tomu, že neuznávali Slovákov ako národ a teda ani slovenčinu. Neskôr sa preto začalo hľadať iné riešenie. Roku 1792 založili Slovenské učené tovarišstvo - kultúrne združenie inteligencie, ktoré podporovalo šírenie spisovného slovenského jazyka.

Evanjelici sa držali myšlienok všeslovanskej vzájomnosti, ktoré hovorili, že Slovania sú jeden národ v štyroch vetvách: Česko-slovenskej, Poľskej, Ruskej a Ilýrskej (Južnoslovanskej). Predstaviteľmi týchto ideí boli Ján Kollár, ktorý napísal významné dielo Slávy dcéra a Pavel Jozef Šafárik, ktorý je autorom diela Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a Dejiny slovanskej reči a literatúry. Evanjelicke a katolícke krídlo sa začalo zjednocovať formálne v 20. rokoch 19. storočia - prostredníctvom zakladania spoločných spolkov: 1826 v Pešti založili Slovanský čitateľský spolok a r. 1834 v Budíne Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej.

Život v Habsburskej monarchii v 19. storočí:

Uhorsko bolo v rámci Habsburskej monarchie prevažne agrárnou krajinou, väčšina obyvateľstva žila v biede. V krajine bolo poddanstvo, ľudia boli negramotní, prepadávali alkoholizmu, na Slovensku bola často neúroda a choroby. V roku 1830 sa Uhorskom prehnala cholera. Roku 1831 sa poddaní v Hornom Uhorsku vzbúrili. Na ich čele bol Ján Tašnády. Povstanie malo byť ako týranie panstva, no bolo potlačené.

Priemysel sa do Uhorska dostal až v polovici 19. storočia. Prvý parník preplával Dunajom roku 1818. Prvá Slovenská železnica viedla medzi Bratislavou a Trnavou. Ťahali ju kone, postavená bola v rokoch 1837-1846 a pokračovala až do Serede. Prvý parný stroj bol zavedený v textilke v obci Halič. Objav v železiarstve - pudlovacia pec bola postavená v Chvatimechu pri Podbrezovej. Centrami papierenstva boli obce Harmanec, Slavošovce. Cukrovarníctvo bolo vo Veľkých Úľanoch. Sklársky priemysel vznikol v obciach okresu Veľký Krtíš, Košiciach a Holíči. V Novej bani bol prvýkrát patentovaný Potterov ohňový stroj. Inde sa začala výroba porcelánu. J. K. Hell zostrojil hydraulický vodostĺpcový čerpací stroj. Slovensko sa tak stalo najpriemyselnejšou časťou Uhorska.

Rozvoj a zmeny zaznamenali slovenské mestá: Búrali sa hradby, vznikali verejné budovy, nové štvrte, priemyselné závody a železnice. Najväčšie boli Bratislava, Banská Štiavnica, Košice a Komárno.

Roku 1848 bolo zrušené poddanstvo panovníkom Ferdinandom V. Tým sa v Uhorsku skončilo obdobie neskorého feudalizmu (od r. 1526). Zanikala tak feudalistická spoločnosť. Šľachta strácala svoje majetky, najbohatší boli majitelia tovární - buržoázia. najchudobnejšie vrstvy tvorili roľníci a robotníci v továrňach. Vzdelaná bola cirkev a inteligencia. Revolúcie rokov 1848-49 zasiahli i Uhorsko. Snaha o zrušenie poddanstva bola úspešná. Vznikla i ďalšia myšlienka - snaha o samostatnosť Uhorska. Vodca Maďarov bol Lajoš Kossúth. Roku 1849 pri Világosi však rakúsky cisár porazil Maďarov. Uhorsko sa stalo s Rakúskom personálnou úniou. To znamená, že tieto štáty boli spojené hlavou jedného panovníka - cisára Františka Jozefa I.

