Svet v rokoch 1919-1939

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: babuska (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 861 slov
Počet zobrazení: 2 338
Tlačení: 185
Uložení: 188

Svet v rokoch 1919-1939

Niektorí politici, ako Woodrow Wilson sa snažili nastoliť v Európskych štátoch demokratické zriadenie. Chceli, aby sa občania jednotlivých štátov v čo najväčšej miere podieľali na riadení štátu. V prvých povojnových rokoch dosiahol demokratický systém úspechy. Postupne sa však vo viacerých štátoch začali objavovať diktatúry. Roku 1920 vznikla v Ženeve Spoločnosť národov - organizácia, ktorá mala riešiť prípadné konflikty mierovou cestou. Nezaznamenala však veľký úspech.

ÍRSKE KONFLIKTY

Írsko bolo súčasťou britskej ríše. Väčšina Írov chcela samosprávu. proti tomu boli protestanti zo severnej časti ostrova, ktorých tam bola väčšina, ale v celej krajine ich bolo pomenej. Niektorí Íri chceli, aby sa Írsko stalo nezávislou republikou. Založili stranu Sinn Féin. Roku 1916 republiku vyhlásili, no britská armáda ich porazila. Vo voľbách roku 1918 získala Sinn Féin väčšinu írskych kresiel v britskom parlamente vytvorila vlastný parlament a v r. 1919 vyhlásila Írsko za nezávislú republiku, čo viedlo k občianskej vojne (1919-21).
Počas vojny bola situácia stále otvorená. Briti roku 1920 vydali zákon o rozdelení Írska na severnú a južnú časť. v roku 1921 sa rozhodli dať južnému írsku samosprávu (stať sa domíniom), no i toto Sinn féin odmietala a obč. vojna pokračovala, skončila pre ňu bezúspešne. Severné Írsko bolo teda súčasťou Británie, južné domíniom. Roku 1937 malo vlastnú správu, bolo len v britskom spoločenstve a roku 1949 sa stalo samostatným nezávislým štátom.

RUSKO:

Roku 1904 vyhrali Japonci vojnu s Ruskom. V Rusku boli štrajky kvôli chudobe a zaostalosti. Cár Mikuláš II. vydal Októbrový manifest, v ktorom sľúbil dodržiavanie občianskych práv a takisto zaručil vládu s Dumou - zákonodarným zhromaždením. Potom však bola duma kvôli sporom medzi ňou a cárom zrušená. Ľudia často štrajkovali. i naďalej, počas 1. svetovej vojny. Udalosti vyvrcholili vo februári roku 1917, kedy cár bol donútený abdikovať. Vytvorená bola dočasná vláda, ktorej úlohou bolo uskutočniť demokratické voľby. Tieto udalosti nazývame februárová revolúcia. V Rusku pôsobila najsilnejšia sociálno-demokratická robotnícka strana. Mala dve krídla - menševikov a boľševikov. Na čele boľševikov stál V. I. Lenin. Lenin pochádzal z rodiny školského inšpektora. Študoval právo, hoci ho vo svojej politickej činnosti neskôr nevyužíval. Bol ovplyvnený západnými marxistickými myšlienkami rovnostárstva a považuje sa za zakladateľa komunistickej strany. V dočasnej vláde pôsobili menševici, boľševici na nich stále útočili. V júni - septembri 1917 sa v Rusku odohrala neúspešná ofenzíva vojsk a pokus o vojenský prevrat, no dočasná vláda proti štrajkujúcim vojakom a robotníkom zasiahla. 7. novembra 1917 sa odohrala októbrová revolúcia. Proti komunistom bojovali bielogvardejci a komunistická armáda sa nazýva čarvená armáda. Hlavné mesto Ruska - Petrohrad bolo zrušené a orgány boli presídlené do Moskvy. Najvýznamnejšie orgány obsadili boľševici, prevzali tak moc a vytvorili ZSSR. Lenin zakázal činnosť všetkých strán, zrušil dumu - ruský parlament a nastolil diktatúru. V skutočnosti však situácia vyzerala inak: Komunisti zakázali všetko, čo bolo proti ich ideám. Napríklad prenasledovali kňazov, určili ateizmus. Školstvo, kultúra a myslenie muselo propagovať výhradne myšlienky, ktoré hlásala vládnuca strana. Z boľševickej strany sa stala komunistická. Hlásala rovnosť ľudí, medzi ktorých štát rozdelí všetok majetok. Štát mal pre ľudí rozdávať potrebné veci zadarmo. Komunizmus bol len zámienkou a v skutočnosti išlo leninovcom o svoj profit zo ziskov štátu. Komunistická diktatúra sa vyvinula na krutovládu, do obludných rozmerov sa dostala za vlády Stalina (1924-1953). Stalin pochádzal z Gruzínska, jeho otec bol chudobný obuvník. Mal sa stať kňazom, no zo škôl ho vylúčili kvôli revolucionalizmu. Vyhlásil program industrializácie (spriemyselňovania), kolektivizácie (združstevňovania) a päťročných plánov, ktoré sprevádzali masové presuny obyvateľstva, hladomory a bohužiaľ i likvidácie celých národov Proti každému, kto bol len trochu podozrivý zakročila tajná polícia. Milióny nevinných ľudí sa ocitli v pracovných táboroch, väzniciach, vo vyhnanstve na Sibíri alebo ako bezmenné mŕtvoly ležali v masových hroboch. . Na likvidácie mu slúžili povestné gulagy (štátna správa táborov).

