Habsburgovci – habsbursko-lotrinská vetva 1740 – 1918

Habsburgovci – habsbursko-lotrinská vetva 1740 – 1918

Jozef II. (1741 – 1790)

– syn Márie Terézie. Po smrti svojho otca Františka Štefana Lotrinského sa stal v roku 1765 cisárom Rímsko-nemeckej ríše a spoluvládcom Márie Terézie. Bol prvým panovníkom z habsbursko-lotrinskej dynastie. Nedal sa korunovať za českého a ani uhorského kráľa a preto dostal prezývku "klobukový kráľ". Bol stúpencom osvietenského absolutizmu.

Počas svojej vlády vydal okolo 6000 patentov. V roku 1781 vydal tolerančný patent, ktorým uznal aj ostatné náboženstvá v ríši. Rušil kláštory a ponechal len tie, ktoré slúžili na výchovu a opateru chorých. V roku 1781 zrušil nevoľníctvo v českých a rakúskych krajinách, v Uhorsku až v roku 1785. Jeho reformy predbehli dobu, no z obáv vypuknutia revolúcie väčšinu z nich pred smrťou odvolal.

Leopold II. (1747 – 1792)

– brat Jozefa II., ktorý vládol od roku 1790. Pokračoval v reformách štátu, ktoré však prerušila jeho náhla smrť.

František I. (II.) (1768 – 1835)

– syn Leopolda II., ktorý vládol od roku 1790. V štáte začal opäť budovať konzervatizmus. V roku 1804 sa vyhlásil za prvého rakúskeho cisára. Po bitke pri Slavkove v roku 1805 bol v nasledujúcom roku nútený rozpustiť Svätú ríšu rímsku národa nemeckého, ktorá existovala formálne už len na papieri. Z politických dôvodov vydal svoju dcéru Máriu Lujzu za svojho protivníka Napoleona. Vykonávateľom jeho vlády bol knieža Metternich, ktorý ovplyvňoval politiku v ríši 40 rokov.

Ferdinand V. (1793 – 1875)

– syn Jozefa, ktorý vládol od roku 1835. Bol psychicky narušený, preto zaňho vládla tajná štátna rada, ktorú v značnej miere ovplyvňoval Metternich. Keď v roku 1848 vypukla v ríši revolúcia, utiekol cisár aj s dvorom do Olomouca kde abdikoval v prospech synovca Františka Jozefa I.. Ferdinand sa po abdikácii utiahol na Pražský hrad, kde aj zomrel.

František Jozef I. (1830 – 1916)

– bol synovcom Ferdinanda V., ktorý mu v decembri 1948 odovzdal vládu vnad štátom. Po porážke revolučných hnutí v ríši nastolil takzvaný bachovský absolutizmus (neoabsolutizmus). Po porážke rakúskych vojsk v Taliansku v roku 1859 a po vojne s Pruskom v roku 1866 stratila habsburská ríša veľmocenské postavenie a dostáva sa do medzinárodnej izolácie. Cisár tak musel ustúpiť od absolutistického vedenia štátu.

Tiež musel ustúpiť maďarským požiadavkám, čo viedlo v roku 1867 k rakúsko-maďarskému vyrovnaniu. Jeho jediný syn a následník trón Rudolf spaáchal v roku 1889 samovraždu, jeho manželku Alžbetu Bavorskú (Sisi) v roku 1898 zavraždil atentátnik.

Aj jeho ďalší následník – synovec František Ferdinand d´Este bol zavraždený srbským atentátnikom v Sarajeve v roku 1914. Tento atentát bol využitý ako zámienka pre I. svetovú vojnu. František Jozef I. je označovaný ako posledný panovník starej školy. Zomrel v priebehu I. svetovej vojny, v roku 1916.

Karol IV. (1887 – 1922)

– prasynovec Františka Jozefa I., ktorý vládol v rokoch 1916 až 1918. Bol posledným cisárom habsburskej ríše, nemohol už zabrániť jej rozpadu po prehratej I. svetovej vojne. Vzdal sa trónu ale ešte v roku 1921 sa pokúsil o návrat do Maďarska, kde chcel obnoviť monarchiu. Bol však internovaný a aj s rodinou vyhostený na portugalský ostrov Madeira, kde onedlho zomrel na zápal pľúc v úplnej chudobe.

Pochovaný bol v miestnom kostole, kde sa jeho pozostatky nachádzajú dodnes. O 82 rokov neskôr bol posledný cisár pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásený za blahorečeného. Jeho manželka a zároveň posledná rakúska cisárovná bola po svojej smrti v roku 1989 pochovaná v hrobke habsburgovcov – Kapucínskej krypte.