Rímska republika – Spoločenstvo rovných

Spoločenstvo rovných – Rímska republika

Res republica = vec verejná

a) Magistrát – zbor úradníkov, volení na jeden rok

– na čele stáli dvaja konzuli

b) Konzuli – najvyššia funkcia

– sudcovia, vojenskí velitelia, správcovia štátu

– volení na jeden rok

– museli mať nad 43 rokov

c) Prétori – pomáhali v súdnych prípadoch

– telesná stráž konzulov

– museli mať nad 4O rokov

d) Kvestori – starali sa o finančné záležitosti štátu

– starali sa o hospodárske záležitosti

– mali nad 27 rokov

e) Edilovia – mali na starosti policajný a mravnostný dozor v Ríme

– bolo ich 300

– mali nad 30 rokov

f) Cenzori – 2, volení každých 5 rokov

– ohodnocovali majetok

– zaraďovali občanov podľa majetku do tried

– od 25 rokov

g) Diktátori – počas vojny preberali absolútnu moc v štáte

– volení na ½ roka

– na návrh senátu ich menoval konzul

h) Senát – tvorilo ho 300 bývalých úradníkov

– najvyšší úradný zbor

– členstvo v ňom bolo doživotné

– úrady boli stále, ale aj občasné – úrad kvestora

– voľba do úradu – podľa veku

2. Zahraničná politika:

a) stred Itálie:

– vojny s etruskými štátmi

– ich dobytím získava Rím kontrolu nad strednou Itáliou – 396 p.n.l.

b) východ:

– boje so Samnitmi

– aj túto vojnu vyhrali

c) sever:

– boje s Gálmi = Kelti

– 387 p.n.l. – Galovia sa dostali až do Ríma

– takmer dobyli aj Capitol

– ale Rimania ich podplatili a oni odišli

d) juh:

– boje s Grékmi

– boje proti prístavnému mestu Tarent

– pozval si na pomoc gréckeho kráľa Pyrhosa, ktorý prišiel aj s bojovými slonmi

– 275 p.n.l. – Rimania nakoniec porazili Tarent

– 272 p.n.l. – Rím si podmanil celú Itáliu

3. Vnútorná politika:

– došlo k odstráneniu rozdielov medzi patricijmi a plebejcami

– ale zostali veľké majetkové rozdiely

– Plebejci: boli neplnoprávni občania

– situáciu začali riešiť secesiou – odchod plebejcov na pahorok Aventinus – 494 p.n.l.

– plebejci prvúsecesiu vyhrali a získali funkciu tribúni ľudu – stále dvaja, volení snemom na 1 rok

– 2. secesia – 449 p.n.l. – ukončená

– 451 p.n.l. – odišli na Aventinus iba desiati, aby spísali obyčajové právo – najprv len na 10 tabuliach – 450 p.n.l. a predložili ich na diskusiu

– výsledok = 12 zákonov + nové funkcie

– mohli získať funkciu senátora a cenzora

– vytvorila sa nová spoločenská skupina – Nobilita – úradnícka aristokratická vrstva

4. Hospodárstvo:

– opieralo sa o súkromné hospodárstvo

– pestovali obilie, olivy, strukoviny

– Rím mal nedostatok obilia, preto ho dovážali z úrodnejších oblastí, napr. Sicílie

5. Púnske vojny:

– vojny proti Kartágu

– 814 p.n.l. – založenie Kartága

– Rimania ich prezývali Púni

– začalo súperenie o pozície v Stredomorí, ktoré vyústilo do 3 vojen: 264 – 146 p.n.l.

a) 1. Púnska vojna: 264 – 241 p.n.l.:

– vzájomné súperenie o Sicíliu

– v Mesane vypuklo povstanie proti syrakúzskemu kráľovi

– na pomoc prichádza Rím (lepší na súši) a Kartágo (lepší na mori)

– Rimania vyhrali – porazili Kartágo ich vlastnými zbraňami

– Sicília – 1. Rímska provincia mimo územia Apeninského polostrova + Liparské ostrovy, Korzika a Sardínia

b) 2. Púnska vojna: 218 – 201 p.n.l.

– boj o moc v Hispánii – ložiská striebra a medi

– hranica medzi Rímom a Kartágom = rieka Ebro

– správca Hispánie – Hamitkar – chcel nové územie

– po jeho smrti sa správcom stáva Hanibal

– zaútočil na Sagmuntum, spojenec Ríma – na pomoc neprišiel

– prešiel cez Alpy v roku 218 p.n.l. za 15 dní aj s 38 slonmi, ale obchádza Rím

– 217 p.n.l. boli Rimania pri Trasimenskom jazere prvýkrát porazení Hanibalom

– 216 p.n.l. – bitka pri Cann

– padlo viac ako 50 tisíc vojakov

– vyhralo Kartágo, dostáva sa až k bránam Ríma, ale útok je neúspešný

– obliehanie Sicílie (bojovalo sa aj tu) – zomiera Archimedes – okolo 204 p.n.l.

