Grécko kráľov

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petuska1 (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.03.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 020 slov
Počet zobrazení: 1 884
Tlačení: 99
Uložení: 109

Grécko kráľov

1. 12. storočie p.n.l – prichádzajú do Grécka posledné kmene: Achájci, Ióni, Dóri → všetko zničili; ukončil sa proces usídľovania gréckych kmeňov
→ nálezisko na Cypre, pravdepodobne zničené morskými národmi
 
2. Homérske – „temné“ obdobie: 1160 – 800 p.n.l.
- tvorili ho hlavne Dóri – necivilizovaní, nepoznali písmo → žiadne písomné pamiatky, preto sa toto obdobie nazýva temným
- obdobie kultúrneho aj hmotného úpadku
- dediny boli zakladané na základe rodovej príslušnosti, na čele stál kráľ basileos; vojenská družina; rada starších – bulém; slobodní obyvatelia – poľnohospodári a roľníci
- basileos + rada starších + členovia rodovej aristokracie rokovali na agore
- Homér nám ich život opisuje cez eposy Illiadu a Odysseu
- v závere obdobia upadá moc kráľov
- kráľov nahradzuje rodová aristokracia
- spoločnosť tvorili rody – frátrie a tie tvorili filu – kmeň
- keramika = submykénsky štýl, polovica 11. stor. protogeometrický štýl, v 9. storočí pokrok v metalurgii
 
3. Archaické obdobie: 800 – 500 p.n.l.
- dochádza ku vzniku polis – mestský štát
- vzniká občan – človek, osobnosť s určitými právami a povinnosťami ( platilo len pre slobodné obyvateľstvo a rodovú aristokraciu, nie pre cudzincov a otrokov)
a) povinnosť – vlastniť výstroj, zúčastniť sa pri obrane štátu, zveľaďovať polis, podriadiť svoje záujmy kolektívu
b) právo – voliť, vlastniť pôdu alebo budovu v polis, zúčastňovať sa na politickom živote, právo na ochranu života a majetku
- z rodovej aristokracie sa volili archonti, ktorí nahrádzali kráľa → bolo ich 9 na rok
→ po skončení obdobia sa z nich vytvoril aeropág – rada starších
- Veľká grécka kolonizácia - mala 2 smery:
a) východný smer: pobrežie Egejského mora, Malej Ázie, Čierneho mora
b) západný smer: juh Talianska, Španielska, oblasti severnej Afriky
→ zakladali metropolis = materské mestá, kolónie
→ najvýznamnejšie: Taliansko – Neapolis                               Gália – Mosallia = Marseille
                              Sicília – Syrakúzy                                 Čierne more – Odesos – Varna
- dôsledky kolonizácie:
→ rozvoj remeselnej výroby a obchodu
→ stúpa význam remeselníkov a obchodníkov → nemajú účasť na politickom živote
→ rodová aristokracia mení obilné polia na vinicové a olivové háje
→ roľníci prichádzajú o pôdu, stávajú sa dlžníkmi aristokracie, po neúrodných rokoch, ak nesplácali dlhy až otrokmi
→ vznik nepokojov
→ v roku 621 p.n.l. túto situáciu riešil Drakón vydaním Drakónových zákonov – spísal obyčajové právo, v ktorom sa nachádzali politické práva roľníkov – ale nepomohlo to
→ v rokoch 594 – 593 p.n.l. vydané Solónove zákony
- Solón – prvý básnik v Aténach
→ rozdelil obyvateľstvo do 4 tried podľa majetku, zakázal meradlo medimmos – dutá miera na obilie, predaj Grékov do otroctva
→ seisachtea – výkupné z otroctva, platilo len pre pôvodných Grékov, sňatie bremena
- Kleistenes – zreformoval Solónove zákony
- obyvateľov rozdelil podľa územnej príslušnosti
najmenšia územná jednotka – démos, ktorej spájaním vznikli trichtie – prímorské 10, vnútrozemské 10 a mestské 10
- spojením 3 trichtií vznikli fily – bolo ich 10
- položil základy demokracie v Aténach
- rastie význam ľudových zhromaždení
→ ak chcel niekto rozhodovať o politických záležitostiach, musel sa zúčastniť každého rokovania
- vzniká funkcia stratéga vojny
- do funkcií mohli byť volení (stratég) alebo žrebovaním (ostatné funkcie)
- tento vývoj spôsobuje rozklad politického života
→ spoločenský život – striedanie vlády aristokracie – tyranie – tymokracie (vláda niekoľkých bohatých občanov) a demokracie
- Perikles – za jeho vlády dosiahla aténska demokracia vrchol
- mal titul stratéga – zvolený až 14x po sebe
- zmenil ústavné zákony
- zaviedol platy sudcom
- zaviedol diéty – platenie naturálnych dávok na verejnú správu
- vytvoril vojenskú službu
- aj nemajetní občania sa mohli zúčastňovať na verejnom živote
- znova vybudoval Atény aj Akropolu – sochár Feidias
 
