2. Vznik a vývoj Veľkej Moravy

2. Vznik a vývoj Veľkej Moravy

Pojem Veľká Morava použil v diele O SPRAVOVANÍ RÍŠE Konštantín Porfyrogenetos (vzdialená Morava)

Vznik Veľkej Moravy a jej politický vývin
V Susedstve Pribinovho Kniežatstva na dnešnej Morave sa paralelne vytvorilo Moravské kniežatstvo na čele s vládcom Mojmírom. Okolo roku 833 Mojmír porazil Pribinu Spojil obe kniežatstvá do jedného celku, ktorý je známy ako Veľká Morava.

Osudy Pribinu

Pribina so svojou družinou ušiel na juh (Balatonské územie). Vytvoril tu ako vazal Franskej ríše Blatenské kniežatstvo – centrom bola pevnosť Blatnohrad. Po jeho smrti v roku 861 vladol Blatenskému kniežatstvujeho syn Koceľ.
Veľká Morava bola pomerne veľkým štátnym útvarom. V jej politických dejinách je dominantný neustály konflikt s Franskou ríšou, ktorá toto územie pokladala za svoju záujmovú sféru. Dochované pramene neumožnili s presnosťou určiť, kde bolo sídlo veľkomoravských panovníkov.

VLÁDA RASTISLAVA
Rastislav sa stal vládcom Veľkej Moravy vďaka Frankom. Roku 846 vznikli v krajine nepokoje,kt. podľa všetkého súviseli s nespokojnosťou s Mojmírovou vládou a s bojmi vnútri dynastie. Východofran.kráľ Ľudovít Nemec so svojím vojskom nepokoje urovnal a Mojmírovskeho synovca Rastislava ustanovil vládcom. Rastislav sa v prvých rokoch svojej vlády udržiaval vazalský vzťah voči franskej ríši.

Keď sa však v rokoch 853-854 margróf východnej marky Ratbod vzbúril proti Ľudovítovi Nemcovi, Rastislav sa postavil na jeho stranu,čím sa dostal do konfliktu s kráľom. Ľudovít Nemec chcel Rastislava potrestať preto organizoval vojenské výpravy na Veľkú Moravu tie sa však skončili neúspešne. Aj Ľudovítov syn Karolman sa ako správca Východnej marky pokúšal vojensky pokoriť Veľkú Moravu ale bez výraznejšieho úspechu. Roku 859 bol podpísaný mier podľa, ktorého získal Rastislav nezávisle postavenie.

Rastislav podporoval aj odboj Ľudovítovho syna Karolmana proti otcovi, toto spojenectvo využil aby zaútočil na územie Blatenského kniežatstva. Ľudovít Nemec roku 869 podnikol výpravu proti Veľkej Morave – neúspešná. Ďalší útok na Veľkú Moravu pod vedením Karolmana, ktorý zaútočil na územie spravovane Rastislavovím synovcom – Svätoplukom. Svätopluk sa vzdal Karolmanovi. To rozhnevalo Rastislava a preto ho chcel dať zabiť, ale jeho sprisahanie bolo prezradené. Rastislav bol zajatý Svätoplukom a roku 870 bol vydatý Karolmanovi. Odvliekli ho do Regensburg kde ho súdili, oslepili a vo väzení zomrel.

VLÁDA SVäTOPLUKA

Bavori nedôverovali Svätoplukovi a preto ho uväznili, v tej dobe Karolman obsadil VMeľkú Moravu a vymenoval za správcov územia grófov Engelšalka a Viliama, obyvatelia sa proti votrelcom vzbúrilo pod vedením SLAVOMÍRA (pochádzal z mojmírovskej dynastie)

V lete roku 871 vypuklo povstanie na Morave pod vedením Slavomíra. Karolman poslal vojsko na Veľkú Moravu na čele so Svätoplukom, lenže Svätopluk sa tajne dohodol so Slavomírom prešiel na stranu povstalcov a spoločne porazili bavorské vojsko. Svätopluk sa stal pomerne nezávislým panovníkom. Roku 874 bol uzavretýForchheimsky mier – Ľudovít Nemec uzavrel mier so Svätoplukom. Obdobie mieru s Východofranskou ríšou využil Svätopluk na výboje do susedných území.

Obsadil: Vislansko, ľavý breh Tisy/Dunaja, soľné bane v Sedmohradsku, bývale Pribinovo kniežatstvo, uzemie lužických srbov, Čechy. Svätopluková ríša sa až do jeho smrti ubránila cudzím nájazdom. Veľkomoravskú ríšu pospolu udržiavala len silná osobnosť panovníka. Po Svätoplukovej smrti roku 894 nastal postupný úpadok štátu.
Pravdepodobne ešte pred smrťou rozdelil Svätopluk svoju ríšu medzi svojích synov- Mojmír II., Svätpluk II., Predslav (bol asi kňazom). Medzi Svätoplukom II. a Mojmírom II.

však začali konflikty a rozbroje. Oslabenie ríše využili české kniežatstva a odpojili sa od Veľkej Moravy ako aj Vislansko a ďalšie územia.
Mojmír II. sa usiloval o udržanie celistvosti ríše, nechcel byť vo vazalskom vzťahu s inou ríšou. Svätopluk II. sa spojil s Bavormi, tým pádom nastali medzi bratmi rozbroje.

Roku 892 napadla Východofranska Ríša Veľkú Moravu (spojencami Arnulfa Korutánskeho, vychodfranského kráľa boli Maďari). V roku 896 vpadli Maďary do Poddunajskej nížiny. Roku 907 sa odohrala bitka neďaleko Bratislavy, v tej dobe sa už predpokladá že na území Veľkej Moravy už neexistovala centrálna moc.

SPOLOČNOSŤ

AVUNKULÁT- po strýkovi na trón nastupuje synovec
-značne diferencovaná
Knieža- vládca ríše, bol vlastníkom celého štátneho majetku
PALATÍN – radca kniežaťa, zástupca kniežaťa v čase jeho neprítomnosti
ARCHIPRESBYTER – správca stredísk fár
TAVERNÍK- správca financií, veľmi vysoká funkcia
STAREŠINA – súdna, vojenská funkcia
DUŠNÍCI – bývali otroci,
DVORÍCI – slobodní obyvatelia
Väčšina obyvateľov Veľkej Moravy: OSOBNE SLOBODNÍ

HOSPODÁRSTVO

Poľnohospodárstvo bolo základom výroby, mnohopoľný charakter, pestovali obilniny( jačmeň na výrobu sladidiel, sladký med, ovos ako krmivo pre kone) zo zeleniny pestovali napríklad kapustu, mrkvu..

, zber lesného medu- brtníctvo, doplnková výživa lov zvery, rýb, vinárstvo- pre cirkevne účely.
Poľnohospodárska technika bola na vysokej úrovni, výborní spracovatelia železa.
Nástroje: Železná symetricka radlica, asymetricka radlica- odhrňala pôdu na pravu stranu, motyky, rydla, sekery, čeriesla, kosy
Remeslá: výborný v obrábaní železa- kováči, vzniklokovotepectvo, kovolejárstvo- výroba šperkov, zbrane- hroty, kopije, bojové sekery, meče. Keramika z plavenej hliny, zdobená vlnovkami.