– 204 p.n.l. – Scipio Major – dostal sa ku Kartágu

– 202 p.n.l. – Scipio Major proti Hanibalovi v bitke pri Zame Scipio vyhral

– koniec 2. púnskej vojny

– Hanibal utiekol do malej Ázie, kde spáchal samovraždu

– Kartágo muselo platiť odškodné Rímu, stratilo oblasti v Hispánii a nesmelo viesť vojny bez súhlasu Ríma

c) 3. Púnska vojna: 149 – 146 p.n.l.

– najkratšia

– Kartágo vedie vojnu proti Numídii bez súhlasu Ríma

– Rím to využíva na útok

– na čele Ríma stál Scipio Minor – vnuk Scipia Majora

– Kartágo dostalo trojdňové ultimátum, ale oni ho odmietli a pripravovali sa na boj – zbrojili

– Rím zaútočil a vyhral

– boli zbúrané hradby, mesto bolo vypálené , zem poliata vápnom a prekliata

– 50tisíc Kartágincov predaných do otroctva

– koniec Kartága a púnskych vojen

6. 168 p.n.l. – Rím získal Macedóniu po bitke pri Pydy

– obsadili Balkán a Peloponéz

– 146 p.n.l. – obsadili Grécko

– vytvorili provinciu Achája

– 133 p.n.l. – Attallos III. daroval Pergamon Rímu

– vytvorenie provincie Ázia

– vytvorenie Rímskej ríše – vznik impéria

– Rimania sa stali pánmi Stredomoria

Na vrchole moci a kríza republiky

1. Plusy púnskych vojen:

– v Grécku vytvorili provinciu Achája

– z Pergamského kráľovstva vytvorili provinciu Malá Ázia

– získali drahé kovy – zlato, striebro, meď

– získali nové územie a otrokov

– Rím sa stal svetovou ríšou

2. Zápory púnskych vojen:

– obyvatelia začali predávať zdevastované polia

– stávali sa z nich bezzemkovia – nemohli byť vojakmi a vykonávať námezdnú prácu, mali najhoršie postavenie v Ríme, ale mali možnosť hlasovať, a tak svoje hlasy predávali bohatým

– z pozemkov kúpených od bezzemkov vznikali veľkostatky – latifundie

– pracovali tam otroci ( bane, kameňolomy, remeselnícke dielne)

3. Reformy bratov Grachovcov:

a) Tiberius Grachus:

– tribún ľudu

– zaviedol pozemkovú reformu – hovoril o pridelení pôdy všetkým, podľa veľkosti rodiny, čím si pobúril senát a nobilitu

– bezzemkovia mali dostať pôdu od štátu

– v deň konania volieb v roku 132 p.n.l. bol zavraždený

b) Gaius Grachus:

– bol tribúnom ľudu v rokoch 123 – 121 p.n.l.

– pokračoval v pozemkovej reforme

– obilný zákon – predaj obilia za minimálnu cenu

– získal si tým chudobu, jazde povolil vyberanie daní v provinciách, čím si ich získal

– cudzincov si získal tým, že rozšíril občianske práva aj na nich

– ale získal si aj veľkého odporcu, a to senát

– nakoniec spáchal samovraždu (požil jed)

– po 10 rokoch boli všetky reformy zlikvidované

4. Spartakovo povstanie: 73 – 71 p.n.l.

– v meste Capua sa nachádzala Batiatova gladiátorská škola
Þo útek z nej sa pokúsilo 200 otrokov, no ušlo len 73

– hlavný vodca – Spartakus z Trácie bol z kráľovského rodu, odmietol slúžiť Rímu, a tak sa dostal do otroctva

– odišli na Vezuv, kde ich obkľúčila armáda, ale podarilo sa im ujsť – odzbrojili časť armády

– určili si troch vodcov – Spartakus, Grixtus, Eunomaius

– jedni (aj Spartakus) chceli na sever k Alpám a tak prekročili hranice Rímskej ríše

– dostali sa až do Gálie, ale armáda ich vytlačila späť

– zvyšní velitelia chceli ostať v Itálii a zaútočiť na Rím

– v roku 72 p.n.l. pri Mutine utrpeli porážku, vrátili sa na Apeninský polostrov, dostali sa až do Brutejského zálivu, odkiaľ sa chceli dostať na Sicíliu

– dohodli sa s pirátmi na preprave, ale zradili ich

– prichádza sem Crasus, ale podarilo sa im dostať do prístavu Brundesy

– opäť prichádza Crasus, v poslednej bitke padol aj Spartakus

– toto najväčšie povstanie otrokov v staroveku podlomilo základy otrokárskeho zriadenia

– predchádzali mu povstania na Sicílii: 142 – 138 p.n.l.
104 – 101 p.n.l.

