Rímska republika - Spoločenstvo rovných

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petuska1 (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.03.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 963 slov
Počet zobrazení: 1 623
Tlačení: 116
Uložení: 98

Spoločenstvo rovných – Rímska republika

Res republica = vec verejná
 
a) Magistrát – zbor úradníkov, volení na jeden rok
                    -  na čele stáli dvaja konzuli
b) Konzuli – najvyššia funkcia
                   - sudcovia, vojenskí velitelia, správcovia štátu
                   - volení na jeden rok
                   - museli mať nad 43 rokov
c) Prétori – pomáhali v súdnych prípadoch
                  - telesná stráž konzulov
                  - museli mať nad 4O rokov
d) Kvestori – starali sa o finančné záležitosti štátu
                    - starali sa o hospodárske záležitosti
                   - mali nad 27 rokov
e) Edilovia – mali na starosti policajný a mravnostný dozor v Ríme
                    - bolo ich 300
                   - mali nad 30 rokov
f) Cenzori – 2, volení každých 5 rokov
                  - ohodnocovali majetok
                  - zaraďovali občanov podľa majetku do tried
                  - od 25 rokov
g) Diktátori – počas vojny preberali absolútnu moc v štáte
                     - volení na ½ roka
                    - na návrh senátu ich menoval konzul
h) Senát – tvorilo ho 300 bývalých úradníkov
                - najvyšší úradný zbor
                - členstvo v ňom bolo doživotné
- úrady boli stále, ale aj občasné – úrad kvestora
- voľba do úradu – podľa veku
 
2. Zahraničná politika:

a) stred Itálie:
- vojny s etruskými štátmi
- ich dobytím získava Rím kontrolu nad strednou Itáliou – 396 p.n.l.
b) východ:
- boje so Samnitmi
- aj túto vojnu vyhrali
c) sever:
- boje s Gálmi = Kelti
- 387 p.n.l. – Galovia sa dostali až do Ríma
- takmer dobyli aj Capitol
- ale Rimania ich podplatili a oni odišli
d) juh:
- boje s Grékmi
- boje proti prístavnému mestu Tarent
- pozval si na pomoc gréckeho kráľa Pyrhosa, ktorý prišiel aj s bojovými slonmi
- 275 p.n.l. – Rimania nakoniec porazili Tarent
- 272 p.n.l. – Rím si podmanil celú Itáliu
 
3. Vnútorná politika:

- došlo k odstráneniu rozdielov medzi patricijmi a plebejcami
- ale zostali veľké majetkové rozdiely
- Plebejci: boli neplnoprávni občania
- situáciu začali riešiť secesiou – odchod plebejcov na pahorok Aventinus – 494 p.n.l.
- plebejci prvúsecesiu vyhrali a získali funkciu tribúni ľudu - stále dvaja, volení snemom na 1 rok
- 2. secesia – 449 p.n.l. – ukončená
- 451 p.n.l. – odišli na Aventinus iba desiati, aby spísali obyčajové právo – najprv len na 10 tabuliach – 450 p.n.l. a predložili ich na diskusiu
- výsledok = 12 zákonov + nové funkcie
- mohli získať funkciu senátora a cenzora
- vytvorila sa nová spoločenská skupina – Nobilita - úradnícka aristokratická vrstva
 
4. Hospodárstvo:
- opieralo sa o súkromné hospodárstvo
- pestovali obilie, olivy, strukoviny
- Rím mal nedostatok obilia, preto ho dovážali z úrodnejších oblastí, napr. Sicílie
 
5. Púnske vojny:
- vojny proti Kartágu
- 814 p.n.l. – založenie Kartága
- Rimania ich prezývali Púni
- začalo súperenie o pozície v Stredomorí, ktoré vyústilo do 3 vojen:  264 – 146 p.n.l.
 
