Grécko kráľov

Grécko kráľov

Grécko kráľov

1. 12. storočie p.n.l – prichádzajú do Grécka posledné kmene: Achájci, Ióni, Dóri → všetko zničili; ukončil sa proces usídľovania gréckych kmeňov
→ nálezisko na Cypre, pravdepodobne zničené morskými národmi

2. Homérske – „temné“ obdobie: 1160 – 800 p.n.l.

– tvorili ho hlavne Dóri – necivilizovaní, nepoznali písmo → žiadne písomné pamiatky, preto sa toto obdobie nazýva temným

– obdobie kultúrneho aj hmotného úpadku

– dediny boli zakladané na základe rodovej príslušnosti, na čele stál kráľ basileos; vojenská družina; rada starších – bulém; slobodní obyvatelia – poľnohospodári a roľníci

– basileos + rada starších + členovia rodovej aristokracie rokovali na agore

– Homér nám ich život opisuje cez eposy Illiadu a Odysseu

– v závere obdobia upadá moc kráľov

– kráľov nahradzuje rodová aristokracia

– spoločnosť tvorili rody – frátrie a tie tvorili filu – kmeň

– keramika = submykénsky štýl, polovica 11. stor. protogeometrický štýl, v 9. storočí pokrok v metalurgii

3. Archaické obdobie: 800 – 500 p.n.l.

– dochádza ku vzniku polis – mestský štát

– vzniká občan – človek, osobnosť s určitými právami a povinnosťami ( platilo len pre slobodné obyvateľstvo a rodovú aristokraciu, nie pre cudzincov a otrokov)

a) povinnosť – vlastniť výstroj, zúčastniť sa pri obrane štátu, zveľaďovať polis, podriadiť svoje záujmy kolektívu

b) právo – voliť, vlastniť pôdu alebo budovu v polis, zúčastňovať sa na politickom živote, právo na ochranu života a majetku

– z rodovej aristokracie sa volili archonti, ktorí nahrádzali kráľa → bolo ich 9 na rok
→ po skončení obdobia sa z nich vytvoril aeropág – rada starších

– Veľká grécka kolonizácia – mala 2 smery:

a) východný smer: pobrežie Egejského mora, Malej Ázie, Čierneho mora

b) západný smer: juh Talianska, Španielska, oblasti severnej Afriky
→ zakladali metropolis = materské mestá, kolónie
→ najvýznamnejšie: Taliansko – Neapolis Gália – Mosallia = Marseille
Sicília – Syrakúzy Čierne more – Odesos – Varna

– dôsledky kolonizácie:
→ rozvoj remeselnej výroby a obchodu
→ stúpa význam remeselníkov a obchodníkov → nemajú účasť na politickom živote
→ rodová aristokracia mení obilné polia na vinicové a olivové háje
→ roľníci prichádzajú o pôdu, stávajú sa dlžníkmi aristokracie, po neúrodných rokoch, ak nesplácali dlhy až otrokmi
→ vznik nepokojov
→ v roku 621 p.n.l. túto situáciu riešil Drakón vydaním Drakónových zákonov – spísal obyčajové právo, v ktorom sa nachádzali politické práva roľníkov – ale nepomohlo to
→ v rokoch 594 – 593 p.n.l. vydané Solónove zákony

– Solón – prvý básnik v Aténach
→ rozdelil obyvateľstvo do 4 tried podľa majetku, zakázal meradlo medimmos – dutá miera na obilie, predaj Grékov do otroctva
→ seisachtea – výkupné z otroctva, platilo len pre pôvodných Grékov, sňatie bremena

– Kleistenes – zreformoval Solónove zákony

– obyvateľov rozdelil podľa územnej príslušnosti
najmenšia územná jednotka – démos, ktorej spájaním vznikli trichtie – prímorské 10, vnútrozemské 10 a mestské 10

– spojením 3 trichtií vznikli fily – bolo ich 10

– položil základy demokracie v Aténach

– rastie význam ľudových zhromaždení
→ ak chcel niekto rozhodovať o politických záležitostiach, musel sa zúčastniť každého rokovania

– vzniká funkcia stratéga vojny

– do funkcií mohli byť volení (stratég) alebo žrebovaním (ostatné funkcie)

– tento vývoj spôsobuje rozklad politického života
→ spoločenský život – striedanie vlády aristokracie – tyranie – tymokracie (vláda niekoľkých bohatých občanov) a demokracie

