9. Anjouovci na tróne

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petuska1 (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.01.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 541 slov
Počet zobrazení: 2 049
Tlačení: 122
Uložení: 113

9. Anjouovci na tróne  

Feudálna anarchia a nástup Anjouovcov na uhorský trón

Slabú vládu Ondreja III. využívali veľmoži na posilňovanie vlastných pozícií, ale aj drobná šľachta sa začala organizovať a kráľovské komitáty sa koncom 13. storočia a v prvej polovici 14.storočia pretransformovali na šľachtické stolice. Nekontrolovaný rast pozemkového vlastníctva šľachty viedol už do druhej polovice 13. storočia k vzniku moci väčších šľachtických rodín a k pokusu niektorých veľmožov o úplnú emancipáciu od kráľovskej moci.
Na území Slovenska boli najmocnejšími veľmožmi Matúš Čák Trenčiansky a na východnom Slovensku rodina Omodejovcov. Rodina Čákovcov začala stúpať na spoločenskom rebríčku už za vlády kráľov Štefana V. a Ladislava IV. Za vlády Ondreja III. sa začal veľmi vehementne presadzovať sám Matúš Čak, pričom si nevyberal prostriedky. Priamym násilím i hrozbami sa obohacoval a získal čoraz väčšie pozície. Keď po smrti Ondreja III. Arpádovci vymreli, nastalo pre Matúša Čaka zlaté obdobie. Keďže panovník nemal syna ani krajina nemala panovníka. Krajinu opäť zasiahla úplná svojvôľa veľmožov. Skupiny veľmožov súperili medzi sebou o moc a o právo dosadiť svojho kandidáta na trón. K najmocnejším veľmožom – oligarchom v krajine patrili : páni z Koszegu, ovládajúci veľkú časť Zadunajska a Slavonie, sedmohradský vojvoda Ladislav Kán, Borša Holý v Zátisí, Juraj Subičv Dalmácií, Chorvátsku a Bosne, na Slovensku Matúš Čák Trenčiansky na západe a Abovci na východe. Časť šľachty ponúkla trón Karolovi Róbertovi z rodu neapolských Anjouovcov. Druhá skupiny vedená Matúšom Čákom Trenčianskym, ponúkla trón českému kráľovi Václavovi II., ktorý túto ponuku preniesol na svojho syna Václava V. V auguste 1301 ho aj v Stoličnom Belehrade korunovali prijal meno Ladislav V. V septembri 1302 Karol Róbert neúspešne zaútočil na Budín, kde sídlil Ladislav V., pápežský legát uvalil na Budín kliatbu a naopak budínsky kňaz vyhlásil kliatbu na všetkých anjouovských prívržencov. Pápež zvolal do Ríma Anjuovcov aj Přemyslovcov a v encyklike Spectator omnium 1303 uznal Anjouvcov za právoplatných dedičov.1305 zomrel Václav II. a tak Václav III. – Ladislav V. zasadol na český a poľský trón. Pre Karola Róberta tak svitla nádej na korunováciu, ale Václav III. preniesol práva na Uhorský trón na dolnobavorského vojvodu Ota III., ktorý bol vnukom Bela IV. a tak bol Oto III. 6. 6. 1305 korunovaný v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa. Prívrženci Karola Róberta rýchlo uzavreli prímerie s Otom III. Sedmohradský vojvoda Ladislav Kán bol nepriateľ Karola Róberta, a ponúkol Otovi III., svoju dcéru za manželku. Namiesto toho ho uväznil, čím vlastne Karolovi Róbertovi pomohol, lebo ten zostal bez súpera. Zbytok šľachty na Rákošskom sneme pri Budíne 10. 10. 1307 Karola Róberta zvolil za uhorského kráľa. Tejto voľby sa však najmocnejší oligarchovia Matúš Čák Trenčianský, Ladislav Kán a Henrich Kysacký nezúčastnili. Až po podpore pápežskej kúrie bol 1309 v Budíne korunovaný novou korunou, lebo Ladislav Kán odmietol odovzdať svätoštefanskú korunu, a 22. 7. 1310 korunovaný aj svätoštefanskou korunou. Kráľ sa s Matúšom Čákom Trenčianskym pokúšal uzmieriť, vymenoval ho za palatína a pridelil mu územie približne dnešného Slovenska. Bol tiež správcom kráľovských majetkov, ale Matúš Čák svoje právomoci zneužíval vo svoj prospech, preto ho v roku 1311 kráľ zbavil všetkých hodností. Naďalej sídlil na Trenčianskom hrade a ovládal značnú časť Slovenska. Až po jeho smrti v roku 1321 sa podarili dobyť mesto Trenčín a Trenčiansky hrad.
 

