Ferdinand I. (1503 – 1564) – Habsburgovci

Ferdinand I. (1503 – 1564) – Habsburgovci

– mladosť prežil v Španielsku. V roku 1519 získal jeho brat, španielsky kráľ Karol V. Habsburský, rímskonemecký cisársky titul. Bruselskými dohodami v roku 1522 sa ríša rozdelila a Ferdinand ako rakúsky vojvoda (od roku 1521) získal rakúske dedičné krajiny.

Na základe bratislavskej zmluvy o nástupníctve medzi Habsburgovcami a Jagelovcami z Uhorska z roku 1491 si po smrti Ľudovíta II. Jagelovského pri Moháči začal uplatňovať svoje nároky na český a uhorský kráľovský trón. 

V októbri 1526 bol zvolený za českého kráľa. Na sneme v Bratislave sa 17. decembra 1526 nechal prívržencami zvoliť za uhorského kráľa, no korunovať sa musel nechať až 5. novembra 1527 v Stoličnom Belehrade. Po smrti svojho protikráľa Jána Zápoľského v roku 1540 sa defacto stal jediným panovníkom v Uhorsku. V roku 1531 získal aj titul rímskonemeckého kráľa.

V roku 1556 cisár Karol V. abdikoval a Ferdinand získal aj jeho cisársky titul. Podľa španielskeho vzoru vybudoval v svojej ríši nové inštitúcie, ktoré mali zefektívniť jeho vládu – Uhorskú komoru v Bratislave, Spišskú komoru, Dvorskú kanceláriu atď. Bol zakladateľom stredoeurópskej dunajskej monarchie, ktorá sa udržala takmer 400 rokov – do skončenia I. svetovej vojny v roku 1918.