Vznik Severoatlantickej aliancie

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 668 slov
Počet zobrazení: 5 104
Tlačení: 412
Uložení: 460
Ohrozenie demokracie
Rast medzinárodného napätia v súvislosti s počiatkami studenej vojny, ako aj rastúca agresia Sovietskeho zväzu v strednej a východnej Európe donútili Spojené štáty americké k úvahám nad dlhším vojenským zotrvaním v Európe. Harry Truman a jeho administratíva si veľmi dobre uvedomovali, že stiahnutie americkej armády z Európy by mohlo mať katastrofálne následky nielen pre Európu, ale v konečnom dôsledku ja pre samotné Spojené štáty, ktoré by takto proti hrozbe sovietskej agresie zostali osamotené. Rovnako zo strany VB zaznievali hlasy na potrebu vytvorenia obrannej organizácie demokratických štátov (Churchill). Povedané slovami prvého generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie lorda Ismaya, cieľom bolo „udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo Európu a Nemecko pri zemi.“ Zoči-voči sovietskej hrozbe začali Američania vyvíjať nátlak na európskych spojencov v snahe prinútiť ich k vzájomnej spolupráci na vlastnej obrane, čím by sa podstatne uľahčila úloha USA. V tomto smere však narážali na tradičnú nedôveru európskych štátov medzi sebou navzájom, pričom prím zohrávali politici Francúzska. Francúzi neustále podmieňovali akúkoľvek spoluprácu v oblasti bezpečnosti presadením svojich záujmov v Nemecku. Žiadali trvalé oslabenie nemeckého hospodárstva a zvlášť oddelenie hospodársky dôležitého Porúria od samotného Nemecka, čím chceli predísť jeho opätovnému vzostupu. Nepochopili, že ich hlavným protivníkom už nebolo porazené a obsadené Nemecko, ale čoraz nebezpečnejší ZSSR.

Impulzom k európskej spolupráci v oblasti bezpečnosti sa stali až udalosti z februára 1948 v Československu. Po tom, ako sa aj vo vyspelom a demokratickom Československu dostali k moci komunisti, si západoeurópski politici uvedomovali potrebu vzájomnej spolupráce v oblasti bezpečnosti. Hneď v marci 1948 päť európskych štátov (VB, Francúzsko, krajiny Beneluxu) založili tzv. bruselský pakt. Išlo tu o prísľub európskej jednoty, spolupráce a kolektívnej sebaobrany, bez ktorého neboli USA ochotné uvažovať o svojom záväzku k obrane západnej Európy.

Založenie Aliancie
Založením Bruselského paktu bola splnená jedna zo základných podmienok na začatie rokovaní krajín západnej Európy so Spojenými štátmi a Kanadou o možnostiach spoločnej obrany pre akýmkoľvek agresorom. Hnacím motorom rokovaní sa stala VB, ktorá najviac pociťovala potrebu prítomnosti USA v Európe. Po sérii rokovaní bola nakoniec 4. apríla 1949 vo Washingtone podpísaná Severoatlantická zmluva o kolektívnej bezpečnosti. Signatárske štáty (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Spojené štáty, Taliansko a VB) tak založili Severoatlantický pakt – NATO (North Atlantic Treaty Organization), ktorý sa stal stabilizujúcim prvkom západoeuróskych štátov. Hlavný orgánom NATO sa stala Rada NATO, ktorej predsedá generálny tajomník a svojho zástupcu tam má každá členská krajina. Prvým generálnym tajomníkom sa stal Brit lord Lionel Ismay.

Napriek vzniku NATO rozpory v ponímaní kolektívnej obrany Európy neprestávali. V prípade sovietskeho útoku by totiž obrana Európy pravdepodobne zostávala na pleciach Spojených štátov vzhľadom na to, že európske veľmoci Francúzsko a VB mali nielen veľké problémy s vlastným hospodárstvom, ale ich vojenské jednotky boli do veľkej miery angažované v kolóniách. I nepriaznivá medzinárodná situácia nútila demokratické štáty k riešeniu problému bezpečnosti. V auguste 1949 Sovieti vyskúšali svoju prvú atómovú bombu, čím ukončili monopol USA v atómových zbraniach. O niekoľko týždňov neskôr, 1. októbra, sa v Číne skončila občianska vojna, ktorú vyhral komunistický diktátor Mao Ce-Tung, orientujúci sa na ZSSR, čím posilnil komunistický tábor. Nebezpečnou sa ukazovala aj situácia na Kórejskom polostrove, kde v roku 1950 vypukla vojna medzi prosovietskym severom a proamerickým juhom.

Znovuvyzbrojenie Nemecka
Spomínané skutočnosti doslova tlačili demokratické štáty ku zvyšovaniu svojej obranyschopnosti. Vzhľadom na vyššie spomínanú angažovanosť VB a Francúzska, ako jediná možnosť posilnenia európskej bezpečnosti sa ukazovalo znovuvyzbrojenie Nemecka. Proti tomu sa však vehementne postavilo Francúzsko, pričom ani ostatné štáty susediace s Nemeckom neboli touto myšlienkou nadšené. Avšak na nátlak USA, ktoré neboli ochotné prizerať sa na nevyužitý nemecký potenciál, začali sa rokovania o využiteľnosti nemeckých vojakov. Po komplikovaných rokovaniach bol nakoniec v roku 1954 dosiahnutý kompromis. SRN bola pričlenená k Bruselskému paktu a organizácia dostala nový názov – Západoeurópska únia (ZEU), pričom velenie nemeckej armády bolo podriadené ZEU. Onedlho, v máji 1955, bola SRN prijatá aj do NATO.

Prijatím Spolkovej republiky Nemecko do NATO stratil Sovietsky zväz poslednú možnosť na dosiahnutie zjednoteného a neutrálneho Nemecka. Väčšia časť nemeckého potenciálu sa stala súčasťou „imperialistického“ bloku. Reakciou sovietskych komunistov bolo vytvorenie vlastnej vojenskej organizácie. Varšavská zmluva vznikla 14. mája 1955 vo Varšave podpísaním zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Členmi Varšavskej zmluvy sa stali: Albánsko, Bulharsko, ČSR, Maďarsko, NDR, Poľsko, Rumunsko a ZSSR. Varšavská zmluva sa na jednej strane stala nástrojom ZSSR na kontrolu ozbrojených síl svojich satelitov a na strane druhej sa, spolu s NATO, stala najsilnejším vojensko-politickým zoskupením na svete.
Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.3)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#nato #Francúzsko a NATO #kolektívna bezpečnosť #severoatlantická aliancia NATO #varšavska zmluva #natzo #Bruselský pakt

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016