Staroveký Egypt

Staroveký Egypt

1. Staroveký Egypt delíme na 5 základných vývojových období:

a) archaické obdobie – 3150-2635 p. n. l.

b) stará ríša – 2635–2135 p. n. l.

c) stredná ríša – 2061–1785 p. n. l.

d) nová ríša – 1552–1070 p. n. l.

e) neskorá ríša – 700–30 p. n. l.

2. Znaky Egypta:

– podnebie – teplé, vlhké

– každoročné záplavy z Nílu prinášajú úrodné bahno

– pôda sa delila na: čiernu zem – úrodná, červenú zem – neúrodná, púšte, polopúšte

3. Archaické obdobie:

– spojením horného a dolného Egypta dochádza v roku 3100 p. n. l. k vytvoreniu jednotného Egyptského štátu

– zakladateľom bol Meni – centrum ríše vytvoril v meste – Menfis

– nómy – spojením menších územných celkov vznikali väčšie a spojením dvoch väčších dochádza k vzniku jedného centrálneho štátu

– funkcie štátneho aparátu:

a) faraón

– stál na čele štátu

– mal v rukách politickú, súdnu, náboženskú moc

– najskôr bol pokladaný za božieho syna, neskôr za boha

b) kňazi, vysoká šľachta, úradníci, vojenský hodnostári

– vyberali dane, viedli vojny a kontrolné činnosti

c) pisári – ich úlohou bolo zapisovať historické udalosti a hospodárske záznamy

d) remeselníci, obchodníci, roľníci – od ostatných skupín ich oddeľovali rodové záležitosti

e) otroci – pochádzali hlavne z vojnových výprav

Kultúrny odkaz Egypta:

a) mumifikácia – balzamovanie

– kanopy – 4 nádoby na uskladnenie vnútorností – pečeň, žalúdok, črevá, pľúca

– používali sarkofág

– mŕtvych pochovávali do hrobiek

b) hieroglifické písmo – používali posvätné obrázkové písmo

– v roku 1822 – Champollion verejne publikoval svoje zistenia – rozlúštenie

– rozlúštené vďaka tzv. Rosettskej doske

c) papyrus

– kôra – koše

– klíčky – potrava

– vnútro – papier

– stôl – na strechy

– vysušený – ako palivo

d) dejiny Egypta boli rozdelené aj podľa dynastií (30) – rozdelil ich Manechto

4. Stará ríša – tvorila ju 3. a 6. dynastia:

– prvé dve dynastie sídlili v Cineve

– v starej ríši bolo hlavné mesto – Menofer

– najväčší kultúrny rozsah Egypta – výpravy do iných krajín, hlavne Núbie, kvôli drevu, zlatu, striebru. Vojenské výpravy na Sinajský polostrov kvôli – medi a tyrkysu.

– privádzali otrokov na stavbu pyramíd

a) najstaršia egyptská pyramída – Džóserová pyramída v Sakáre

– 3. dynastia

– mala 6 stupňov – stupňovitá pyramída

b) najväčšia pyramída – Cheopsova pyramída v Gíze pri Káhire

– 4. dynastia

Po období starej ríše nastáva 1. medziobdobie a vzbury – došlo k oslabeniu moci panovníka a osamostatneniu jednotlivých nómov, ktoré existovali bez jednotnej vlády.

– prichádzajú kočovné kmene

– Egypt upadá

5. Stredná ríša:

– tvorila ju 11. a 12. dynastia

– Mentuhotep II. (11. dynastia) zjednotil Egypt a v krajine zaviedol poriadok, posilnil moc panovníka. Obnovil zavlažovacie zariadenia, budovali sa bane, kameňolomy, rozvoj umenia a remesiel.

– hlavné mesto – Veset – Téby

– Senvosret III. (12. dynastia), hospodársky rozmach ríše. Obnovil výboje. Dovážal – drevo, kameň, otrokov, drahé kovy. Obchodoval s Feníciou – mesto Byblos. Do funkcií dosadzoval na základe schopností a nie rodovej príslušnosti.

Nastáva 2. medziobdobie:

– do krajiny prichádzajú kočovné kmene Hyksósov

– oslabená moc panovníka – rozpad ríše

– Hyksósovia zoznámili Egypťanov s koňmi

6. Nová ríša:

– tvorila ju 18. až 20. dynastia

– Ahmos I. – vyhnal Hyksósov z Egypta, zjednotil krajinu a posilnil moc panovníka. Mal armádu s dokonalými kovovými zbraňami, lukmi a vozmi.

– hlavné mesto Veset

– Thutmos II. – nebol veľmi významný panovník. Po ňom vládla jeho manželka Hatšepsovet vládla spolu so svojim nevlastným synom. Nadviazala kontakty s okolitými štátmi. Významná stavebná činnosť – chrám Dér el – Bahrí

– Thutmos III. – nechal zbúrať všetky chrámy Hatšepsovet z pomsty – musel čakať na trón. Ríša dosiahla najväčší územný rozsah – dobyl – Sýriu, Palestínu, Mezopotámiu. Uctieval boha Amónna. Amónovi kňazi mali v krajine veľmi silnú moc.

– Amenhotep IV. – snažil sa zlomiť moc kňazov. Zmenil si meno na – Achnaton. Zaviedol nové božstvo – Aton. Jeho manželka – Nefertity. Hlavné mesto – Achetaton. Po jeho smrti opäť kult boha Amónna a hlavné mesto opäť Veset.

– Tutanchamon – začal vládnuť ako 9-ročný. Jeho poručník Harambeba ho vo všetkom riadil. Po desiatich rokoch vlády zomiera. V roku 1922 jeho hrobku objavil Howard Carter

Nastupuje nová dynastia – Ramesseovcov

– Ramese II. – Veľký – vládol asi 66 rokov. Viedol výbojné vojny do Sýrsko-Palestínskej oblasti. Stretáva tam Chetitov. V roku 1285 p. n. l. došlo k bitke medzi Egyptom a Chetíciou pri meste Kadeš na rieke Orontes. Po tejto bitke bol podpísaný mier – 1. krát podpísaná mierová zmluva. Egyptský panovník si vzal za ženu chetitskú princeznú a rieka Orontes vytvorila hranicu medzi Egyptom a Chetíciou.

Okolo roku 1200 p. n. l. začali do Egypta prenikať morské národy, ktoré oslabyli moc panovníka Ramessa III. Posilnila sa moc kňazov. Nastupuje 3. medziobdobie.

7. Neskorá ríša

– 700 – 30 p. n. l.

– tvorila ju Saiská dynastia – vláda cudzincov

– 671 p. n. l. – nadvláda Asýrčanov

– 525 p. n. l. – nadvláda Peržanov

– 332 p. n. l. – Alexander Veľký Macedónsky vyslobodil Egypt spod perzskej nadvlády. Po jeho smrti získava moc v krajine – Ptolemaios. Nastupuje nová dynastia – Ptolemaiovci.

– Kleopatra VII. – posledná egyptská kráľovná. 31 p. n. l. boli vojská Kleopatri a Antónia pri myse Aktion porazené – vyhral Octaviánus Augustus. 30 p.n.l. – Egypt sa stáva rímskou provinciou.