– Perikles – za jeho vlády dosiahla aténska demokracia vrchol

– mal titul stratéga – zvolený až 14x po sebe

– zmenil ústavné zákony

– zaviedol platy sudcom

– zaviedol diéty – platenie naturálnych dávok na verejnú správu

– vytvoril vojenskú službu

– aj nemajetní občania sa mohli zúčastňovať na verejnom živote

– znova vybudoval Atény aj Akropolu – sochár Feidias

4. Tyrani:

– moc v krajine za pomoci vojenskej družiny získali silné osobnosti – tyrani → samovládcovia

– získali na svoju stranu roľníkov, remeselníkov aj obchodníkov

– budovali im za podporu nové domy

– nastalo oslabenie rodovej aristokracie

– dochádza ku kultúrnemu rozvoju Grécka

– mestá: Samos, Megara, Sikian, Korynt

– známi tyrani: Peisistratos, Hipias, Hiparchos
Peisistratos – syn Hippokrata
– zreformoval peňažníctvo, šport, rozvoj poézie a drámy
– prichádzali stavitelia, hudobníci

5. Kultúra:

– rozvoj filozofie: Táles, Anaximandros, Anaximenes

– rozvoj športu: 776 p.n.l. – 1. Olympijské hry → počas nich udržiavaný posvätný mier – ekechézia

– Gréci vyznávali kalokagatiu – rovnováhu tela a ducha

– súťažilo sa v päťboji – pentakton: skok, vrh, zápas, vrh diskom a oštepom

– posledné Olympijské hry – 393 n.l.
-1986 – začali novodobé Olympijské hry

– ostrakizmus = črepinový súd- zrušený v 5. storočí

– dráma – Sofokles, Euripides

– komédia – Aristofanes

– dejepisectvo – Herodotos – „Otec dejepisu“
– Tukidides – opísal Peloponézsku vojnu
– Xenofón- opísal udalosti po Peloponézskej vojne

– sofisti- filozofi, ktorí pripravovali občanov na politickú kariéru

– filizofi – Sokrates – kritizoval demokraciu, bol odsúdený na trest smrti
– Platón – založil filozofickú školu Akadémia
– Aristoteles – založil Peripatetickú školu

– rozvoj sochárstva, maliarstva, architektúry

– najvýznamnejšia budova – chrám

– knižnice, stĺporadia, športoviská (palestry), divadlá

– reliéfy – zobrazovali mytologické a historické výjavy

Klasické obdobie: 500 – 338 p.n.l

1. Dochádza ku kultúrnemu a politickému rozvoju Grécka

– obdobie grécko – perzských vojen, Peloponézskej vojny

– vrchol demokracie – Sokrates, Aristoteles, Praxitteles, Mirón – autor diela Diskobolos

– v závere obdobia oslabenie mestských štátov

– využíva to Macedónia

2. Sparta:

– na Peloponéze v oblasti Lakónie

– spočiatku vláda rodovej aristokracie – oligarchie

– Sparťania – plnoprávni a slobodní občania

– Perioikovia – neboli pnoprávni, ale boli slobodní, bývali okolo Sparty

– Heilóti – neplnoprávni, neslobodní, často sa stávali majetkom pánov

– štátne orgány:

– 2 králi – volení z bohatých rodov, dedičný titul, velitelia vojsk vo vojne, v období mieru riadili štát

– gerúzia – rada starších, členovia aristokratických rodov, po dovŕšení 60 rokov – poradný orgán kráľa

– 5 eforov – 5 úradníci, ktorí kontrolovali kráľa, volení na 1 rok – určovali politiku

– školstvo:

– základná úloha – vychovávať bojovníkov do vojny

– od 7 – 18 rokov chlapci vo výchovných ústavoch

– učili sa bojové umenia, tvrdá disciplína

– v 14 – 15 rokoch skladali skúšky zdatnosti

– od 18 – 20 – vojenský výcvik, venovali sa ja gymnastike

– od 20 rokov slúžili v armáde

– od 30 rokov boli plnoprávnymi občanmi

3. Atény:

– v strede Grécka, v oblasti Atiky

– plnoprávni občania – potomkovia aristokracie

– neplnoprávni občania – cudzinci – metoikovia – bez občianskych práv

– demokratický štát

– štátne orgány:

