Antonín Zápotocký (1884 - 1957)

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petuska1 (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.03.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 503 slov
Počet zobrazení: 748
Tlačení: 40
Uložení: 45

Antonín Zápotocký (1884 - 1957)

- narodil sa 19. decembra  1884 ako syn priekopníka českého robotníckeho hnutia Ladislava Zápotockého. Na prelome storočí sa Zápotocký vyučí za kemennára a tiež je činný, až do roku 1914, ako funkcionár sociálnej demokracie v Kladensku, je tiež redaktorom tamojšej soiálno-demokratickej tlače. Za prvej svetovej vojny je Antonín Zápotocký vojkom Rakúsko-Uhorskej armády.

Po vzniku samostatného Československa sa stáva jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád. Roku 1920 sa zúčastnil II. kongresu Komunistickej internacionály. V decembri toho istého roku patrí tiež k hlavným organizátorom generálneho štrajku v Kladesku a zúčastňuje sa pokusu o ľavicový puč. Za túto svoju činnosť je potom deväť mesiacov väznený. V dvadsiatych rokoch patrí Zápotocký k Šmeralovej skupine. Vo vedení sa udrží i po V. zjazde KSČ vo februári roku 1929, keď jeho zvolenie navzdory kritikám z rád Gottwaldových stúpencov, presadí delegát Komniterny.

V tridsiatych rokoch je Zápotocký predstaviteľom komunistických Červených odborov a organizátorom mosteckého štrajku v roku 1932, štrajku ktorý je najväčším štrajkovým bojom počas svetovej hospodárskej krízy v Európe. V druhej polovici tridsiatych rokov sa snaží o zjednotenie československých odborov na protifašistickej platforme.

Keď je po podpísaní Mníchovsej dohody v roku 1938 zastavená činnosť KSČ, zostáva Zápotocký spoločne s J. Dolanským, predstaviteľom legálneho vedenia vednej starany až do jej rozpustenia 17. decembra roku 1938. Krátko po okupácii Československa nacistickým Nemeckom je Zápotocký v apríli 1939 zatknutý pri pokuse o ilegálny prechod hraníc do Poľska. Potom je až do februára 1940 väznený na Pankráci.

Potom, po väznení v Drážďanoch, je Zápotocký internovaný v koncentračnom tábore Sachcenhausen-Oranienburg. Po návrate z koncentračného tábora sa Zápotocký stáva roku 1945 prednostom Ústrednej vlády odborov, členom predsedníctva ÚV KSČ a poslancom Národného zhromaždenia.
Po komunistickom puči, po februárových udalostiach roku 1948, na ktorých sa sám veľmi výrazne podieľa, je Zápotocký do júna roku 1948 podpredsedom československej vlády a potom až do oku 1953 je jej predsedom.
Po smrti K. Gotwalda sa stáva Zápotocký prezidentom Československa, zvolený bol 21. marca 1953. Prezidentom je potom až do svojej smrti.
Antonín Zápotocký sa ako prezident snažil zmeniť pomery, ktoré v pätdesiatych rokoch v Československu panovali, sú známejeho prejavy napr.: pri otvárani Klíčavskej priehrady, kde hovoril, že kto z robotníkov chce vystúpiť zo zjednotených robotníckych družstiev, môže atd. Jeho snahy ale narážali na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom starany A. Novotným. Zápotocký vzápätí na svoje snaženie rezignoval.

Je tiež veľmi zaujímavé sledovať rolu Zápotockého pri príprave vykonštuovaných procesov so Slánským a spol. – Zápotocký sa so Slánským neznáša už od roku 1929, kedy vrcholí v KSČ proces boľševizácie a kedy práve Slánský tvrdo presadzuje Zápotockého vylúčenie zo strany...
Rola Zápotockého v čele štátu býva často idealizovaná – býva označovaný za “otca robotníkov”, za človeka z ľudu, ale nie je to tak celkom pravda, udalosti po menovej reforme v roku 1953 ukazujú, že Zápotocký dokáže byť práve voči robotníkom, ktorí dajú najavo nesúhlas s kom. vládou, veľmi tvrdý a nekompromisný. 13. novembra 1957 Antonín Zápotocký umiera na infarkt a na jeho miesto nastupuje A. Novotný.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Panovníci a prezidenti v naších dejinách

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.307