Ázia 500-1600

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 017 slov
Počet zobrazení: 1 270
Tlačení: 133
Uložení: 126

Ázia 500-1600

Do roku 470 vládla Indii dynastia Guptovcov, za jej vlády India zaznamenala jeden z najväčších rozkvetov. Vtedy sa rozširoval hinduizmus, budhizmus sa dostal do Číny, rozvinuli sa sídla a správa štátu. Indiu však potom ohrozovali nájazdy Hunov. Po vymretí Guptovcov bola India rozdelená na malé kniežatstvá, na ich čele boli radžovia. Pozoruhodné kultúry vznikli v Japonsku, Thajsku a Indonézii.

Čína bola v 6. storočí rozdelená na tri kráľovstvá, zjednotili ju roku 589. V tých časoch sa výrazne šíril budhizmus. Po zjednotení Číny sa ekonomická a politická situácia zlepšila. V 7. storočí tu vládli dynastie Suej a Thang. V období ďalších tristo rokov dospela čínska veda, technika a umenie k vrcholu. V Číne boli vybudované vodné kanály, vedúce postavenie mala v pestovaní ryže. Silné tibetské kráľovstvo (Na západ od Číny) prechádzalo tiež mnohými storočiami slávy i úpadku.

Kurz thajský baht (THB) - Thajsko

Významnou ríšou v západnej Ázii bola islamská - arabská ríša. Siahala od Perzie až po Španielsko. Na čele ríše bol kalif. Sídlom bolo mesto Damask. Od roku 661 ríši vládol rod Umajjovcov. Arabi dobyli Strednú Áziu, Afganistan, Arménsko. Roku 762 zvrhli Umajjovcov Abbásovci. V tomto období došlo k ďalším výbojom (Konštantínopol), mesto Bagdád sa stalo centrom Ázie, rozvíjali sa vedy a kultúra (Rozprávky z 1001 nocí). V 13. storočí už bolo viacero území moslimskej ríše osamostatnených, zvyšok ríše sa rozdelil na emiráty, ktorých vzostupy a pády sa v rôznych obdobiach striedali.

Na čele Japonska stáli cisári od 4. storočia. V 9. storočí tu získal veľký vplyv rod Fudživarovcov. Vládol v Japonsku tri storočia (800-1200). Centrom krajiny bol dvor v Kjóte, kde stáli chrámy a sídlila šľachta, vznikli veľké diela japonského umenia a literatúry. Rod prestal vládnuť po tom, čo rozvoj zaznamenalo už viacero rodov, ktoré medzi sebou bojovali.

Turci žili pôvodne v malých kmeňoch v strednej Ázii. Delili sa na viacero kmeňov, napríklad Osmani, Seldžuci či Bulhari. Od kmeňového zriadenia postupne prechádzali k rodom. Seldžuci si podmanili Perziu, ktorá bola súčasťou Abbásovskej Arábie a prešli na islam. Postupne dobyli takmer celú juhozápadnú Áziu (11. storočie). V 12.-13. storočí boli do svätej kresťanskej zeme vedené križiacke výpravy. Dobyli Byzantskú ríšu a Osmani položili základy svojej ríše r. 1300 na polostrove Malá Ázia. Na čele tureckej ríše bol sultán. V 13. storočí dobyli dnešnú Perziu s Bagdádom a okolité územia Mongoli.

Čína bola po vymretí rodu Thang (907) rozdelená na niekoľko štátov. V rokoch 960 až 1279 sa o zjednotenie a rozvoj postarala dynastia Sung. V priebehu 13. storočia sa však načas v Číne usadili Mongoli. Ďalšie štáty, ktoré existovali v rokoch 500-1100 n. l. bolo kráľovstvo Sumatra na Malajskom polostrove, ríša Khmérov v Kambodži, tibetské kráľovstvo, ktoré v 8. storočí prešlo na budhizmus a vieru v reinkarnáciu, tibetskí duchovní sa volajú lámovia. Iné štáty boli na území Thajska, Vietnamu a Indonézie.

V Japonsku Fudživarovci vymreli, lebo cisári údajne nemali dostatok mužských potomkov. Moc prevzali Šóguni - pôvodne najvyšší vojenskí predstavitelia, ktorí sa stali absolutistickými panovníkmi. (Až do roku 1868). Cisár sa volil naďalej, bol však len figúrkou. Samuraji boli japonskí bojovníci odhodlaní položiť za svojho panovníka život. Roku 1467 vypukla občianska vojna, Japonsko sa rozdelilo na takmer 400 štátikov. Sídla kniežat, obchod a umenie však prosperovali.

