Prvá svetová vojna (28.7.1914 - 11.11.1918)

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: babuska (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 776 slov
Počet zobrazení: 3 429
Tlačení: 197
Uložení: 231

Prvá svetová vojna (28.7.1914 - 11.11.1918)

Začiatkom 20-teho storočia boli európske mocnosti rozdelené do dvoch proti sebe stojacich táborov - trojspolok a dohoda. Akýkoľvek incident mohol narušiť tento mier. Trikrát sa podarilo tento incident zažehnať - keď Nemci bojovali s Nemcami o Maroko, potom po anexii Bosny a Hercegoviny a Balkánskych vojnách. Rakúsko-Uhorsko malo stále záujem zväčšovať svoje územie na Balkáne. Nemecko zbrojilo, nebolo spokojné s rozdelením kolónií. Jeho tŕňom v oku bolo Francúzsko. V roku 1914 bola situácia veľmi napätá. 28.6. bol zavraždený následník rakúskeho trónu - František Ferdinand d´Este v Sarajeve. Jeho vrahom bol študent Gavrillo Princip, dôvod vraždy bola nepokojnosť anektovaných Bosňanov. 28. 7. vyhlásilo Rakúsko vojnu Srbsku, začala sa tak prvá svetová vojna. Vo vojne stáli de facto proti sebe dva tábory - centrálne mocnosti (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko a Bulharsko) proti dohode (Anglicko, Francúzsko, Rusko, Taliansko a USA).

Bojovalo sa na troch frontoch - južnom, východnom a západnom.
Boje na západnom fronte začali bleskovým útokom Nemecka proti Francúzsku. Nemci prešli cez Belgicko až k rieke Marne, kde sa francúzskej armáde podarilo ich zdržať. Prebiehali tu ťažké boje a veľa vojakov v tejto bitke padlo. Bojovalo sa v zákopoch. Na pomoc Francúzom prišla i anglická armáda. Roku 1916 sa na západnom fronte odohrali ďalšie významné bitky - pri Somme a Verdun. Roku 1915 sa odohrala bitka pri Ypres, kde boli prvýkrát použité chemické zbrane.

Na južnom fronte bojovalo Rakúsko - Uhorsko proti Srbsku. Rakúsku - Uhorsku prišli na pomoc Nemci a Srbom Rusi. Okrem toho bojovalo Rakúsko - Uhorsko proti Taliansku, lebo Taliani si robili nároky na niektoré štáty v Rakúsku. Dohoda bojovala proti Turecku, nakoľko Turecko nepovolilo zásobovanie dohody cez ich územie.

Na východnom fronte bola situácia iná. Ruské vojská sa snažili preniknúť do Rakúsko - Uhorska, len z dôvodu spojenectiev s jeho nepriateľmi. Ruská armáda však čoskoro stroskotala a vydala sa na ústup. V roku 1916 sa Rusi pokúsili ešte o Brusilovu ofenzívu. V roku 1917 sa v Rusku začala v Rusku vnútorná revolúcia. Na jar roku 1918 Rusi podpísali Brest - litovský separátny mier, ktorým skončili svoju angažovanosť vo vojne a na východnom fronte sa nebojovalo. Bojovalo sa i v Afrike v Nemeckých kolóniách (Kam útočila francúzska a britská armáda) a na blízkom a ďalekom východe.

Počas vojny sa značne zhoršila sociálno-ekonomická otázka. Muži odchádzali bojovať, z toho vyplýva nedostatok pracovných síl a teda obmedzené hospodárstvo. V Európe bol nedostatok potravín a základných potrieb. Krajina bola zničená, keďže sa bojovalo v zákopoch. Využívali sa nové zbrane ako tanky, lietadlá, guľomety a chemické zbrane. Vo vojne zomrelo 10 miliónov ľudí.

Do vojny sa dostali aj USA. Spočiatku vyhlásili neutralitu, no potom začali do bojujúcej Európy dovážať rôzny tovar, ktorý v Európe chýbal a v dôsledku toho prekvitalo ich hospodárstvo. V máji 1915 potopili Nemci britskú loď Lusitaniu. Na jej palube bolo vyše 100 Američanov. Americký prezident - Woodrow Wilson nariadil izoláciu od Európy a vyzýval na skončenie bojov. Nemci však v roku 1917 vyhlásili neobmedzenú ponorkovú vojnu a v apríli Američania vyhlásili vojnu Nemecku. Americké nevyčerpané vojsko prišlo do Francúzska, po ťažkých bojoch v roku 1918v bitke pri Amiens západný front úplne padol. Nemeckí spojenci sa začali postupne vzdávať, 11. 11. 1918 kapitulovalo i Nemecko a vojna sa skončila.
Európske mocnosti stratili dovtedajšiu svetovú nadvládu. Oveľa väčšie úlohy v svetovej politike začali hrať Rusko a USA. Mnohé utláčané európske národy sa snažili vojnu využiť na získanie nezávislosti. Patrili k nim Íri, Poliaci, Slováci, Česi, Chorváti a ďalší.

Po skončení bojov, 18.1.1919 sa vo Versailles začala Parížska mierová konferencia, ktorá určila povojnové usporiadanie Európy a snažila sa zabrániť ďalšej vojne. Zúčastnilo sa jej 70 delegátov z 27 štátov. Jej orgánom bola rada piatich, ktorú tvorili: anglický premiér Lloyd George, americký prezident Woodrow Wilson, francúzsky premiér G. B. Clemensau a zástupcovia Talianska a Japonska. Výsledkom konferencie bolo 5 mierových zmlúv s krajinami centrálnych mocností:

Versaillská zmluva s Nemeckom: (28.6.1919)
Nemecko bolo vyhlásené za hlavného vinníka vojny. Stratilo všetky kolónie i štáty Alsasko a Lotrinsko, ktoré pripadli Francúzsku. ľavý breh rieky Rýn okupovala Dohoda a 50 km od pravého brehu bolo demilitarizované pásmo. Nemecko malo nahradiť všetky škody spôsobené vojnou.

Saintgermainská zmluva s Rakúskom (10.9.1919)
Trianonská zmluva s Maďarskom (4.6.1920). Určila hranice medzi Maďarskom a Československom.
Zmluva s Bulharskom ( V Nevilly, 27.11.1919)
Zmluva s Tureckom (v Sérves, 10.8.1920)


V roku 1919 sa na mape Európy objavili nové štáty: Z Ruska vzniklo Fínsko, Lotyšsko, Estónsko a Litva, z Rakúsko-Uhorska vznikla Rakúska republika, Maďarské kráľovstvo, Československo a Juhoslávia. V Juhoslávii bol ministerským predsedom Nikola Pasić Obnovené bolo Poľsko.Na jeho čele stál Jozef Pilsudski, ktorý do roku 1935 zaviedol diktatúru. Nemecko sa premenovalo na Weimarskú republiku. Jej prvým prezidentom bol Eckert.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.034