Čákiovci
Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 06.03.2016
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 563 slov
Počet zobrazení: 3 604
Počet zobrazení: 3 604
Tlačení: 209
Uložení: 224
Uložení: 224
Čákiovci
Csáky de KöröszeghČákiovci patrili medzi najvýznamnejšie a najrozvetvenejšie šľachtické rody v bývalom kráľovskom Uhorsku. V literatúre sa môžeme stretnúť s rôznymi podobami mena Čáki – Csáky, Csaky, Čáky, Čáki...
Čákiovci sa objavujú už v 14. storočí. Pochádzajú z obce Piliska v Satmárskej stolici. Prvý známy člen rodu je Ladislav z Pilisky, spomínaný v roku 1366. V roku 1396 získali obec Adrian a v Biharskej stolici obec Cheresing (po maďarsky Korosszeg). Názvy nových majetkov začali používať ako prídomok. Čákiovci postupne vlastnili rozsiahle majetky v Sedmohradsku, na území dnešného Maďarska i Slovenska. Viacerí členovia rodu zastávali vysoké cirkevné úrady alebo pôsobili ako významní krajinskí hodnostári. Avšak titul sedmohradského kniežaťa sa nepodarili získať žiadnemu z nich.
Medzi najvýznamnejších členov rodu patril Štefan Čáki /1560-1605/, často označovaný ako „Veľký“. Pôsobil vo funkcii hlavného kapitána sedmohradských vojsk. Bol aj prvým z Čákiovcov, ktorí prišli na Slovensko. V roku 1603 získal Šarišský hrad aj s celým tunajším panstvom.
V auguste roku 1636 zomrel Michal Turzo, posledný mužský potomok starej spišskej rodiny. Po vymretí Turzovcov po meči sa o ich dedičstvo uchádzali viacerí. Najoprávnenejšie nároky mala Eva Forgáčová, vnučka Alexia Turzu a Barbory Zrínskej. Jej manželom bol klužský župan Štefan Čáki /1603-1662/. Michal Turzo zanechal závet, v ktorom zanechal celý majetok vnučke Eve Forgáčovej a jej manželovi. Závet ale mohol podľa uhorských zákonov platiť len so súhlasom kráľa. A to sa nestalo. Štefan Čáki preto už v roku 1636 obsadil Spišský hrad. Spišská komora v Bratislave vyslala na Spiš vojsko. Ale Štefan odmietol hrad vydať. Michal Oroslány nechal vojensky obsadiť všetky okolité obce, čím prerušil zásobovanie hradu.
Čáki mal ale na dvore dôležitého spojenca – palatína Mikuláša Esterháziho. Ale donačnú listinu od kráľa Ferdinanda III. sa mu podarilo získať až v roku 1639. Štefan Čáki sa ale musel zaviazať, že v prípade ohrozenia príjme na hrad nemeckú posádku a do troch rokov zaplatí 85-tisíc zlatých. Dedičné právo sa vzťahovalo po jeho smrti len na mužských členov rodiny.
Štefan Čáki si priazeň u kráľa upevnil viacerými zákrokmi proti Rákociho povstaniu v rokoch 1644-1645. Na základe získaných si Čáki v roku 1651 vymohol novú donačnú listinu na Spišský hrad a jeho panstvo, ktorá potvrdila držbu hradných majetkov dedične nie len po meči, ale aj po praslici. Odvtedy si Čákiovci udržali Spišský hrad aj s jeho panstvom, až do jeho zániku. Podobne ako Turzovci aj Čákiovci považovali Spišský hrad za svoje vlastné sídlo a titul spišského župana používali pred všetkými i oveľa vyššími titulmi. Županský úrad zastávali na Spiši až do prvej svetovej vojny.
Dlhé roky spravovali a v 17. storočí získali panstvá pri hrade Tematín, v Leviciach a hrad s panstvom v Budatíne. Županské posty zastávali v Šarišskej, Spišskej, Zvolenskej a Komárňanskej stolici.
Šľachta na Slovensku
Ďalšie práce z rovnakej sady | Rozsah | |
---|---|---|
Šľachta na Slovensku | 1 620 slov | |
Abafiovci | 385 slov | |
Bátoriovci | 402 slov | |
Čákiovci | 563 slov | |
Zičiovci | 292 slov | |
Andrášiovci | 604 slov | |
Čákovci | 241 slov | |
Zmeškalovci | 195 slov | |
Aponiovci | 269 slov | |
Forgáčovci | 258 slov | |
Turzovci | 295 slov | |
Balašovci | 343 slov | |
Pálfiovci | 628 slov | |
Zápoľskovci | 305 slov |
Vygenerované za 0.030 s.