a) 1. Púnska vojna: 264 – 241 p.n.l.:
- vzájomné súperenie o Sicíliu
- v Mesane vypuklo povstanie proti syrakúzskemu kráľovi
- na pomoc prichádza Rím (lepší na súši) a Kartágo (lepší na mori)
- Rimania vyhrali – porazili Kartágo ich vlastnými zbraňami
- Sicília – 1. Rímska provincia mimo územia Apeninského polostrova + Liparské ostrovy, Korzika a Sardínia
 
b) 2. Púnska vojna: 218 – 201 p.n.l.
- boj o moc v Hispánii – ložiská striebra a medi
- hranica medzi Rímom a Kartágom = rieka Ebro
- správca Hispánie – Hamitkar – chcel nové územie
- po jeho smrti sa správcom stáva Hanibal
- zaútočil na Sagmuntum, spojenec Ríma – na pomoc neprišiel
- prešiel cez Alpy v roku 218 p.n.l. za 15 dní aj s 38 slonmi, ale obchádza Rím
- 217 p.n.l. boli Rimania pri Trasimenskom jazere prvýkrát porazení Hanibalom
- 216 p.n.l. – bitka pri Cann
- padlo viac ako 50 tisíc vojakov
- vyhralo Kartágo, dostáva sa až k bránam Ríma, ale útok je neúspešný
- obliehanie Sicílie (bojovalo sa aj tu) – zomiera Archimedes – okolo 204 p.n.l.
- 204 p.n.l. – Scipio Major – dostal sa ku Kartágu
- 202 p.n.l. – Scipio Major proti Hanibalovi v bitke pri Zame Scipio vyhral
- koniec 2. púnskej vojny
- Hanibal utiekol do malej Ázie, kde spáchal samovraždu
- Kartágo muselo platiť odškodné Rímu, stratilo oblasti v Hispánii a nesmelo viesť vojny bez súhlasu Ríma
 
c) 3. Púnska vojna: 149 – 146 p.n.l.
- najkratšia
- Kartágo vedie vojnu proti Numídii bez súhlasu Ríma
- Rím to využíva na útok
- na čele Ríma stál Scipio Minor – vnuk Scipia Majora
- Kartágo dostalo trojdňové ultimátum, ale oni ho odmietli a pripravovali sa na boj – zbrojili
- Rím zaútočil a vyhral
- boli zbúrané hradby, mesto bolo vypálené , zem poliata vápnom a prekliata
- 50tisíc Kartágincov predaných do otroctva
- koniec Kartága a púnskych vojen
 
6. 168 p.n.l. – Rím získal Macedóniu po bitke pri Pydy
- obsadili Balkán a Peloponéz
- 146 p.n.l. – obsadili Grécko
- vytvorili provinciu Achája
- 133 p.n.l. – Attallos III. daroval Pergamon Rímu
- vytvorenie provincie Ázia
- vytvorenie Rímskej ríše – vznik impéria
- Rimania sa stali pánmi Stredomoria
 
 
Na vrchole moci a kríza republiky
1. Plusy púnskych vojen:
- v Grécku vytvorili provinciu Achája
- z Pergamského kráľovstva vytvorili provinciu Malá Ázia
- získali drahé kovy – zlato, striebro, meď
- získali nové územie a otrokov
- Rím sa stal svetovou ríšou
 
2. Zápory púnskych vojen:
- obyvatelia začali predávať zdevastované polia
- stávali sa z nich bezzemkovia – nemohli byť vojakmi a vykonávať námezdnú prácu, mali najhoršie postavenie v Ríme, ale mali možnosť hlasovať, a tak svoje hlasy predávali bohatým
- z pozemkov kúpených od bezzemkov vznikali veľkostatky – latifundie
- pracovali tam otroci ( bane, kameňolomy, remeselnícke dielne)
 
3. Reformy bratov Grachovcov:
a) Tiberius Grachus:
- tribún ľudu
- zaviedol pozemkovú reformu – hovoril o pridelení pôdy všetkým, podľa veľkosti rodiny, čím si pobúril senát a nobilitu
- bezzemkovia mali dostať pôdu od štátu
- v deň konania volieb v roku 132 p.n.l. bol zavraždený
b) Gaius Grachus:
- bol tribúnom ľudu v rokoch 123 - 121 p.n.l.
- pokračoval v pozemkovej reforme
- obilný zákon – predaj obilia za minimálnu cenu
- získal si tým chudobu, jazde povolil vyberanie daní v provinciách, čím si ich získal
- cudzincov si získal tým, že rozšíril občianske práva aj na nich
- ale získal si aj veľkého odporcu, a to senát
- nakoniec spáchal samovraždu (požil jed)
- po 10 rokoch boli všetky reformy zlikvidované
 
