Stredoveká cirkev

Stredoveká cirkev

Kresťanstvo vzniklo v Izraeli na prelome letopočtov. V prvých storočiach nášho letopočtu sa rozšírilo v Rímskej ríši a roku 313 bolo zrovnoprávnené s ostatnými cirkvami. Kresťania však boli prenasledovaní, skrývali sa v katakombách alebo žili ako pustovníci. Potom, čo sa v Európe vytvorili germánske kráľovstvá, bolo v nich prijímané kresťanstvo. V 6. storočí sa vytvoril na území Talianska pápežský štát. V slovanských štátoch bolo Kresťanstvo prijaté až v 9.-10. storočí. Najvýznamnejším pápežom bol Gregor I. Veľký. Zaslúžil sa o vytvorenie pápežskej kancelárie, vytvoril cirkevný chorál. Nazýval sa "sluha sluhov božích."

Roku 1054 sa odohrala tzv. východná schizma. Kresťanstvo sa rozdelilo na dve viery - západnú a východnú (pravoslávnu) cirkev. V 11. storočí Turci obsadili sväté miesta v Izraeli (Jeruzalem). Pápež Urban II. preto vyzval na ich oslobodenie. Odohralo sa preto 7 bojových výprav pod znamením kresťanského kríža. Prvá výprava dobyla Jeruzalem (1099). Potom si ho však Turci znova podmanili. Ďalšie výpravy nedosiahli žiaden pozoruhodný úspech. V jednej z nich bol vyplienený kresťanský Konštantínopol. Inú výpravu tvorili deti. Križiackych výprav sa zúčastnili viacerí významní európski panovníci, napr. nemecký kráľ Fridrich I. Brabarossa, anglický kráľ Richard Levie srdce, francúzsky kráľ Ľudovít IX., či uhorský kráľ Belo III.

Pápež Gregor VII. bol za zásadné oddelenie cirkevnej moci od svetskej moci. Vznikol tak spor v svätej ríši rímskej o vymenúvanie biskupov. Nazýva sa boj o investitúru. Skončil roku 1122 Wormským konkordátom. Ďalší pápež Inocent III. sa považoval za svetovládneho pápeža. Gregor VIII. je známy reformou starého - juliánskeho kalendára v Európe zavedením gregoriánskeho kalendára.

Roku 1309 Filip IV. Pekný, francúzsky kráľ, presídlil pápeža do Avignonu kvôli jeho sporom s pápežom Bonifácom. Roku 1378 nastala západná schizma, jeden pápež sídlil v Avignone, druhý v Ríme. Vznikol preto cirkevný snem - koncil, ktorého úlohou bolo vyriešiť tento problém. Nastolené však bolo trojpápežstvo. Tento problém vyriešil pápež Martin V. roku 1517.

V 14. storočí sa však cirkev dostala do problémov. Narastal totiž jej majetok, vzrastala jej svetská moc, nedodržovali sa etické zásady Kresťanstva a cirkevní hodnostári si kupovali svoje miesta. Vlna kritiky proti cirkvi sa rozprúdila v Česku prostredníctvom Majstra Jana Husa, kazateľa v betlehemskej kaplnke.

Jan Hus bol kazateľom v Betlehemskej kaplnke, rektorom Karlovej univerzity. Bola naňho uvalená kliatba a v Prahe bol vyhlásený interdikt (zákaz bohoslužieb). 6. júla 1415 bol v nemeckej Kostnici upálený. Jeho stúpenci - husiti vytvorili ozbrojené hnutie. Začalo sa Pražskou defenestráciou roku 1419. Vodcami Husitov boli Prokop Holý a Ján Žižka z Trocnova. Program Husitov - 4 pražské artikuly znamenali prijímanie pod oboma spôsobmi, slobodu kázania, odstránenie svetskej moci v cirkvi a trestanie ťažkých hriechov svetskou mocou. Husiti založili mesto Tábor. Proti nim viedol Žigmund križiacke výpravy. Roku 1431 ho v bitke pri Lipanoch porazili. O tri roky neskôr sa však diferencovaní husiti v bitke pri Domažliciach postavili proti sebe. Potom viedli husitskí bratríci ozbrojené povstania na Slovensku pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa. O husitskom programe sa rokovalo na koncile (cirkevnom sneme) v Bazilei r. 1436, uznané bolo prijímanie pod oboma spôsobmi.