Štúrovci (literatúra obdobia romantizmu)

Po roku 1835 sa v SNO dostávajú do popredia politické otázky. Do jeho vedenia inklinujú štúrovci, J. Francisci Rimavský. Ľudovít Štúr bol známy slovenský politik, novinár, jazykovedec, rečník i básnik. Jeho blízkymi kolegami a priateľmi boli J. M. Hurban a M. M. Hodža. Patrili k evanjelikom a nepodporovali myšlienky všeslovanskej vzájomnosti. Roku 1843 na fare v Hlbokom uzákonili novú spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorú prijali všetky prúdy SNO. Do národného života bolo treba zapojiť i ľud, hlavne zvyšovaním kultúrnej úrovne a vzdelanosti. Jazyk mal byť prostriedkom k tomu. Uzákonenie slovenčiny bolo aj významným krokom chrániacim Slovákov pred zvyšujúcou sa maďarizáciou. Medzi štúrovských básnikov patrili Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ a Ján Botto. Prvá kniha v štúrovčine - Almanach Nitra - bola vydaná roku 1844. Roku 1851 sa pôvodne fonetický pravopis zmenil tzv. Hodžovsko-Hattalovskou reformou na etymologický. Zaviedlo sa písanie y. Štúrova slovenčina sa s menšími obmenami používa dodnes. R. 1844 založil Hodža v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín. Na jeho zasadnutí r. 47 v Čachticiach bolo definitívne zjednotené evanjelické a katolícke krídlo SNO. Od r. 1845 vydával Štúr Slovenské národné noviny s prílohou Orol Tatranský. Od novembra 1847 zastupoval na uhorskom sneme sídliacom v Bratislave mesto Zvolen.

Revolúcie 1848 - 49

R. 1848 sa začali prajavovať snahy za obmedzenie absolutizmu v Habsburskej monarchii. 11. marca na zhromaždení v Prahe, 13. marca revolúciou vo Viedni a 15. marca zhromaždením v Budapešti. Výsledkom bolo odvolanie Metternicha a tzv. marcové zákony, ktoré znamenali zrušenie poddanstva a väčšiu samostatnosť Uhorska, ktoré sa stalo len personálnou úniou. Vytvorená bola prvá uhorská vláda, na jej čele bol Baťány.

11. mája 1848 verejne vyhlásili Slováci v Liptovskom Mikuláši pod vedením štúrovcov svoje požiadavky - "Žiadosti slovenského národa". Požadovali, aby sa Uhorsko stalo krajinou rovnocenných národov, na uhorskom sneme by mali mať rovnomerné zastúpenie všetky národy, Slovensko by malo mať vlastný snem, v slovenských stoliciach by mal byť úradný jazyk Slovenčina, vzniknúť by mali slovenské školy, zavedené by malo byť všeobecné volebné právo a zaviesť by sa mala sloboda zhromažďovania a tlače. Žiadosti slúžili ako program štúrovcov. Po ich vyhlásení však bol na nich vydaný zatykač a Štúr s kolegami musel utiecť do Čiech. V Prahe sa totiž konal všeslovanský zjazd. Tu boli z úst F. Palackého vyslovené myšlienky austroslavizmu (Habsb. monarchiu zachovať, ale zlepšiť v nej postavenie slovanských národov). Zjazd sa zmenil na otvorené bojisko, kde štátna armáda (na čele Vindišgréc) bojovala proti Slovanom. Štúrovci utiekli do Viedne. 16. septembra 1848 tu založili prvú Slovenskú národnú radu, ktorá sa stala najvyšším slovenským politickým a vojenským orgánom. Organizovala dobrovoľnícke povstania s cieľom odtrhnúť Slovensko od Uhorska.

