Emil Hácha (1872 - 1945)

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Dátum: 08.03.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 471 slov
Počet zobrazení: 2 494
Tlačení: 187
Uložení: 214

Emil Hácha (1872 - 1945)

- narodil sa 12. júla 1872 v juhočeských Trhových Svinech. Vyštudoval právo na  univerzite v Prahe a v roku 1898 nastúpil do prestížnych služieb zemského výboru. Čoskoro získal povesť brilantného právnika a schopného štátneho úradníka, zasväteného znalca rakúskeho verejného práva a anglickej verejnoprávnej sústavy. Po vzniku Československa sa stal najprv druhým, od roku 1925 prvým prezidentom Najvyššieho správneho súdu v Prahe. Patril k právnickým autoritám prvej republiky, prednášal porovnávacie správne právo na Karlovej univerzite a redigoval Slovník československého práva verejného, ​​kam prispel aj radom hesiel.

Ako nezávislý najvyšší sudca si udržiaval určitý odstup od vnútropolitických zápasov medzivojnového Československa, ktoré však inak veľmi pozorne sledoval. Bol známy ako konzervatívny český vlastenec a tradicionista, hlboko veriaci katolík aj presvedčený demokrat s výrazným sociálnym cítením.
Po dlhé roky sa Háchov život odvíjal pokojne, vo svojom závere sa však nečakane zmenil v tragickú drámu. V ťažkej pomnichovské dobe, 30. novembra 1938, bol dr. Emil Hácha zvolený prevažnou väčšinou parlamentu tretím československým prezidentom. Stal sa hlavou okliešteného štátu, ktorý zúfalo bojoval o svoje prežitie. Čoskoro bol postavený pred jedno z nejosudovejších rozhodnutí moderných slovenských dejín. V noci 15. marca 1939 ho Adolf Hitler v Berlíne nátlakom donútil k podpisu právne bezcenného dokumentu, navonok "zdôvodňujúceho" už začatú okupácii českých krajín. Nasledujúceho dňa ho v Prahe postavil pred "hotovú vec" - zriadenie Protektorátu Čechy a Morava, v ktorého čele mal ako "štátny prezident" Hácha stáť.

Dr. Hácha mohol na svoj úrad rezignovať a odísť do ústrania. Zvolil inú cestu, to menšie z dvoch ziel - cestu svojho osobného zápasu s okupantmi. Snažil sa nájsť modus vivendi (spôsob života) s okupačnou mocou, ktorý by českému národu umožnil prežiť s minimálnymi stratami ťažkú ​​dobu a dočkať sa novej slobody.

Udržiaval aj kontakty s hlavou zahraničného odboja, dr. Edvardom Benešom, ktorý až do leta 1941 jeho postup v zásade schvaľoval. Za cenu lojálnych "proříšských" vyhlásení, ktoré nikto súdny doma ani v cudzine nebral vážne, sa pokúšal mierniť aroganciu nacistickej moci a zachraňovať životy obetí hitlerovskej perzekúcie. Svojimi úspornými intervenciami dosiahol okrem iného postupného prepustenie slovenských vysokoškolákov zatknutých 17. novembra 1939 z koncentračného tábora Sachsenhausen. Za svoj návrat z nacistických žalára či za záchranu pred popravou mu vďačilo veľa českých vlastencov.

Po príchode Reinharda Heydricha do Prahy a zatknutí generála Eliáša v septembri 1941 bol však úplne izolovaný. Za heydrichiády sa zdravotne zrútil, uchýlil sa do Lán a v dôsledku podstupujúci arteriosklerózy prestal roku 1943 fakticky vykonávať svoju funkciu. Po vojne bol dr. Emil Hácha, bez ohľadu na svoj zdravotný stav zaistený a odvezený do vojenskej nemocnice na Pankráci, kde 27. júna 1945 zomrel. O tri dni neskôr bol s vylúčením verejnosti pochovaný do rodinnej hrobky na Vinohradskom cintoríne.

Jeho tragédia mala dve dejstva: prvá - okupačné, druhé - povojnovej, posmrtné, kedy sa stal terčom nespravodlivých obvinení, urážok a nactiutrhačných nadávok a to často od ľudí, ktorí mu mravne nesiahali ani po pás.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#emil hácha #Emil

Panovníci a prezidenti v naších dejinách



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu