Habsburgovci - habsbursko-lotrinská vetva 1740 - 1918

Habsburgovci - habsbursko-lotrinská vetva 1740 - 1918

Jozef II. (1741 - 1790)

- syn Márie Terézie. Po smrti svojho otca Františka Štefana Lotrinského sa stal v roku 1765 cisárom Rímsko-nemeckej ríše a spoluvládcom Márie Terézie. Bol prvým panovníkom z habsbursko-lotrinskej dynastie. Nedal sa korunovať za českého a ani uhorského kráľa a preto dostal prezývku "klobukový kráľ". Bol stúpencom osvietenského absolutizmu. Počas svojej vlády vydal okolo 6000 patentov. V roku 1781 vydal tolerančný patent, ktorým uznal aj ostatné náboženstvá v ríši. Rušil kláštory a ponechal len tie, ktoré slúžili na výchovu a opateru chorých. V roku 1781 zrušil nevoľníctvo v českých a rakúskych krajinách, v Uhorsku až v roku 1785. Jeho reformy predbehli dobu, no z obáv vypuknutia revolúcie väčšinu z nich pred smrťou odvolal.
 

Leopold II. (1747 - 1792)

- brat Jozefa II., ktorý vládol od roku 1790. Pokračoval v reformách štátu, ktoré však prerušila jeho náhla smrť.
 

František I. (II.) (1768 - 1835)

- syn Leopolda II., ktorý vládol od roku 1790. V štáte začal opäť budovať konzervatizmus. V roku 1804 sa vyhlásil za prvého rakúskeho cisára. Po bitke pri Slavkove v roku 1805 bol v nasledujúcom roku nútený rozpustiť Svätú ríšu rímsku národa nemeckého, ktorá existovala formálne už len na papieri. Z politických dôvodov vydal svoju dcéru Máriu Lujzu za svojho protivníka Napoleona. Vykonávateľom jeho vlády bol knieža Metternich, ktorý ovplyvňoval politiku v ríši 40 rokov.
 

Ferdinand V. (1793 - 1875)

- syn Jozefa, ktorý vládol od roku 1835. Bol psychicky narušený, preto zaňho vládla tajná štátna rada, ktorú v značnej miere ovplyvňoval Metternich. Keď v roku 1848 vypukla v ríši revolúcia, utiekol cisár aj s dvorom do Olomouca kde abdikoval v prospech synovca Františka Jozefa I.. Ferdinand sa po abdikácii utiahol na Pražský hrad, kde aj zomrel.
 

František Jozef I. (1830 - 1916)

- bol synovcom Ferdinanda V., ktorý mu v decembri 1948 odovzdal vládu vnad štátom. Po porážke revolučných hnutí v ríši nastolil takzvaný bachovský absolutizmus (neoabsolutizmus). Po porážke rakúskych vojsk v Taliansku v roku 1859 a po vojne s Pruskom v roku 1866 stratila habsburská ríša veľmocenské postavenie a dostáva sa do medzinárodnej izolácie. Cisár tak musel ustúpiť od absolutistického vedenia štátu. Tiež musel ustúpiť maďarským požiadavkám, čo viedlo v roku 1867 k rakúsko-maďarskému vyrovnaniu. Jeho jediný syn a následník trón Rudolf spaáchal v roku 1889 samovraždu, jeho manželku Alžbetu Bavorskú (Sisi) v roku 1898 zavraždil atentátnik. Aj jeho ďalší následník - synovec František Ferdinand d´Este bol zavraždený srbským atentátnikom v Sarajeve v roku 1914. Tento atentát bol využitý ako zámienka pre I. svetovú vojnu. František Jozef I. je označovaný ako posledný panovník starej školy. Zomrel v priebehu I. svetovej vojny, v  roku 1916.
 

Karol IV. (1887 - 1922)

- prasynovec Františka Jozefa I., ktorý vládol v rokoch 1916 až 1918. Bol posledným cisárom habsburskej ríše, nemohol už zabrániť jej rozpadu po prehratej I. svetovej vojne. Vzdal sa trónu ale ešte v roku 1921 sa pokúsil o návrat do Maďarska, kde chcel obnoviť monarchiu. Bol však internovaný a aj s rodinou vyhostený na portugalský ostrov Madeira, kde onedlho zomrel na zápal pľúc v úplnej chudobe. Pochovaný bol v miestnom kostole, kde sa jeho pozostatky nachádzajú dodnes. O 82 rokov neskôr bol posledný cisár pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásený za blahorečeného. Jeho manželka a zároveň posledná rakúska cisárovná bola po svojej smrti v roku 1989 pochovaná v hrobke habsburgovcov - Kapucínskej krypte.