4. Spartakovo povstanie: 73 – 71 p.n.l.
- v meste Capua sa nachádzala Batiatova gladiátorská škola
Þo útek z nej sa pokúsilo 200 otrokov, no ušlo len 73
- hlavný vodca – Spartakus z Trácie bol z kráľovského rodu, odmietol slúžiť Rímu, a tak sa dostal do otroctva
- odišli na Vezuv, kde ich obkľúčila armáda, ale podarilo sa im ujsť – odzbrojili časť armády
- určili si troch vodcov – Spartakus, Grixtus, Eunomaius
- jedni (aj Spartakus) chceli na sever k Alpám a tak prekročili hranice Rímskej ríše
- dostali sa až do Gálie, ale armáda ich vytlačila späť
- zvyšní velitelia chceli ostať v Itálii a zaútočiť na Rím
- v roku 72 p.n.l. pri Mutine utrpeli porážku, vrátili sa na Apeninský polostrov, dostali sa až do Brutejského zálivu, odkiaľ sa chceli dostať na Sicíliu
- dohodli sa s pirátmi na preprave, ale zradili ich
- prichádza sem Crasus, ale podarilo sa im dostať do prístavu Brundesy
- opäť prichádza Crasus, v poslednej bitke padol aj Spartakus
- toto najväčšie povstanie otrokov v staroveku podlomilo základy otrokárskeho zriadenia
- predchádzali mu povstania na Sicílii: 142 – 138 p.n.l.
                                                         104 – 101 p.n.l.
- výsledok - cesta Via Apia medzi Rímom a Capuou bola lemovaná ukrižovanými otrokmi - až 6000
 
6. Občianske vojny:
- v Ríme vznikli protichodné zoskupenia
a) optimáti:
- na ich čele bol Sula
najbohatší a najlepší príslušníci nobility
- mali oporu v senáte
b) populári:
- tribúni ľudu
- pracovali v prospech ľudu
- ich oporou bol tribunál – ľudové zhromaždenie
- na čele stál Gaius Marius, ktorý bol 5x po sebe zvolený za konzula
- uskutočnil vojenskú reformu a vytvoril žoldniersku armádu
1. občianska vojna: 88 – 82 p.n.l.
- išlo so spor Ríma s pontským kráľom Mittridalom
- vypukla vojna v Malej Ázii
- v Ríme vypukol spor o to, kto bude veliť armáde
- nakoniec vyhral Sula, čo využíva Marius a zmocňuje sa vlády v Ríme
- Sula vyhral vojnu a vracia sa do Ríma
- v roku 86 p.n.l. zomiera Marius
- Sula vyháňa jeho prívržencov, vyhlásil sa za diktátora na neobmedzený čas – 82 p.n.l.
- diktatúra posilnila moc rodovej aristokracie
- senát bol rozšírený z 300 na 6OO členov
- obmedzil právomoci tribúnov ľudu
- vypisujú sa proskripcie – zoznamy nepohodlných
- v roku 79 p.n.l. Sula odstúpil
- základom jeho moci bolo vojsko
 
7. Rímsky triumvirát:
- spojenie troch mužov, medzi ktorými je vzájomná dohoda na získanie moci
a) 1. trimvirát: 60 p.n.l.
- Pompeius:
- Sulov vojvodca, bojoval proti Mauriusovi
- výborný veliteľ
- potlačil povstanie v Hispánii
- v roku 52 p.n.l. sa stal konzulom, čím porušil kolegialitu a tak sa dostal do sporu s Caesarom
- Crasus:
- potlačil Spartakovo povstanie
- vďaka proskripciam získal veľké majetky
- Gaius Julius Caesar:
- pochádzal z aristokratickej rodiny
- popularitu si získal obnovou kultu Gaia Maria
- pre proskripciu bol nútený ujsť do Malej Ázie
- bol schopný vojvodca, diplomat a politik
- v rokoch 59 – 56 p.n.l. potlačil povstanie Gálov
- veliteľ Gálov – Vercingerorix
 