4. Tyrani:
- moc v krajine za pomoci vojenskej družiny získali silné osobnosti – tyrani → samovládcovia
- získali na svoju stranu roľníkov, remeselníkov aj obchodníkov
- budovali im za podporu nové domy
- nastalo oslabenie rodovej aristokracie
- dochádza ku kultúrnemu rozvoju Grécka
- mestá: Samos, Megara, Sikian, Korynt
- známi tyrani: Peisistratos, Hipias, Hiparchos
Peisistratos – syn Hippokrata
                   - zreformoval peňažníctvo, šport, rozvoj poézie a drámy
                   - prichádzali stavitelia, hudobníci
 
5. Kultúra:
- rozvoj filozofie: Táles, Anaximandros, Anaximenes
- rozvoj športu: 776 p.n.l. – 1. Olympijské hry → počas nich udržiavaný posvätný mier – ekechézia
- Gréci vyznávali kalokagatiu – rovnováhu tela a ducha
- súťažilo sa v päťboji – pentakton: skok, vrh, zápas, vrh diskom a oštepom
- posledné Olympijské hry - 393 n.l.
-1986 – začali novodobé Olympijské hry
- ostrakizmus = črepinový súd- zrušený v 5. storočí
- dráma – Sofokles, Euripides
- komédia - Aristofanes
- dejepisectvo - Herodotos – „Otec dejepisu“
                     - Tukidides – opísal Peloponézsku vojnu
                     - Xenofón- opísal udalosti po Peloponézskej vojne
- sofisti- filozofi, ktorí pripravovali občanov na politickú kariéru
- filizofi – Sokrates – kritizoval demokraciu, bol odsúdený na trest smrti
              – Platón – založil filozofickú školu Akadémia    
              – Aristoteles – založil Peripatetickú školu
- rozvoj sochárstva, maliarstva, architektúry
- najvýznamnejšia budova – chrám
- knižnice, stĺporadia, športoviská (palestry), divadlá
- reliéfy – zobrazovali mytologické a historické výjavy
 
Klasické obdobie: 500 – 338 p.n.l
1. Dochádza ku kultúrnemu a politickému rozvoju Grécka
- obdobie grécko – perzských vojen, Peloponézskej vojny
- vrchol demokracie – Sokrates, Aristoteles, Praxitteles, Mirón – autor diela Diskobolos
- v závere obdobia oslabenie mestských štátov
- využíva to Macedónia
 
2. Sparta:
- na Peloponéze v oblasti Lakónie
- spočiatku vláda rodovej aristokracie – oligarchie
- Sparťania – plnoprávni a slobodní občania
- Perioikovia – neboli pnoprávni, ale boli slobodní, bývali okolo Sparty
- Heilóti – neplnoprávni, neslobodní, často sa stávali majetkom pánov
- štátne orgány:
- 2 králi – volení z bohatých rodov, dedičný titul, velitelia vojsk vo vojne, v období mieru riadili štát
- gerúzia – rada starších, členovia aristokratických rodov, po dovŕšení 60 rokov – poradný orgán kráľa
- 5 eforov – 5 úradníci, ktorí kontrolovali kráľa, volení na 1 rok – určovali politiku
- školstvo:
- základná úloha – vychovávať bojovníkov do vojny
- od 7 – 18 rokov chlapci vo výchovných ústavoch
- učili sa bojové umenia, tvrdá disciplína
- v 14 – 15 rokoch skladali skúšky zdatnosti
- od 18 – 20 – vojenský výcvik, venovali sa ja gymnastike
- od 20 rokov slúžili v armáde
- od 30 rokov boli plnoprávnymi občanmi
 
