Diplomatický boj o novú podobu sveta a Európy

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 716 slov
Počet zobrazení: 4 424
Tlačení: 425
Uložení: 470
Medzi spojencami sa s vidinou konca vojny začali množiť rozpory ohľadom povojnového usporiadania Európy a sveta. Rozpory boli nielen medzi západnými mocnosťami a ZSSR, ale aj medzi USA a VB. V prípade sporu Roosevelta a Churchillom išlo v prvom rade o spôsob spolupráce so Stalinom. Kým Roosevelt sa všemožne snažil o nenarušenie dobrých vzťahov so sovietskym diktátorom, Churchill sa nijako netajil svojou nedôverou k Stalinovi a k jeho expanzívnej politike. Churchill s obavami pozeral na sovietske počínanie na územiach obsadených Červenou armádou. Bolo mu jasné, že kam dôjde sovietsky vojak, potiaľ bude siahať sovietske impérium. Keďže nemohol prinútiť dôverčivého Roosevelta k ráznejším krokom, rozhodol sa konať na vlastnú päsť. V dňoch 9. – 11. októbra 1944 sa v Moskve osobne stretol so Stalinom. Tam sa dohodli na sférach vplyvu v juhovýchodnej Európe. Konkrétne išlo o percentuálne rozdelenie vplyvu v Grécku, Rumunsku, Bulharsku, Juhoslávii a Maďarsku.

Jaltská konferencia
Veľkým problémom sa javila otázka budúcich poľských hraníc. Táto, ale aj iné otázky, mali byť vyriešené na druhom stretnutí Veľkej trojky v krymskom letovisku Jalta. Jaltská konferencia sa konala v dňoch 4. – 13. februára 1945. Zúčastnili sa jej opäť Churchill, Roosevelt a Stalin. Stretnutie sa konalo v čase, keď boli sovietske vojská neďaleko nemeckých hraníc, takže Stalin začal čoraz tvrdšie presadzovať svoje požiadavky. Dokonca presadil aj to, že sa konferencia nekonala na neutrálnom mieste, ale priamo v ZSSR. To, že bol Stalin na „svojom“ dával potom svojim partnerom najavo najmä neústupčivosťou vo svojich požiadavkách. Výsledkom konferencie boli nasledujúce závery:

· V otázke budúceho usporiadania Nemecka sa dohodli na tom, že Nemecko bude rozdelené na 4 okupačné zóny, ktoré budú spravovať Američania, Briti, Francúzi a Sovieti. Za týmto účelom mala vzniknúť aj Spojenecká kontrolná rada pre Nemecko. Dohodli sa aj na potrestaní vojnových zločincov a na spôsobe platby nemeckých reparácií, z ktorých väčšina mala pripadnúť ZSSR. Celková suma reparácií bola stanovená na 20 miliárd dolárov. Reparácie mali byť splácané prevažne majetkom, materiálom, priemyselnými podnikmi a pod.

· Veľkým problémom konferencie bola otázka budúcich hraníc Poľska. Východné hranice boli vymedzené tzv. Curzonovou líniou (etnická hranica, ktorú po prvej svetovej vojne vymedzil anglický lord Curzon) a ostatné územia pripadli ZSSR. Západné hranice Poľska boli, na úkor Nemecka, posunuté na západ, až k rieke Odre. Za tieto územné ústupky sľúbil Stalin spojencom, že bude garantovať demokratickú vládu v Poľsku, Juhoslávii a v ostatnej Európe.

· Z pohľadu Američanov bol jedným z najdôležitejších záverov konferencie záväzok Sovietov, že do troch mesiacov po skončení vojny v Európe vstúpi Stalin do vojny proti Japonsku.

Postupimská konferencia
Ešte počas bojov pri Berlíne sa v Postupime pri Berlíne poslednýkrát zišli predstavitelia troch svetových veľmocí. Konferencia sa konala od 17. júla do 2. augusta 1945. Zmenili sa však osobnosti, ktoré sa jej zúčastnili. Za VB na konferenciu prišiel W. Churchill, ale počas nej ho vystriedal nový britský premiér Clement Attlee. Spojené štáty zastupoval nový prezident Harry Truman. Za Sovietsky zväz vyjednával opäť J.V. Stalin.

Všetci traja potvrdili závery jaltskej konferencie. To znamená, že súhlasili s rozdelením Nemecka do štyroch okupačných zón. V prípade povojnového Nemecka prijali politiku, charakterizovanú ako program „štyroch D“ –  demilitarizácia, denacifikácia, demokratizácia a dekartelizácia.

Veľmi dlho sa na konferencii diskutovalo aj o otázkach nemecko – poľských hraníc. Nakoniec sa dohodli na línii riek Odra a Nisa. Oblasť východného Pruska a prístav Kráľovec (Konigsberg) boli pripojené k ZSSR. Do záverečného protokolu bol tiež zahrnutý súhlas s odsunom nemeckého obyvateľstva z Poľska, Česko – slovenska a Maďarska.

V otázke budúceho štátneho usporiadania štátov strednej a východnej Európy boli iba potvrdené závery z Jalty.

Vznik Organizácie spojených národov (OSN)
Od roku 1944 prebiehali rokovania delegácií USA, VB ZSSR a Číny v Dumbarton Oaks pri Washingtone o povojnovom usporiadaní sveta. Tu bol prijatý návrh na zriadenie medzinárodnej organizácie, ktorej cieľom bolo zabrániť vypuknutiu podobného konfliktu, akým bola druhá svetová vojna. Výsledky rokovaní sa stali podkladom pre vypracovanie Charty OSN. Ustanovujúce zhromaždenie OSN sa zišlo 25. apríla 1945 v San Franciscu. Zástupcovia 51 štátov schválili Chartu OSN, ktorá po ratifikácii jednotlivými štátmi vstúpila do platnosti 24. októbra 1945. Charta OSN vyjadruje presvedčenie, že OSN bude chrániť mier, zabezpečí ochranu občianskych a ľudských práv, sociálny pokrok a blahobyt národov sveta. Jedným zo základných dokumentov OSN, ktorý mal určovať kvalitu ľudského života v nasledujúcom období sa stala Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie prijalo 10. decembra 1948.

Základným orgánom OSN sa stalo Valné zhromaždenie sa sídlom v New Yorku. Veľmi dôležitým orgánom je však Rada bezpečnosti, ktorá má 5 stálych členov (USA, Británia, Francúzsko, ZSSR, Čína) a 10 nestálych členov, ktorí sa menia.

Problematika svetového hospodárstva a jeho obnovy sa stala hlavnou témou konferencie v Bretton Woods v júli 1944. Tieto rokovania položili základy vzniku Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky pre obnovu a rozvoj.
Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019