KAROL I. RÓBERT Z ANJOU

Karol I. Róbert známy aj ako Karol Róbert bol kráľom v Uhorsku v rokoch 1308 – 1342. Nastúpením Karola Róberta na trón sa začala nová etapa budovania uhorského štátu, ktorý až do konca 14. storočia zaznamenal najväčší mocenský a ekonomický rozmach. Upokojenie vnútropolitických pomerov umožnilo Karolovi Róbertovi venovať sa daňovým reformám, úprave meny a banského podnikania. Základom pre upevnenie panovníckej moci Karola Róberta sa stala porážka oligarchov. Do dvora sa dostali noví zahraniční hospodári a finančníci a uskutočňovalo sa veľa reforiem. Spočiatku vymenoval troch palatínov, aby uspokojil magnátov. Jedným z nich bol aj Matúš Čák Trenčiansky. Matúš Čák Trenčiansky majetky, ktoré držali neprávom iní nevrátil kráľovi, ale si ich ponechával. V Karolovi však narazil na energetického panovníka a nastala zakrátko roztržka. Karol Róbert bol v roku 1311 donútený zbaviť jeho i Omodeja Abu vysokých štátnych úradov. Karol zbavil Matúša hodnosti palatín, a ešte k tomu ho kardinál Gentilis exkomunikoval z cirkvi, keď napadol a vyplienil cirkevné majetky v roku 1311. V bitke pri Rozhanovciachroku 1312 porazil Karol Róbert za pomoci spišských vojsk Sasov odbojných feudálov Omodejovcov, spojených s Matúšom Čákom Trenčianským a vojská Karola Róberta zvíťazili.
Bitka pri Rozhanovciach.

Roku 1312 kráľ Karol Róbert s vlastným vojskom obliehal kráľovský hrad Šariš, ktorý na príkaz Matúša Čáka Trenčianskeho obsadil Demeter, syn Mikuláša. Matúš vyslal Demeterovi na pomoc proti kráľovi tisíc sedemsto najatých kopijníkov a tiež skoro všetku svoju vojenskú silu, aby svojou silou zahnali kráľa, ktorý sa stiahol na Spiš, kde mu verní Spišiaci poskytli jazdcov aj pešiakov. S posilou sa kráľ vydal na ťaženie proti nepriateľom, ktorí medzitým začali dobývať mesto Košice aby sa pomstili za smrť palatína Omodeja. Tohto totiž v Košiciach Košickí Nemci - presnejšie Sasi - bez príčiny zabili. Keď im zvedovia ohlásili príchod kráľa, zanechali mesto aby zaujali čo najvhodnejšie miesto na bitku. Historici kladú miesto bitky na východný svah Košickej hory, ktorý sa zvažuje k Toryse smerom k Rozhanovciam. Na deň mučeníkov sv. Víta a sv. Modesta v piatok, na svahu hory vypukla taká krutá bitka, aká ešte nebola v Uhorsku od čias Tatárov. Košickí ozbrojenci, ktorí prišli na pomoc kráľ
ovi Karlovi v kritickej situácii zvrátili bitku v prospech kráľa. Následným ocenením tejto pomoci, ktorý zrejme ovplyvnil celý ďalší vývoj mesta, sa stal rad privilégií udelených Košiciam Karolom z Anjou a jeho nasledovníkmi, ktoré Košice povzniesli na jedno z najvýznamnejších miest Uhorska.

V roku 1327 Karol I. uskutočnil banskú reformu a vlastníci pozemkov už neboli nútení vymieňať svoje pozemky v prípade, že sa na nich našlo ložisko drahého kovu. Viedlo to totiž k častému zatajovaniu ložísk. Každý, kto objavil na svojom majetku rudnú žilu, musel dostať za svoj majetok rovnocennú náhradu, alebo mohol začať ťažbu vo vlastnej réžii, pričom však musel v tomto prípade platiť urbúru. V roku 1322 sa po vyše 20 rokoch vrátila Bratislava aj s okolím Uhorsku. Po smrti Ondreja III. dostala Bratislavu vdova po ňom, Agneša od toho času bola Bratislava spravovaná z Rakúska tvorila neutrálne územie medzi dŕžavami Matúša Čáka a pánov z Kyseku. Nakoľko však Karol Róbert nesplnil finančné záväzky, ku ktorým sa zaviazal, Bratislavu v roku 1327 obsadil rakúsky vojvoda Albrecht Habsburský.