Mongoli vytvorili najrozsiahlejšiu ríšu v dejinách. V 13. storočí nastúpil na čelo nomádskych kmeňov v strednej Ázii Džingischán. Jeho hordy zastrašovali všetky štáty v okolí. Po niekoľkých nájazdoch získal Turkestan, Čínu, Kóreu, Afganistan, Perziu a časť Ruska. Potom dobyli Tibet i Arménsko, Džingischánov vnuk Kublajchán dokončil dobýjanie Číny, kde sa stal jej cisárom. Výpravy mali aj pozitíva, napríklad bola otvorená Hodvábna cesta. Mongolské expanzie skončili roku 1260. Po Mongoloch v dobytých krajinách ostali len škody, v Číne a Rusku panovala chudoba, moslimský svet žil v zmätku, aj európske krajiny trpeli. V 13. storočí podnikal benátsky dobrodruh Marco Polo cesty do Ázie. Žil na čínskom dvore u Kublajchána a Európania až teraz zistili, aký život je v ďalekej Ázii.

Mongolov vyhnali z Číny po dlhých bojoch. Za vlády dynstie Ming (1368-1644) sa začalo obdobie mieru a blahobytu.

V 13. storočí sa osmanskí Turci začali usadzovať na juhovýchod od Konštantínopola, odkiaľ viedli výpravy do juhovýchodnej Európy. Do polovice 15. storočia získali celý Balkán a chceli dobyť Uhorsko. Roku 1453 dobyl sultán Mehmed II. Konštantínopol. Byzantská ríša založila základy výnimočnej stredovekej kultúry. Osmani si však podmanili jej obyvateľstvo, na dobytých územiach rozširovali islam. Islam sa rozšíril aj do strednej Ázie a severnej Indie prostredníctvom Turkov.

Ríša Khmérov sa nachádzala v Kambodži. Najväčší rozmach zaznamenala v 7. storočí, pôvodne tu boli hinduisti, ktorí neskôr prešli na budhistickú vieru. Khméri boli stavitelia, remeselníci, rybári, poľnohospodári a bojovníci. Písali knihy na papyrus. Ženy tu mohli študovať, hlavne právo a jazyky. Khmérske vojská, ktoré tvorili hlavne slony dobyli väčšinu okolitého územia. Roku 1431 Kambodžu ovládlo Thajsko (Siam).

Po rokoch chaosu (nadvláda Mongolov a nejednotnosť) sa na začiatku 16. storočia k moci v Perzii Safijovci. Čoskoro sa stala jednou z najrozvinutejších kultúr na svete. Safijovci viedli vojny proti útočným Osmanom zo západu a Uzbekom z východu. Safíjovskú Perziu dobyli roku 1722 Afgánci.

Po dobytí Konštantínopola osmanské dobyvačné výpravy neskončili. V prvej polovici 16. storočia bol dobytý Egypt, Sýria, juh Uhorska, Mezopotámia, Kaukaz. Osmani ovládali východné Stredomorie a Čierne more, čím získali kontrolu nad európsko-ázijským obchodom. Osmanov nebolo veľa, využívali severoafrických a juhoruských otrokov. Z maldých Európanov na dobytých územiach vychovávali janičiarov. Ich ríša začala pomaly upadať po roku 1600. Okolo roku 1680 siahala Osmanská ríša od Alžírska po Perziu, od Uhorska po Arábiu.

V 15.-16. storočí žilo Japonsko v izolácii, v Číne práve slabla moc dynastie Ming. Do juhovýchodnej Ázie, Indie a Japonska prichádzali Európania. ktorí tu zakladali obchodné strediská a ovplyvňovali ázijskú spoločnosť. Rusi kolonizovali Sibír. V Tibete, Thajsku, Malajzii Vietname a Indonézii existovali rozvinuté kultúry. Portugalci v období veľkých objavných plavieb došli aj do Zadnej Indie. K ich impériu pribudla Indonézia a okolité ostrovy, odkiaľ dovážali do Európy koreniny, ktoré boli veľmi žiadané.

V roku 1504 dobyli mesto Kábul Moguli, potomkovia Mongolov. Neskôr sa presídlili do Indie, ich hlavným mestom sa stalo Dillí. Vytvorili tu tolerantnú a úspešnú spoločnosť až do roku 1803, kedy sa India začala dostávať pod britskú koloniálnu sp

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#školstvo v Azii #mezopotamia #Malá ázia #arabská ríša a islamská kultúra


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.035