– 9 archontov – na čele spoločnosti – delili si moc kráľov

– aeropág – rada z bývalých archontov

– snem – ľudové zhromaždenie, mohol zasahovať do politických záležitostí

– školstvo:

– súkromné školstvo, ktorého cieľom bolo nielen telesné, ale aj duševné cvičenie, etiketa, rozumové cvičenia

– cieľom bolo dosiahnuť kalokagatiu

– výchova:

– do 7 rokov – vec rodiny

– po 7 rokoch: chlapec do školy len v sprievode osobitného otroka

– štátne školy boli len pre chlapcov

– elementárne školstvo – gitaristi, gramatisti

– od 13 rokov – palestra – škola zápasníckych cvičení

– od 16 rokov chodili do gymnázií – aj dievčatá, ale len z bohatých rodín

– od 18 do 20 rokov – vojenská príprava a potom plnoprávni občania

4. Grécko – perzské vojny:

– od 6. storočia susedom Grécka bola Perzská ríša

– v Malej Ázii vznikli grécke osady

– okolo roku 546 p.n.l. si ich podmanil Kýros II. Veľký

– postupne začali povstania proti perzskej nadvláde–v mestách Miletos, Efesos, Halikarnasos

– týmto mestám prišli na pomoc Atény, čo bola zámienka vojen

– perzský kráľ Dáreios udelil gréckym osadníkom amnestiu, ale museli vstúpiť do perzskej armády – nerozumné

– v roku 492 p.n.l. Dáreios so svojou armádou vyplával na lodiach, ale búrka ich zničila, nepodarilo sa im dostať do Grécka

a) v roku 490 p.n.l. sa odohrala 1. bitka grécko – perzských vojen:
→ bitka pri Maratóne

– Atény – na čele Miltiades

– Perzia – na čele Dáreios

– Aténam z 10 000 vojakov padlo 192

– Peržanom zo 40 000 vojakov padlo 6400

– Atény porazili perzskú armádu

– nasledovalo vyčkávacie obdobie – trvalo až 10 rokov

– Temystokles navrhoval:

– aby Atény vybudovali prístav Pireus, aby sa kohol rozširovať námorný obchod

– modernizáciu vojnového loďstva, boli vybudované nové lode, triéry a pentéry

b) v roku 480 p.n.l. sa odohrala 2. grécko – perzská vojna

– bitka pri Termopylách

– Sparta – vytvorila proti perzskú koalíciu
– na čele kráľ Leonidas

– Perzia – Xerxes

– do Grécka prišla veľká perzská armáda, ale obe armády vyčkávali

– Efialtes – zradil Grékov Peržanom, ktorí ich obkľúčili

– Leonidas prehral

– padli všetci grécki vojaci – 1000

– zvyšok sa ešte predtým vrátil do Atén

– Xerxes prišiel do Atén, ale tie sú prázdne, ale aj tak ich zrovnal so zemou

– jediná úspešná výprava pre Peržanov

c) v roku 480 p.n.l. sa odohrala námorná bitka pri Salamíne

– Gréci mali lepšie lode

– Atény vyhrali

– Xerxes ušiel späť do Perzie

d) v roku 479 p.n.l. – posledná grécko – perzská vojna

– výprava pri Platojách

– posledná bitka pri Mykale

– Gréci vyhrali a Peržania definitívne porazení na pevnine

– boje ešte pokračujú v Egejskom mori

– v roku 449 p.n.l. – definitívny koniec vojen nastal po podpísaní mieru v Susi – Kaliov mier

– výsledok vojen: Perzia uznala nezávislosť gréckych osád v Malej Ázii
– pánmi Stredomoria sa stali Gréci

5. Po grécko – perzských vojnách dochádza k súpereniu Atén a Sparty, čo vyústilo až do Peloponézskej vojny: 431 – 404 p.n.l.

– boj o hegemóniu nad Gréckom

a) Sparta – Peloponézsky spolok

b) Atény – Aténsky námorný spolok

– príčina vojny: obchod a súperenie medzi spolkami

– zámienka – konflikt medzi Aténami ↔ Korynt a Megara (spojenci Sparty)

– Sparta dala ultimátum Aténam na opustenie Koryntu a Megary – odmietli

– priebeh vojny:
I. Archidamova vojna 431 – 421 p.n.l.:

– Sparta úspešnejšia na súši, Atény na mori

– spartský kráľ Archidam vyplienil Atiku, obyvateľstvo sa stiahlo do Atén (premnoženie obyv.)

