Druhá svetová vojna (1.9.1939 - 2.9.1945)

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 872 slov
Počet zobrazení: 2 387
Tlačení: 156
Uložení: 158

Druhá svetová vojna (1.9.1939 - 2.9. 1945)

Potom, čo sa Hitler stal ríšskym kancelárom (jan. 1933), bol so svojimi prívržencami rozhodnutý rozpútať novú vojnu. Nemecko začalo zbrojiť. Hitler tak porušil versaillskú zmluvu. Roku 1935 Nemecko zaviedlo všeobecnú brannú povinnosť a obsadilo Porýnie. Anglicko a Francúzsko zatiaľ všetko Hitlerovi tolerovali a nebránili sa ani v marci 1938, kedy Hitler pripojil k Nemecku Rakúsko (anšlus Rakúska). 29. septembra sa na Mníchovskej konferencii rozhodovalo o osude Československa: Zúčastnili sa jej okrem Hitlera i Mussolini, z Anglicka Chamberlain a z Francúzska Daladier. Jej výsledkom bolo odtrhnutie českého pohraničia - tzv. "Sudety" a pripojenie k Nemecku. Na konferencii nemali zastúpenie Česi, preto vošla do dejín ako "O nás bez nás". 6. októbra 1938 vyhlásilo Slovensko v Žiline autonómiu ( J. Tiso). 2. novembra bol juh Slovenska odtrhnutý a pripojený k Maďarsku (Viedenská arbitráž), pričom Maďarsko bolo nemecký satelit - spojenecký štát.

V marci 1939 bolo Československo rozbité. Vznikla samostatná Slovenská republika, ktorá bola satelitom Nemecka a protektorát Čiech a Moravy, územie závislé od Nemecka. 23.8.1939 podpísal Hitler so Stalinom spojeneckú zmluvu o neútočení s tajným dodatkom. Anglicko a Francúzsko sa zatiaľ prizerali, až do 1. septembra, kým Nemecká armáda vojensky neobsadila Poľsko. Touto udalosťou sa začala 2. svetová vojna. Následne Anglicko a Francúzsko vypovedalo vojnu Nemecku, no nebojovalo sa (tzv. čudná vojna).

Útok na západnú Európu začal až na jar roku 1940. Nemecké vojská napadli Dánsko, Nórsko, Holandsko, Belgicko a Francúzsko. Sever Francúzska bol okupovaný Nemcami, juh bol samostatný, ale jeho vláda sídliaca vo Vichy bola kontrolovaná Nemeckom (fašistická). Hitler začal i leteckú vojnu proti Veľkej Británii (leto 1940), no tá bola neúspešná.

Do vojny sa zapojilo i Taliansko, ktoré chcelo rozšíriť svoje územie v Afrike a na Balkáne. V roku 1940 bojovala v Afrike talianska armáda s anglickou. Na pomoc prišla i nemecká armáda - generál Rommel. V bitke pri El Alamine v Egypte boli nemeckí a talianski útočníci porazení.

22. júna 1941 zaútočil Hitler na ZSSR (plán Barbarossa). V decembri sa do vojny zapojilo i USA, ktoré bojovalo v Tichomorí s Japonskom. Japonci bombardovali americkú vojenskú základňu Pearl Harbor.

V septembri 1942 sa začala rozhodujúca bitka II. svetovej vojny v Stalingrade. Bola to zároveň najkrvavejšia bitka vojny. V januári 1943 bitku Nemecko prehralo a vo vojne nastal obrat.

Život počas vojny bol veľmi krutý. Všetky európske štáty si Nemecko pripútalo alebo ich okupovalo. Budúcnosť satelitov bola neistá. Čím boli poslušnejší k hitlerovcom, tým bolo ich postavenie lepšie. No nacisti ich pokladali za menejcenných. V okupovaných častiach Európy určovali všetky životné podmienky okupanti. Všade boli vojaci a tajná polícia (gestapo). V Poľsku nikoho nešetrili. Útočiace vojská bombardovali všetko, čo im prišlo do cesty. Masovo vraždili civilné obyvateľstvo, kade prechádzal front. Poliaci stratili akékoľvek práva. Okupanti ich zatvárali do do koncentračných táborov, vyvážali do Nemecka na nútené práce, systematicky vyvražďovali. Podobne to bolo i v iných okupovaných štátoch. Roku 1941 po rokovaniach v Salzburgu bol vydaný židovský kódex. Židov mali deportovať do koncentračných táborov, tu ich nechali umierať hladom, vyčerpávajúcou prácou a týraním. Ba zriadili aj tábory smrti (plynové komory). Podobný osud postihol aj Rómov. Holokaust prebiehal v máji - októbri 1942. Po Židoch bol preberaný majetok do rúk bielych (arizácia). Vo vojne zahynulo vyše 50 miliónov ľudí.

V rokoch 1942-43 sa do bojov zapojil i ľud. Začali vznikať partizáni, napríklad v Juhoslávii pod vedením Josipa Broza Tita. Významná bola i slovenská a ruská partizánska armáda. Aktívni boli i politici, ktorí počas vojny emigrovali do zahraničia, odkiaľ riadili dočasné vlády a organizovali zahraničný odboj. Boli to belgické, francúzske, nórske, poľské a československé vlády. V Londýne a neskôr v Alžírsku sa zdržiaval francúzsky generál de Gaulle, ktorý organizoval výbor slobodného Francúzska. V lete 1943 zvrhli Mussoliniho v Taliansku.

V roku 1943 sa vytvorila protihitlerovská koalícia zložená zo zástupcov z Anglicka, USA a ZSSR. Na Teheránskej konferencii (29.11.-1.12. 1943) sa rokovalo o koordinácii vojenských akcií spojencov a otázke otvorenia 2. frontu v západnej Európe. Konferencie sa zúčastnil F. Delano Roosevelt z USA, W. Churchill z Anglicka a Stalin z Ruska. Roku 1944 bol otvorený druhý front - spojenecké vojská sa vylodili v západnej Európe a začali ju oslobodzovať spod nemeckej nadvlády. Na Jaltskej konferencii (4. - 11. 2. 1944) boli prerokované záverečné vojenské operácie voči Nemecku, okupačné pásma a správa Nemecka a nutnosť bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka. Prejednané boli hranice Poľska a Juhoslávie a vznikla dohoda o vstupe ZSSR do vojny proti Japonsku (o 2-3 mesiace po skončení bojov v Európe). Rozhodlo sa o zvolaní konferencie Spoločenstva národov a založení OSN.

30. apríla 1945 bol oslobodený Berlín a Hitler údajne spáchal samovraždu. 8. mája 1945 Nemecko kapitulovalo a II. svetová vojna sa v Európe skončila. Na Postupimskej konferencii (17.7.-8.8. 1945) sa rozhodlo o osude Nemecka. Krajina bola rozdelená na 4 okupačné zóny (americká, britská, francúzska, sovietská). Takto bol rozdelený i Berlín. Zakázala sa propagácia fašizmu a zrušená bola národnosocialistická strana a nacistické inštitúcie. Zločiny fašizmu boli potrestané pred medzinárodným súdom v Norimbergu. Úlohou konferencie bolo i zabezpečiť úplné odzbrojenie a demilitarizovanie Nemecka a pripraviť obnovenie nemeckého politického života na demokratickom základe. Konferencie sa zúčastnil Stalin, Truman (USA) a Churchill.

6. a 9. augusta Američania zhodili atómové bomby na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. 2. septembra 1945 Japonsko kapitulovalo a vojna sa skončila i vo svete.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021