Ferdinand II. (1578 – 1637) – Habsburgovci

Ferdinand II. (1578 – 1637) – Habsburgovci

– Ferdinand pochádzal z vedľajšej štajersko-tirolskej vetvy habsburského rodu a netušil, že sa raz môže stať panovníkom veľkej monarchie. V roku 1590 sa ujal vlády nad rodovými údelom nazývaným vnútorné Rakúsko (Korutánsko, Štajersko, Kraňsko, Istria, Gorica).

Bol horlivým katolíkom a podarilo sa mu násilím rekatolizovať svoju dŕžavu. Vďaka zmenám za vlády Mateja II. ho povolali za panovníka. V roku 1617 ho v Prahe korunovali za českého kráľa a 1. júla 1618 v Bratislave za uhorského kráľa. Po smrti Mateja II. sa stal aj rímsko-nemeckým cisárom a získal aj vládu nad dedičnými rakúskymi krajinami. V auguste 1619 ho vzbúrené české stavy detronizovali, čo bolo faktickým začiatkom tridsaťročnej vojny.

Do konfliktu sa zapojila skoro celá Európa. V roku 1620 musel bojovať o český tróns nemeckým protestantským kniežaťom Fridrichom Falckým a v Uhorsku čeliť trom povstania sedmohradského kniežaťa Gabirela Betlena. V auguste 1620 ho uhorské stavy na sneme v Banskej Bystrici detronizovali.

V novembri 1620 porazil vojsko českých stavov v bitke na Bielej hore. S betlenom uzavrel vzájomne výhodný mier. V Nemecku viedol vojny s protestantskými kniežatami, Dánmi, Švédmi a Francúzmi. Ferdinand sa dvakrát oženil, s prvou manželkou Máriou Annou z bavorského rodu Wittelsbachovcov splodil syna, svojho nástupcu Ferdinanda III.