3. Atény:
- v strede Grécka, v oblasti Atiky
- plnoprávni občania – potomkovia aristokracie
- neplnoprávni občania – cudzinci – metoikovia – bez občianskych práv
- demokratický štát
- štátne orgány:
- 9 archontov – na čele spoločnosti – delili si moc kráľov
- aeropág – rada z bývalých archontov
- snem – ľudové zhromaždenie, mohol zasahovať do politických záležitostí
- školstvo:
- súkromné školstvo, ktorého cieľom bolo nielen telesné, ale aj duševné cvičenie, etiketa, rozumové cvičenia
- cieľom bolo dosiahnuť kalokagatiu
- výchova:
- do 7 rokov – vec rodiny
- po 7 rokoch: chlapec do školy len v sprievode osobitného otroka
- štátne školy boli len pre chlapcov
- elementárne školstvo – gitaristi, gramatisti
- od 13 rokov – palestra – škola zápasníckych cvičení
- od 16 rokov chodili do gymnázií – aj dievčatá, ale len z bohatých rodín
- od 18 do 20 rokov – vojenská príprava a potom plnoprávni občania
 
4. Grécko – perzské vojny:
- od 6. storočia susedom Grécka bola Perzská ríša
- v Malej  Ázii vznikli grécke osady
- okolo roku 546 p.n.l. si ich podmanil Kýros II. Veľký
- postupne začali povstania proti perzskej nadvláde–v mestách Miletos, Efesos, Halikarnasos
- týmto mestám prišli na pomoc Atény, čo bola zámienka vojen
- perzský kráľ Dáreios udelil gréckym osadníkom amnestiu, ale museli vstúpiť do perzskej armády – nerozumné
- v roku 492 p.n.l. Dáreios so svojou armádou vyplával na lodiach, ale búrka ich zničila, nepodarilo sa im dostať do Grécka
a) v roku 490 p.n.l. sa odohrala 1. bitka grécko – perzských vojen:
→ bitka pri Maratóne
- Atény – na čele Miltiades
- Perzia – na čele Dáreios
- Aténam z 10 000 vojakov padlo 192
- Peržanom zo 40 000 vojakov padlo 6400
- Atény porazili perzskú armádu
- nasledovalo vyčkávacie obdobie – trvalo až 10 rokov
- Temystokles navrhoval:
- aby Atény vybudovali prístav Pireus, aby sa  kohol rozširovať námorný obchod
- modernizáciu vojnového loďstva, boli vybudované nové lode, triéry a pentéry
b) v roku 480 p.n.l. sa odohrala 2. grécko – perzská vojna
- bitka pri Termopylách
- Sparta – vytvorila proti perzskú koalíciu
             - na čele kráľ Leonidas
- Perzia -  Xerxes
- do Grécka prišla veľká perzská armáda, ale obe armády vyčkávali
- Efialtes – zradil Grékov Peržanom, ktorí ich obkľúčili
- Leonidas prehral
- padli všetci grécki vojaci – 1000
- zvyšok sa ešte predtým vrátil do Atén
- Xerxes prišiel do Atén, ale tie sú prázdne, ale aj tak ich zrovnal so zemou
- jediná úspešná výprava pre Peržanov
c) v roku 480 p.n.l. sa odohrala námorná bitka pri Salamíne
- Gréci mali lepšie lode
- Atény vyhrali
- Xerxes ušiel späť do Perzie
d) v roku 479 p.n.l. – posledná grécko – perzská vojna
- výprava pri Platojách
- posledná bitka pri Mykale
- Gréci vyhrali a Peržania definitívne porazení na pevnine
- boje ešte pokračujú v Egejskom mori
- v roku 449 p.n.l. – definitívny koniec vojen nastal po podpísaní mieru v Susi – Kaliov mier
- výsledok vojen: Perzia uznala nezávislosť gréckych osád v Malej Ázii
                           - pánmi Stredomoria sa stali Gréci
 
5. Po grécko – perzských vojnách dochádza k súpereniu Atén a Sparty, čo vyústilo až do Peloponézskej vojny: 431 – 404 p.n.l.
- boj o hegemóniu nad Gréckom
a) Sparta – Peloponézsky spolok
b) Atény – Aténsky námorný spolok
- príčina vojny: obchod a súperenie medzi spolkami
- zámienka – konflikt medzi Aténami ↔ Korynt a Megara (spojenci Sparty)
- Sparta dala ultimátum Aténam na opustenie Koryntu a Megary – odmietli
- priebeh vojny:
I. Archidamova vojna 431 – 421 p.n.l.:
- Sparta úspešnejšia na súši, Atény na mori
- spartský kráľ Archidam vyplienil Atiku, obyvateľstvo sa stiahlo do Atén (premnoženie obyv.)
- mor – umiera aj Perikles
- po jeho smrti sa stratégom stáva Kleón – bol za vojnu
- v roku 421 p.n.l. – Nikiový mier (Nikios bol proti vojne)
- Atény sa zaviazali 50 rokov nebojovať
 