V roku 1330 sa pokúsil Felicián Zach na Karola Róberta spáchať atentát, napadol ho mečom. Pokus bol však neúspešný. V tom istom roku sa kráľdostal do zajatia počas výpravy do Valašska. V októbri 1335 sa uskutočnilo na Vyšegráde tzv. stretnutie 3 kráľov a uzavreli dohodu, známu ako Vyšehrádska dohoda, ktorá bola zameraná proti rakúskym Habsburgovcom. Výsledkom bolo to že sa Český kráľ za vysoké odstupné vzdal nárokov na Poľsko a Poľský kráľ uznal nároky českého kráľa na Sliezko. Pre Uhorsko mala veľký význam najmä dohoda o dôležitých obchodných otázkach – udelené právo skladu pre Brno a Budín.

V roku 1339 uzatvoril Karol Róbert s Kazimírom Veľkým a zmluvu o vzájomnom nástupníctve v prípade úmrtia bez potomkov. Karol saniekoľkokrát neúspešne pokúšal o získanie neapolského trónu. V roku 1342 zomrel Karol Róbert a novým uhorským kráľom sa stal jeho syn Ľudovít I. Veľký
 

ĽUDOVÍT I. VEĽKÝ

Narodil sa v roku 1326, ako 3. syn Karola I. Róberta a Alžbety Piastovskej. Kráľom sa stal už ako 16-ročný, po smrti otca a starších bratov. Vládnuť mu pomáhala matka, kráľovná Alžbeta, mimoriadne schopná a ctižiadostivá žena. Viedol dve vojny o neapolské dedičstvo, ktoré skončili v októbri 1350 mierom sprostredkovaným pápežom Klimentom VI., bez mimoriadnych výsledkov pre Uhorsko. Venoval pozornosť Poľsku, stal sa poľským kráľom. Jeho ríša siahala od Baltského mora až k Jadranu. Na základe starších zmlúv s poľským kráľom Kazimírom Veľkým sa Ľudovít po jeho smrti v roku 1370 stal aj poľským kráľom a vznikla uhorsko-poľská pesonálna únia.Vo vnútornej politike už nebol taký úspešný ako jeho otec. Keď šľachta videla, že syn bude poddajnejší ako otec, požadovala od neho ústupky. Kráľ odbojným šľachticom skutočne vyhovel a renovoval platnosť Zlatej buly v podobe dekrétu, ktorý vydal v roku 1351. Tento dokument mal tiež tendenciu prekonať rozpory medzi vyššou a nižšou šľachtou. V Dekréte Ľudovít ďalej uviedol aviticitný zákon, ktorým zakázal bezdetným šľachticom v testamente odovzdávať majetok cirkvi. Majetok mali dediť príbuzní. Bol v platnosti až do konca feudalizmu. Toto obdobie malo pozitívny vplyv na vzájomné hospodárske a kultúrne kontakty v strednej Európe. V roku 1382 zomrel Ľudovít Veľký na príznaky malomocenstva. Nemal mužského potomka, mal len tri dcéry: Katarínu, Máriu a Hedvigu. V Stoličnom Belehrade bola za uhorskú kráľovnú korunovaná 12-ročná Mária, ktorú na základe dohôdzosobášili so Žigmundom Luxemburským (syn českého kráľa Karola IV.). Neskôr bola korunovaná ako prvá uhorská kráľovná Mária I. Uhorská. Mária však nevládla dlho. Zomrela vo veku 24 rokov – padla z koňa, keď bola tehotná. S nárokmi na uhorský trón vystúpil Karol Malý z neapolského rodu Anjouovcov, ktorý najeseň 1385 vtrhol do Uhorska a dal sa korunovať za kráľa. Stúpenci Márie a jej matky Alžbety ho však zavraždili. Jedným z najvýznamnejších uhorských kráľov bol Máriin manžel – Žigmund Luxemburský.

Obom kráľom – Karolovi Róbertovi aj Ľudovítovi I. sa za takmer 80 rokov darilo oslabiť moc uhorských veľmožov a upevniť kráľovskú vládu. To sa veľmi priaznivo odrazilo v hospodárstve a kultúre Uhorska. V tomto období vzrástol aj význam územia Slovenska, najmä ako centra baníctva.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016