Gustáv Husák (1913 – 1991)

Gustáv Husák (1913 – 1991)

– slovenský a československý politik. Od 30. rokov 20. stor. činný v komunistickom hnutí na Slovensku a v rokoch 1939–1944 vedúci činiteľ slovenskej komunistickej strany. Počas Slovenského národného povstania pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady a povereník vnútra.

V rokoch 1944–1950 bol členom predsedníctva ÚV KSS. Vroku 1950 bol obvinený zo “slovenského buržoázneho nacionalizmu”, v roku 1951 bol zatknutý a roku 1954 odsúdený na doživotné väzenie, ale už v roku 1960 bol prepustený. Od apríla do decembra 1968 pôsobil ako podpredseda vlády; 1968–1969 ako prvý tajomník ÚV KSS. V rokoch 1975 až 1989 pôsobil ako prezident ČSSR. Zomrel v roku 1991.

Gustáv Husák (1913 – 1991)

Gustáv Husák bol slovenský a československý politik, významný predstaviteľ komunistického hnutia a neskôr prezident Československej socialistickej republiky. Narodil sa 10. januára 1913 v Dúbravke, ktorá je dnes súčasťou Bratislavy, a zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave.

Politická činnosť pred rokom 1945

Do komunistického hnutia sa zapojil už v mladosti. V 30. rokoch 20. storočia pôsobil v komunistickom hnutí na Slovensku. Počas druhej svetovej vojny patril k významným predstaviteľom slovenského odboja proti fašizmu.

V rokoch 1939 – 1944 bol vedúcim činiteľom slovenskej komunistickej strany. Počas Slovenského národného povstaniapôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady a zároveň ako povereník vnútra. Tým sa zaradil medzi dôležité politické osobnosti povstaleckého obdobia.

Obdobie po druhej svetovej vojne

Po skončení vojny sa Gustáv Husák stal významným komunistickým politikom. V rokoch 1944 – 1950 bol členom predsedníctva ÚV KSS. Zastával viaceré významné funkcie a podieľal sa na formovaní povojnovej politiky na Slovensku.

V roku 1950 bol však obvinený z takzvaného „slovenského buržoázneho nacionalizmu“. Išlo o politické obvinenie, ktoré bolo v období stalinizmu používané proti niektorým slovenským komunistom. V roku 1951 bol zatknutý a v roku 1954 odsúdený na doživotné väzenie.

Väzenie, prepustenie a návrat do politiky

Husák bol prepustený v roku 1960. Neskôr bol politicky rehabilitovaný a postupne sa vrátil do verejného života. V období politického uvoľnenia v 60. rokoch sa opäť dostal do vysokých funkcií.

V roku 1968 pôsobil ako podpredseda vlády. V tomto období sa výrazne angažoval aj v otázke postavenia Slovenska v spoločnom štáte Čechov a Slovákov. Podporoval vznik československej federácie, ktorá mala posilniť postavenie Slovenska v rámci Československa.

Husák a normalizácia

Po udalostiach roku 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy obsadili Československo, sa Gustáv Husák stal jednou z hlavných politických osobností obdobia nazývaného normalizácia.

Najskôr pôsobil v rokoch 1968 – 1969 ako prvý tajomník ÚV KSS. Od roku 1969 sa stal vedúcim predstaviteľom Komunistickej strany Československa. Jeho cieľom bolo obnoviť pevnú kontrolu komunistickej strany nad spoločnosťou.

Normalizácia znamenala najmä:

• potláčanie politickej slobody,
• odstraňovanie reformných komunistov z funkcií,
• obmedzovanie slobody prejavu,
• prísnu cenzúru,
• tlak na ľudí, aby prejavovali súhlas s režimom,
• posilnenie vplyvu Sovietskeho zväzu v Československu.

Prezident Československa

V rokoch 1975 – 1989 pôsobil Gustáv Husák ako prezident Československej socialistickej republiky. Bol jednou z najvýraznejších postáv komunistického režimu v Československu.

Jeho vláda sa spája najmä s obdobím normalizácie. Pre mnohých ľudí predstavoval stabilitu, ale zároveň aj neslobodu, politický tlak a obmedzovanie občianskych práv.

Koniec politickej kariéry

Počas Nežnej revolúcie v roku 1989 sa komunistický režim v Československu zrútil. Gustáv Husák sa vzdal funkcie prezidenta 10. decembra 1989. Krátko pred odchodom z funkcie vymenoval novú vládu, v ktorej už komunisti nemali rozhodujúcu prevahu.

Zomrel v roku 1991 v Bratislave.

Gustáv Husák

Gustáv Husák bol významný slovenský a československý politik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja a pôsobil v Slovenskom národnom povstaní. V 50. rokoch bol nespravodlivo odsúdený a väznený. Neskôr sa vrátil do politiky a po roku 1968 sa stal jednou z hlavných postáv normalizácie. V rokoch 1975 – 1989 bol prezidentom Československa. Jeho meno sa spája s obdobím politickej neslobody, cenzúry a silného vplyvu komunistickej strany.