Prvá výprava začala 19. septembra 1848, viedla smerom na Myjavu. Tu Štúr vyhlásil odtrhnutie Slovenska od Uhorska. Výprava však bola porazená. Druhá výprava - tzv. zimná zasiahla stredné a južné Slovensko a druhá vetva viedla cez Moravu na Žilinu. Dobrovoľnícke výpravy nepriniesli žiadny úspech a po revolúcii v rokoch 1848 - 49 boli boje Slovákov za slobodu neúspešné.

V októbri 1848 sa vo Viedni uskutočnila ďalšia revolúcia. Cisár Ferdinand V. odišiel do ústrania a neskôr abdikoval. Vládnuť začal František Jozef I. V apríli 1849 vyhlásil v Debrecíne Lajoš Kossúth odstránenie Habsburgovcov z trónu. 13. aug. 1849 však cisár spolu s ruskou pomocou maďarský odboj porazil v bitke pri Világoši.

Roky 1849-59 sa označujú ako roky Bachovho absolutizmu, v krajine vládol policajný dozor, teror, cenzúra tlače a prejavu, centralizácia moci do Viedne a germanizácia. Slováci preto nemohli ďalej bojovať za svoje požiadavky. V tomto období proti Rakúsku bojovali Taliani a Nemci vo vojnách za zjednotenie. Roku 1859 po bitke pri Solferine, keď Rakúsko prehralo, roku 1860 po Októbrovom diplome Bach odstúpil a atmosféra sa upokojila.
6.-7. júna 1861 sa konalo tajné zhromaždenie Slovákov v Turčianskom sv. Martine, ktoré vošlo do dejín ako memorandové zhromaždenie, keďže jeho výsledkom bolo memorandum slovenského národa. Jeho autorom bol Štefan Marko Daxner. Memorandum obsahovalo: autonómiu pre Slovensko, vytvorenie slovenského Okolia, úradným a vyučovacím jazykom sa stala slovenčina, založená bola Matica slovenská.

Slovenské požiadavky boli odmietnuté uhorským snemom i cisárom, okrem vytvorenia Matice slovenskej. Otvorené boli 3 slovenské gymnáziá - v Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom. Matica slovenská bola vedecko-kultúrnou inštitúciou. Zaoberala sa i zberateľskou a vydavateľskou činnosťou, podporovala slovenských študentov na štúdiách v zahraničí. Jej úlohou bolo dvíhať národné povedomie slovenského ľudu a šíriť osvetu medzi ľuďmi. Založená bola 4. 8. 1863 na tisíce výročie príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Jej prvý predseda sa stal Štefan Moyzes a podpredseda Karol Kuzmány.

Rakúsko-Uhorsko

Roku 1867 bola Habsburská monarchia rozdelená na 2 časti: Rakúsko-Uhorsko. Bol to dualistický štát, čo znamená, že mal spoločného panovníka a tri ministerstvá (zahraničných vecí, vojny a financií). Rakúsko bolo vyspelejšie ako Uhorsko, od roku 1867 dochádzalo každých 10 rokov k "vyrovnaniu". Uhri konečne presadili myšlienku maďarizácie, ktorá negatívne ovplyvnila život Slovákov. Roku 1868 bol prijatý zákon, ktorý vyhlásil maďarčinu za jediný jazyk používateľný na školách a úradoch na území Uhorska. Zatvorené boli tri slovenské gymnáziá i Matica slovenská. Roku 1907 boli prijaté Apponiho školské zákony, ktoré hlásali výchovu žiakov v maďarskom duchu.

Najpriemyselnejšou oblasťou Uhorska bolo práve Slovensko. Uhorsko bolo stále agrárna krajina. Vlastníkmi tovární boli však Maďari alebo cudzinci. Rozvoj zaznamenali železnice. Prvou traťou pre parné vlaky bola spojnica Viedne a Budapešti, prechádzajúca Bratislavou. Roku 1870 bola postavená železnica medzi Košicami a Bohumínom. Roku 1883 dali do prevádzky Považskú železnicu, ktorá viedla z Bratislavy do Žiliny, kde sa napájala na Košicko - bohumínsku železnicu. Železničné opravovne strojov vznikli vo Vrútkach a vo Zvolene, kade viedla tretia železnica spájajúca Maďarsko a sever Slovenska.