- v 70-tych rokoch  p.n.l. opäť boje s Mithriadom - v roku 74 p.n.l. porazený Pompeiom
- v 60.-tych rokoch speje Rím k vnútorným zmenám
- dochádza k vytvoreniu triumvirátu
- v roku 56 p.n.l. sa všetci traja stretli v meste Lucca, aby sa dohodli o ďalšom postupe
- rozdelili si územie:
- Caesar – Gália
- Pompeius a Crasus mali ustrážiť situáciu v Ríme
- po ukončení funkcií: Crasus – Sýria
                                 Pompeius – Hispánia
- ale po ukončení funkcie Pompeius ostáva v Ríme a do Hispánie poslal len svojho zástupcu
- Crassus ide do Sýrie, kde bojuje s Partmi
- v roku 53 p.n.l. zomiera v meste Karrh
- v roku 52 p.n.l. bol Pompeius zvolený za konzula, ale bez Caesara a tak hovoríme o ukončení triumvirátu
- Pompeius spolupracoval so senátom a získava si spojencov u optimátov proti Caesarovi
- dochádza k 2. občianskej vojne: 49 – 45 p.n.l.
- 49 p.n.l. prekročil Caesar Rubikon – hranica predalpskej Gálie a Itálie
- tiahne na Rím
- Pompeius sa stiahol do Grécka
- v roku 48 p.n.l. pri mestečku Farsalé bol Pompeius porazený a uniká do Egypta, kde žiada o pomoc Ptolemaja
- aleten ho dal zabiť, lebo sa obával Caesara
- keď sem prišiel Caesar, nechal Ptolemaja za to, že si dovolil popraviť rímskeho konzula popraviť
- na trón dosadil Kleopatru VII. a Pompeia nechal pochovať v Ríme – diplomatický ťah
- do roku 45 p.n.l. sa Caesarovi podarilo potlačiť vzbury v Hispánii
- Caesar sa stáva samovládcom
- udelil si titul samovládcu a začal uskutočňovať reformy
- podporoval kolonizáciu, bezplatný prídel obilia, rozširoval občianske práva aj pre cudzincov
- chcel získať titul kráľa kráľov
- 15. marca 44 p.n.l. bol Caesar pri vstupe do senátu asi 60 senátormi dobodaný na smrť
- zaviedol juliánsky kalendár, ktorý u nás platil až do roku 1578 n.l.
 
b) 2. trimvirát: 43 p.n.l.
- po smrti Caesara vznikli dve zoskupenia:

    senátne zoskupenie
    Caesarovo zoskupenie

- v roku 43 p.n.l. vznikol 2. trimvirát:
- vytvoril nové zákony, vrátili sa k Sulovým proskripciám
- Caesarovi vrahovia boli postavení mimo zákon, ale neboli potrestaní
- najvýznamnejšia proskripčná osoba – Cicero – zavraždený
- triumvirát tvorili:
- Lepidus – bol Caesarovým veliteľom jazdy
               - spravoval provincie v severnej Afrike
- Antonius – veliteľ Caesarovej pechoty
                - spravoval východné provincie
- Gaius Octavius – Caesarov synovec a jeho adoptívny syn – „dedič Ríma“
- ich prvou úlohou bolo poraziť republikánov, ktorí zhromažďovali vojsko v Grécku
- v bitke pri meste Filipi boli porazení
- Lepidus odchádza z politického života, medzi zvyšnými dvoma začínajú konflikty
- Antonius sa spája s Kleopatrou VII., Octavius si uvedomuje, že ich môže poraziť už len vojensky, preto zaútočil na Egypt
- 31 p.n.l. námorná bitka, pri myse Aktion ich Octavius porazil, Kleopatra a Antonius sa vrátili do Alexandrie, kde spáchali samovraždu
- v roku 30 p.n.l. – Egypt sa stáva rímskou provinciou
- Octavius sa stáva vládcom Ríma
- v roku 27 p.n.l. Octavius neočakávane zložil všetky mimoriadne funkcie, ktoré získal
- o niekoľko dní mu senát udelil titul Augustus – vznešený (vzdelaný)
- Octavius sa stáva 1. rímskym cisárom
- začína obdobie ranného cisárstva
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.019