V rokoch 1918 - 1923 sa rozmohla povojnová hospodárska kríza, ktorá znamenala pokračovanie hladu a nezamestnanosti. Podpora v nezamestnanosti alebo nemocenské dávky neexistovali. Peniaze strácali svoju hodnotu. Fabriky, ktoré vyrábali zbrane prepúšťali. Ľudia často štrajkovali. Druhá hospodárska kríza sa začala krachom na Wall street v roku 1929. Tento deň sa označuje ako čierny štvrtok. Tátro hospodárska kríza trvala až do roku 1933.

TALIANSKO

V čase, keď v Rusku Lenin budoval boľševický štát, začali sa aj v iných krajinách objavovať rôzni vodcovia hlásajúci zlepšenie sociálnych pomerov chudobných. Jedným z nich bolo Taliansko. V tomto štáte bola demokracia, no sociálna situácia bola v dôsledku povojnovej krízy zlá. Na scéne sa objavil Benito Mussolini, muž s cieľom dostať sa k moci. Vyštudoval zaq učiteľa pracoval ako novinár a redaktor. Vytýčil ideu obnovy rímskeho impéria. Sľuboval, že dokáže vyriešiť situáciu a preto si získal priazeň ľudí.
Spočiatku vytvoril tajnú organizáciu - "Bojové zväzy", z ktorej sa neskôr vytvorila fašistická strana. Jeho prívrženci nosili čierny odev a mnohí z nich sa snažili situáciu ešte viac dramatizovať (nepokoje v uliciach), aby zverili vládu Mussolinimu. Roku 1922 zorganizoval pochod na Rím, ktorého sa zúčastnilo 10 000 ľudí. Nakoniec kráľ poveril Mussoliniho, aby zostavil vládu. Bol to koniec demokracie v Taliansku. Mussoliniho strana odstránila všetky občianske práva, podriadila si vedenie štátu, súdy, školy, kultúru a začala ľuďom predpisovať aj to, čo si majú myslieť. Väčšinu svojich protivníkov odsúdila na 20 rokov. Diktátor Mussolini sa pripravoval na vojnu. Obeťou talianskej agresie sa stala Etiópia a Albánsko.

Fašizmus sa rozširoval aj do iných častí Zeme. Napríklad v Španielsku bola v rokoch 1923-30 vojenská diktatúra gen. Rivera, v Argintíne vládol J. Perón a v Portugalsku Olivier Salazar.