Na Slovensku prevažoval drevársky, železiarsky, textilný, sklársky, papierenský a cukrovarnícky priemysel. V Liptovskom Mikuláši sídlila významná grabiareň. Vo Veľkom Šariši stál najväčší mlyn. V Bratislave sídlila továreň na výrobu cukríkov Stollwerk a rafinéria nafty Apollo. V Žiline bola textilka a chemický závod. Na zakladaní tovární sa podieľali banky, hlavne maďarské. Prvá slovenská banka - Tatrabanka bola založená roku 1884.

Slováci mali úzke styky s Čechmi, čo napokon viedlo k vytvoreniu Československa. Česko malo lepšie postavenie ako Slovensko a bolo tu viac príležitostí na študovanie. Roku 1882 vytvorili slovenskí študenti študujúci v Prahe spolok Detvan. Medzi jeho členov patrili Vavro Šrobár, Ivan Krasko, M. R. Štefánik, Martin Kukučín. Roku 1896 bol založený spolok Československá jednota, ktorá pomáhala presadiť Slovákov v Česku. V rokoch 1908 - 1914 sa pravidelne konali česko-slovenské porady v Luhačoviciach o prekonávaní spoločných problémov. Ich vodcom bol J. Rotnágl.

V Uhorsku volebné právo neexistovalo, prebiehal tu neúspešný boj za demokratizácu. Na Slovensku pôsobilo viacero politických strán. Najstaršia bola Slovenská národná strana, existujúca dodnes. Jej prvými predsedmi boli P. Mudroň a M. Dula. Významná bola i sociálnodemokratická strana Slovenska na čele s Emenuelom Lehockým a agrárna strana s Milanom Hodžom. Slovenskej ľudovej strane predsedal Andrej Hlinka a na čele Hlasistov stál Vavro Šrobár. Až do zániku Rakúsko - Uhorska bol v štáte nedemokratický politický systém.

Zlé hospodárske pomery nútili Slovákov k vysťahovalectvu. Krajinou neobmedzených možností boli USA, kam viedla druhá vlna slovenského vysťahovalectva. Roku 1907 založili americkí Slováci v Clevelande spolok Slovenská liga v Amerike. V roku 1907 sa odohrali i krvavé udalosti v obci Černová pri Ružomberku. Miestny kňaz - Andrej Hlinka nemohol vykonávať svoju funkciu kvôli jeho činnosti v politike. Občania Černovej bránili kostol pred násilným vysvätením biskupom Párvym, maďarské hliadky preto strieľali do obyvateľov. Negatívny ohlas mali udalosti v zahraničí. Zástancami Slovákov boli anglický publicista R. W. Seton - Watson a nórsky spisovateľ B. Bjornson.
Život Slovákov sa opäť raz zmenil. Vznikali rôzne spolky. Medzi ľudom mali ohlas spolky: Spolok sv. Vojtecha (katolícky), Tranoscius (evanjelický), športové spolky, ochotnícke, vzdelávacie, hasičské. Ženy mali spolok Živena, ktorý založili T. Vansová, B. S. Timrava a E. M. Šoltésová. Andrej Kmeť založil spolok Slovenská muzeálna spoločnosť, ktorý vytavoval rôzne zbierky. Novým druhom umenia bola secesia. Jej predstaviteľmi boli architekt D. Jurkovič a grafik A. Mucha. Do popredia sa dostávali časopisy, móda, noviny, kabarety, šport, fotografia a film. Niekoľkí slovenskí vedci sa zaslúžili o nové vynálezy. A. Stodola vynašiel turbínu, J. Murgaš sa považuje za priekopníka bezdrôtovej telegrafie a M. R. Štefánik pracoval ako astronóm.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014