II. Deklejská vojna 421 – 404 p.n.l.
- Deklej – pevnosť v Aténach
- porušenie prímeria – konflikt mimo územia Grécka
- Aténčania zaútočili na Syrakúzy (spojenci Sparty)
- na stranu Sparty sa finančne postavila Perzia
- 405 p.n.l. – porážka Atén pri Aigospotamoi
- 404 p.n.l. – bol podpísaný konečný mier, Atény kapitulovali
- výsledok vojny:
- zrušenie demokracie → vláda 30 oligarchov
- rozpustený Aténsky námorný spolok
- zbúranie aténskych hradieb
- Sparta sa stala najsilnejším gréckym štátom
 
Helenistické obdobie 338 – 146 p.n.l.
1. Macedónia:
- vnútrozemský štát, nemal prístup k moru
- na čele kráľ, okolo neho rodová aristokracia
- najnebezpečnejšia časť vojska- falanga- pravý štít+ kopije
- obyvatelia hlavne slobodní roľníci
a) Filip II.
- zavraždený
- chcel získať prístup k moru a chcel veľkú ríšu
- expanzívna politika – iba tak mohol mať prístup k moru
- najvýznamnejšie úspechy:
- bitka pri Chaironei – porážka gréckzch mestských štátov (338 p.n.l)
- zjednotenie Grécka – pod jeho nadvládou
337 p.n.l. – sa konalo celogrécke stretnutie gréckych mestských štátov- vytvorený Korintský spolok
 
b) Alexander Veľký Macedónsky
- vytvoril asi 40 000 armádu
- syn Filipa II
- chcel vybudovať z Macedónie svetovú ríšu
- 334 p.n.l. – porazil Peržanov pri rieke Granikos
- 333 p.n.l – porazil Darea III.  pri rieke Issa
                 - dobyl Gordion – rozťatý gordický uzol
- 332 p.n.l. – dobyl Egypt – zakladá Alexandriu
- 331 p.n.l. – bitka pri Gaugamelách ( rozhodujúca bitka- Dardareos uteká) – porazil Peržanov
                     a získal titul Kráľa kráľov
                 - nechal vypáliť Perzepolis – stredisko Peržanov
- 327 p.n.l. – prichádza k hraniciam Indie, vojaci odmietajú bojovať
                  - návrat do Babylonu
- 16.6.323 p.n.l. – zomiera na maláriu v Babylone vo veku 33 rokov
 
2. Vojvodcovia Alexandra Veľkého Macedónskeho súperia o moc v krajine
→ obsadili tie časti, ktoré spravovali za Alexandrovej vlády
a) Egypt – Ptolemaiovci
              - kultúrny a architektonický rozvoj
              - postavili maják na ostrove Faros
b) Sýria – Seleukovci
              - zakladali nové mestá, v ktorých žili obchodníci
              - obranné boje proti Egyptu a Macedónii
c) Pergamon – Attalovci
                    - súperili s Egyptom
                 - embargo na papyrus
                - uzavreté dohody s Egyptom
               - hľadali niečo na písanie kódexov – kože zvierat- pergamen
d) Macedónia- Antigonovci
                      - boj s gréckymi mestskými štátmi
- nezhody využila Rímska ríša, čo spôsobilo zánik helenistických štátov
- 168 p.n.l. – Rím si podmanil Macedóniu
- 146 p.n.l.- Rím dobyl Korint a podmanil si Grécko
- 133 p.n.l.- zomiera pergamonský kráľ Attalos III., majetok odkázal Rímu
- 64 p.n.l. – Rím si podmanil Sýriu
- 30 p.n.l.- Egypt sa stáva Rímskou provinciou
- helenistické obdobie = od Alexandra Veľkého Macedónskeho po podmanenie si Grécka Rímom
 
3. Helenistická kultúra:
- filozofia – filozofi hľadali príčinu  a formy spokojného života
                - ľudia sa angažovali na verejnom živote
- náboženstvo – spása a nádej v posmrtnom živote
- umenie – realistický portrét – tváre panovníkov na minciach
- veda – stavali sa knižnice
           - rozvoj filológie- náuka o jazykoch
           - rozvoj dejepisectva a histórie         
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022