Zámorské objavy (1479-1550)

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 616 slov
Počet zobrazení: 2 381
Tlačení: 113
Uložení: 115

Zámorské objavy (1479-1550)

V 15. a 16. storočí Európe chýbali niektoré suroviny, dopyt bol hlavne po drahých kovoch, látkach a porceláne. Európania obchodovali s hodvábom, porcelánom, slonovinou a koreninami s Orientom. Tento obchod však začali kontrolovať Turci, pretože cez ich územie prechádzala obchodná cesta. V tomto období boli zdokonalené mapy a kompas, stavali sa výkonnejšie lode - karavely. Námorný obchod prebiehal predovšetkým v Španielsku a Portugalsku. Námorníci z týchto dvoch krajín preto hľadali nové cesty do Orientu.

Portugalsko vzniklo za vrcholného stredoveku potom, čo ho opustili Arabi. Španielsko vzniklo zjednotením štátov Kastílie a Aragónie roku 1479).
Portugalský moreplavec Vasco da Gama doplával roku 1487 na juh Afriky. Ďalej sa však nedostal. Do Indie doplával Vasco da Gama po oboplávaní Afriky roku 1497. Roku 1492 sa uskutočnila Kolumbova výprava - objavenie Ameriky. Kolumbus vyplával z prístavu Palos a došiel do strednej Ameriky na ostrov San Salvador. Sám nevedel, kam doplával, myslel si, že je v Indii. Obyvateľov Ameriky preto nazval Indiáni. Amerigo Vespucci preskúmal Ameriku, zistil, že tu žijú pomerne rozvinuté civilizácie s nesmiernym bohatstvom. Vasco da Balboa prekročil Panamskú šiju a objavil tak Tichý oceán (Južné more). Portugalský moreplavec Fernao Magalhaes vyplával roku 1522 na more s cieľom oboplávať Zem. Jeho výprave sa to podarilo, sám však návrat do Európy neprežil. Konečne bolo potvrdené, že Zem je naozaj guľatá. Po objavení Ameriky sa do Európy dostalo množstvo nových plodín (zemiaky, kukurica, paradajky, tabak, strukoviny, kakao a i.) Objavené územia sa stali španielskymi a portugalskými kolóniami. Domovské krajiny s nimi obchodovali, vytvoril sa tak svetový obchod. Medzi vlastníctvom kolónií vznikli spory už roku 1494, pápež preto inicioval zmluvu (podpísaná v Tordesilas). Na jej základe vznikla demarkačná čiara 2000 km od Kapverdských ostrovov. Na východ od nej boli portugalské územia a na západ španielske.

Keď Španieli a Portugalci dobyli Latinskú Ameriku, rozvrátili tu existujúce indiánske kultúry a bohatstvo priniesli do Európy. Ríšu Mayov a Aztékov dobyl v rokoch 1519-21 Hernan Cortéz, ríšu Inkov dobyli v rokoch 1531-36 Diego Almagro a Francisco Pizzaro. Španielsko a Portugalsko boli bohatými štátmi, no nevedeli so získaným dobre narábať, v 16. storočí ich z vedúcej pozície vytlačilo Anglicko a Nizozemsko.

Humanizmus a renesancia

V Európe existovali oblasti, kde neboli rozvinuté silné feudálne vzťahy. Bolo to predovšetkým Taliansko, ale i časť Nizozemska. Najväčšiu moc tu mali mešťania. Rozvinutý tu bol hlavne obchod. V Taliansku preto obyvateľov neovplyvňovali myšlienky cirkvi, ktorá hlásala, že poriadok na zemi je nemenný a poddaní sú stvorení k tvrdej práci. Ľudia mali snahu užívať si život a sústreďovať sa na človeka. To boli predpoklady humanizmu, ktoré tu vznikli už v 12. storočí.

Humanizmom teda nazývame súhrn politických, hospodárskych a kultúrnych názorov na svet prostredníctvom mešťanov, centrom záujmu je človek a jeho schopnosti. Rozvinuli sa vedy - hlavne astronómia (predstavitelia: Johannes Kepler, Galileo Galilei, Tycho de Brahe, Mikuláš Kopernik), medicína (Vesalius), vedy o štáte a práve. Myšlienky humanizmu mali i cirkevný charakter, poukazovali na problémy v cirkvi. Dali predpoklady vzniku reformácie.

Renesancia je prejav humanizmu v umení. Maliari sa vracali k antike, zobrazovali postavy ľudí, akty, témy si vyberali z antiky alebo biblie a prírody. Raná renesancia bola v 14. storočí. Vrchol dosiahla v 15. a neskoré obdobie v 16. storočí. V ranom období pôsobili v Taliansku umelci ako Donatelo(socha Dávida) a Sandro Boticelli. Vo vrcholnom období Michelangelo Buonarotti (socha Mojžiša), Rafael Santi a Leonardo da Vinci (Mona Lisa). Z neskorého obdobia sú známe diela Tiziana. V Nizozemsku pôsobili Hieronymus Bosch a Jan van Eyck a v Nemecku Albrecht Durer a Jan Holbein. Najväčšími talianskymi literátmi boli D. Aligieri, F. Petrarca, G. Bockacchio a anglický dramatik W. Shakespeare). Stavali sa svetské stavby - zámky, kaštiele, meštianske domy. Znakmi archhitektúry sú napr. pravouhlé okná, ozdobné stĺpy, balustrády, zdobené fasády, rímsy, arkády a pravouhlé steny domov.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019