ŠPANIELSKO:

Španieli bojovali po 1. svetovej vojne v Maroku, kde bojoval gen. Primo de Rivera. Získal veľkú moc a vládol ako vojenský diktátor. Kráľ (z rodu Bourbonovcov, ktorí tu vládli od roku 1713) Alfonz III. panoval, ale nevládol do r. 1931, kedy abdikoval a Španielsko sa stalo republikou. V republike mali najväčšiu moc fašisti a socialisti. Na čele fašistov bol F. Franco, ktorý bol tiež generálom a bojoval v Maroku. Odtiaľ prešiel s vojskom do Španielska, čím rozpútal občiansku vojnu v rokoch 1936-39. Podporovali ho Taliani i Nemci. Roku 1939 sa stal hlavou štátu a v Taliansku bola diktatúra. Franco zrušil ostatné politické strany, Španielsko vystúpilo zo spoločenstva národov. Diktatúra trvala do r. 1975, kým nezomrel. Vtedy bola obnovená monarchia Bourbonovcov (Juan Karlos , ktorý vládne dodnes).

NEMECKO

Weimarská republika mala po vojne hospodárske ťažkosti. Časť nacionalistických politikov a starých generálov začala presadzovať plány odvetnej vojny. Neskôr dostalo Nemecko od USA veľkú pôžičku, aby mohlo upevniť svoju ekonomiku a splácať reparácie. No krachom na Newyorskej burze sa do každodenného života bieda vrátila. Do situácie vstúpil vodca Adolf Hitler, ktorý tvrdil, že pozná riešenie všetkých problémov. Hitler chcel byť pôvodne maliarom, no po vojne sa dostal do politiky. Roku 1923 bol uväznený. V roku 1925 vydal svoj programový spis Mein Kampf - útočné plańy vytvorenia Veľkonemeckej ríše, odplata Versaillskej zmluvy a vyhubenie menejcenných národov (Slovanov, Židov, Rómov). Na prelome 20-tych a 30-tych rokov sa dostal do povedomia ľudí. Jeho strana sa nazývala národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDPA) = nacistická. V roku 1932 získala jeho strana najväčší počet miest v parlamente a roku 1933 sa Hitler stal ríšskym kancelárom. Hitler postupoval podobne ako Lenin a Mussolini. Zakázal ostatné politické strany, získal absolútnu moc, všetky odvetvia podriadil svojej strane a zaviedol tajnú políciu. Odporcov dával väzniť do koncentračných táborov. Hlásal svoje rasové zákony a chcel začať novú vojnu. Jeho obraz visel na všetkých úradoch s heslom jeden národ, jedna ríša, jeden vodca. Najvýznamnejší propagátor rasových teórií bol Joseph Goebbels. (Známy výrokom "stokrát opakovaná lož sa nakoniec stáva pravdou")

USA

Spojené štáty americké viedli už pred 1. svetovou vojnou politiku izloacionizmu. Nezapájali sa do svetových konfliktov, iba pri vlastnom ohrození, ktoré bolo vtedy, keď Nemci začali útočiť na mori. Po vojne izolacionizmus pokračoval , USA nevstúpili ani do Spoločenstva národov. V krajine vzrastala výroba. Od roku 1919 platil zákon, ktorý zakazoval obchodovanie a výronu alkoholu (tzv. prohibícia). malo to i negatívny dôsledok, vznikli gangstri (Al Capone), ktorí alkohol pašovali a medzi konkurenčnými gangami prebiehali boje. Roku 1933 bola prohibícia zrušená. USA obmedzili i prisťahovalectvo. Zaznamenali veľké úspechy vo vede, architektúre, umení. Vynašli mrakodrapy. Sociálnea situácia padla r. 1929 po krachu na newyorskej burze. Zvyšovala sa nezamestnanosť, znižovali mzdy, firmy krachovali a polia ostali neobrobené.

VEDA, ŽIVOTNÝ ŠTÝL A UMENIE (1918-1939)

V období medzi svetovými vojnami došlo k vedeckému pokroku predovšetkým v chémii. Roku 1905 Einstein vytvoril teóriu relativity. Roku 1919 vedci rozbili jadro atómu a zistili, že sa pri tom uvoľní veľa energie. Prvú reťazovú štiepnu jadrovú reakciu uskutočnil E. Fermi a Curiovci zistili, že atómy sa stávajú prechodom neutrónu rádioaktívne. Roku 1930 bolo objavené Pluto. Skonštruovaný bol elektrónový mikroskop, ktorý pomohol vo viacerých objavoch. A. Fleming objavil antibiotiká. Objavený bol i inzulín. Stále viac a viac sa používali elektrospotrebiče, elektromotory. Objavené boli plasty ako nové materiály s množstvom dobrých vlastností. I automobilov pribúdalo. Najväčšie automobilky boli Citroen, Fiat, Volkswagen a Ford. Roku 1920 bol objavený rozhlas, roku 1923 sa dostal do Európy. Roku 1926 bolo prvýkrát televízne vysielanie.