– mor – umiera aj Perikles

– po jeho smrti sa stratégom stáva Kleón – bol za vojnu

– v roku 421 p.n.l. – Nikiový mier (Nikios bol proti vojne)

– Atény sa zaviazali 50 rokov nebojovať

II. Deklejská vojna 421 – 404 p.n.l.

– Deklej – pevnosť v Aténach

– porušenie prímeria – konflikt mimo územia Grécka

– Aténčania zaútočili na Syrakúzy (spojenci Sparty)

– na stranu Sparty sa finančne postavila Perzia

– 405 p.n.l. – porážka Atén pri Aigospotamoi

– 404 p.n.l. – bol podpísaný konečný mier, Atény kapitulovali

– výsledok vojny:

– zrušenie demokracie → vláda 30 oligarchov

– rozpustený Aténsky námorný spolok

– zbúranie aténskych hradieb

– Sparta sa stala najsilnejším gréckym štátom

Helenistické obdobie 338 – 146 p.n.l.

1. Macedónia:

– vnútrozemský štát, nemal prístup k moru

– na čele kráľ, okolo neho rodová aristokracia

– najnebezpečnejšia časť vojska- falanga- pravý štít+ kopije

– obyvatelia hlavne slobodní roľníci

a) Filip II.

– zavraždený

– chcel získať prístup k moru a chcel veľkú ríšu

– expanzívna politika – iba tak mohol mať prístup k moru

– najvýznamnejšie úspechy:

– bitka pri Chaironei – porážka gréckzch mestských štátov (338 p.n.l)

– zjednotenie Grécka – pod jeho nadvládou
337 p.n.l. – sa konalo celogrécke stretnutie gréckych mestských štátov- vytvorený Korintský spolok

b) Alexander Veľký Macedónsky

– vytvoril asi 40 000 armádu

– syn Filipa II

– chcel vybudovať z Macedónie svetovú ríšu

– 334 p.n.l. – porazil Peržanov pri rieke Granikos

– 333 p.n.l – porazil Darea III. pri rieke Issa
– dobyl Gordion – rozťatý gordický uzol

– 332 p.n.l. – dobyl Egypt – zakladá Alexandriu

– 331 p.n.l. – bitka pri Gaugamelách ( rozhodujúca bitka- Dardareos uteká) – porazil Peržanov
a získal titul Kráľa kráľov
– nechal vypáliť Perzepolis – stredisko Peržanov

– 327 p.n.l. – prichádza k hraniciam Indie, vojaci odmietajú bojovať
– návrat do Babylonu

– 16.6.323 p.n.l. – zomiera na maláriu v Babylone vo veku 33 rokov

2. Vojvodcovia Alexandra Veľkého Macedónskeho súperia o moc v krajine
→ obsadili tie časti, ktoré spravovali za Alexandrovej vlády

a) Egypt – Ptolemaiovci
– kultúrny a architektonický rozvoj
– postavili maják na ostrove Faros

b) Sýria – Seleukovci
– zakladali nové mestá, v ktorých žili obchodníci
– obranné boje proti Egyptu a Macedónii

c) Pergamon – Attalovci
– súperili s Egyptom
– embargo na papyrus
– uzavreté dohody s Egyptom
– hľadali niečo na písanie kódexov – kože zvierat- pergamen

d) Macedónia- Antigonovci
– boj s gréckymi mestskými štátmi

– nezhody využila Rímska ríša, čo spôsobilo zánik helenistických štátov

– 168 p.n.l. – Rím si podmanil Macedóniu

– 146 p.n.l.- Rím dobyl Korint a podmanil si Grécko

– 133 p.n.l.- zomiera pergamonský kráľ Attalos III., majetok odkázal Rímu

– 64 p.n.l. – Rím si podmanil Sýriu

– 30 p.n.l.- Egypt sa stáva Rímskou provinciou

– helenistické obdobie = od Alexandra Veľkého Macedónskeho po podmanenie si Grécka Rímom

3. Helenistická kultúra:

– filozofia – filozofi hľadali príčinu a formy spokojného života
– ľudia sa angažovali na verejnom živote

– náboženstvo – spása a nádej v posmrtnom živote

– umenie – realistický portrét – tváre panovníkov na minciach

– veda – stavali sa knižnice
– rozvoj filológie- náuka o jazykoch
– rozvoj dejepisectva a histórie