Na vidieku prevažovalo poľnohospodárstvo, na poliach sa objavili prvé traktory. ľudia sa však sťahovali za lepším životom do miest. Mestá sa rozrastali, začali sa stavať budovy v novej architektúre, ktorá sa vyznačovala stavbou do výšky a pravidelným tvarom. Využíval sa betón, plasty, sklo a železo. V demokratických štátoch boli uzákonené nové normy, ktoré určili podmienky práce ľudí v zamestnaní (8-hodinová pracovná doba), ľudia mali volebné právo, slobodu tlače, kultúry i spolčovania. V diktatúrach bola cenzúra, policajný dozor, rasizmus a vraždy odporcov režimu a bohužiaľ i nevinných. Z Ameriky prichádzala najnovšia hudba - džez a blues, Hollywood sa stal centrom filmového biznisu. Rozvoj zaznamenal i šport, obnovené boli olympijské hry. Horúce novinky prichádzali napr. i v móde.

Nové cesty si našlo aj umenie. Mnohí umelci dávali vo svojich obrazoch najavo sociálno-politickú situáciu. DADAIZMUS: tvorili umelci všetkého druhu. Za základný princíp tvorby pokladali náhodu (básnik Tzara, maliar Duchamp, grafik Arp). Jej kolískou bolo Švajčiarsko. SURREALIZMUS (nadrealizmus): Autori ukladajú myšlienky v poradí, akom ich napadnú. Patrili sem maliari: Ernst, Dálí a Miró. Kolískou bolo Francúzsku. Nemci Munch, Dix a Kandinskij sú najznámejší predstavitelia expresionizmu. Štýl sa vyznačuje krajným pesimizmom. V Rusku vzniklo tiež centrum umenia, tzv. Ruská avantgarda. najznámejší predstaviteľ je autor predstáv, Marc Chagall. Ďalším štýlom, ktorý zobrazoval nerealistickosť bol konštruktivizmus. Jeho hlavným predstaviteľom je Holanďan Piet Mondrain. Priekopníkom modernej architektúry je Le Corbusier

ČÍNA A JAPONSKO

Roku 1911 bola v Číne vyhlásená republika. Za dočasného prezidenta bol vyhlásený Sunjatsen. Po ňom však vládol do r. 1916 Š´khaj. Potom sa situácia skomplikovala. Roku 1921 bola vytvorená čínska komunistická strana, ktorá sa spojila a Sunjatsenovou stranou Kuomintang a na jej čele bol Čankajšek. Čankajšek porazil všetkých diktátorov a ovládol celú Ćínu. Potom (1927) sa rozpútal boj medzi Kuomintangom a komunistami. Predsedom komunistickej strany sa stal roku 1931 Mao ce Tung. Zorganizoval tzv. Dlhý pochod. Potom bola Čína vo vojne s Japonskom a až roku 1949 vznikla Čínska ľudová republika na čele s Maom ce Tungom s komunistickým režimom.

Japonsko viedlo v medzivojnovom období rozpínavú politiku. Už Roku 1905 porazilo Rusko, ovládlo Kóreu a iné východoázijské oblasti. Stalo sa tu veľmocou. Rozvíjal sa tu priemysel, kým ho nepostihla veľká hospodárska kríza. Roku 1936 sa dostalo vnútorné Mongolsko pod jeho vplyv a Japonci si začali nárokovať na Mandžucko, ktoré patrilo Číne, čím vznikla vojna. Roku 1936 prestali v Číne boje o získanie moci komunistami, bojovalo sa s Japonskom. Vojna skončila, keď boli Japonsku vstrelené dve veľké rany od Američanov - atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014