– výsledok – cesta Via Apia medzi Rímom a Capuou bola lemovaná ukrižovanými otrokmi – až 6000

6. Občianske vojny:

– v Ríme vznikli protichodné zoskupenia

a) optimáti:

– na ich čele bol Sula
najbohatší a najlepší príslušníci nobility

– mali oporu v senáte

b) populári:

– tribúni ľudu

– pracovali v prospech ľudu

– ich oporou bol tribunál – ľudové zhromaždenie

– na čele stál Gaius Marius, ktorý bol 5x po sebe zvolený za konzula

– uskutočnil vojenskú reformu a vytvoril žoldniersku armádu

1. občianska vojna: 88 – 82 p.n.l.

– išlo so spor Ríma s pontským kráľom Mittridalom

– vypukla vojna v Malej Ázii

– v Ríme vypukol spor o to, kto bude veliť armáde

– nakoniec vyhral Sula, čo využíva Marius a zmocňuje sa vlády v Ríme

– Sula vyhral vojnu a vracia sa do Ríma

– v roku 86 p.n.l. zomiera Marius

– Sula vyháňa jeho prívržencov, vyhlásil sa za diktátora na neobmedzený čas – 82 p.n.l.

– diktatúra posilnila moc rodovej aristokracie

– senát bol rozšírený z 300 na 6OO členov

– obmedzil právomoci tribúnov ľudu

– vypisujú sa proskripcie – zoznamy nepohodlných

– v roku 79 p.n.l. Sula odstúpil

– základom jeho moci bolo vojsko

7. Rímsky triumvirát:

– spojenie troch mužov, medzi ktorými je vzájomná dohoda na získanie moci

a) 1. trimvirát: 60 p.n.l.

– Pompeius:

– Sulov vojvodca, bojoval proti Mauriusovi

– výborný veliteľ

– potlačil povstanie v Hispánii

– v roku 52 p.n.l. sa stal konzulom, čím porušil kolegialitu a tak sa dostal do sporu s Caesarom

– Crasus:

– potlačil Spartakovo povstanie

– vďaka proskripciam získal veľké majetky

– Gaius Julius Caesar:

– pochádzal z aristokratickej rodiny

– popularitu si získal obnovou kultu Gaia Maria

– pre proskripciu bol nútený ujsť do Malej Ázie

– bol schopný vojvodca, diplomat a politik

– v rokoch 59 – 56 p.n.l. potlačil povstanie Gálov

– veliteľ Gálov – Vercingerorix

– v 70-tych rokoch p.n.l. opäť boje s Mithriadom – v roku 74 p.n.l. porazený Pompeiom

– v 60.-tych rokoch speje Rím k vnútorným zmenám

– dochádza k vytvoreniu triumvirátu

– v roku 56 p.n.l. sa všetci traja stretli v meste Lucca, aby sa dohodli o ďalšom postupe

– rozdelili si územie:

– Caesar – Gália

– Pompeius a Crasus mali ustrážiť situáciu v Ríme

– po ukončení funkcií: Crasus – Sýria
Pompeius – Hispánia

– ale po ukončení funkcie Pompeius ostáva v Ríme a do Hispánie poslal len svojho zástupcu

– Crassus ide do Sýrie, kde bojuje s Partmi

– v roku 53 p.n.l. zomiera v meste Karrh

– v roku 52 p.n.l. bol Pompeius zvolený za konzula, ale bez Caesara a tak hovoríme o ukončení triumvirátu

– Pompeius spolupracoval so senátom a získava si spojencov u optimátov proti Caesarovi

– dochádza k 2. občianskej vojne: 49 – 45 p.n.l.

– 49 p.n.l. prekročil Caesar Rubikon – hranica predalpskej Gálie a Itálie

– tiahne na Rím

– Pompeius sa stiahol do Grécka

– v roku 48 p.n.l. pri mestečku Farsalé bol Pompeius porazený a uniká do Egypta, kde žiada o pomoc Ptolemaja

– aleten ho dal zabiť, lebo sa obával Caesara

– keď sem prišiel Caesar, nechal Ptolemaja za to, že si dovolil popraviť rímskeho konzula popraviť

– na trón dosadil Kleopatru VII. a Pompeia nechal pochovať v Ríme – diplomatický ťah

– do roku 45 p.n.l. sa Caesarovi podarilo potlačiť vzbury v Hispánii

– Caesar sa stáva samovládcom

– udelil si titul samovládcu a začal uskutočňovať reformy

– podporoval kolonizáciu, bezplatný prídel obilia, rozširoval občianske práva aj pre cudzincov

– chcel získať titul kráľa kráľov

– 15. marca 44 p.n.l. bol Caesar pri vstupe do senátu asi 60 senátormi dobodaný na smrť

– zaviedol juliánsky kalendár, ktorý u nás platil až do roku 1578 n.l.

b) 2. trimvirát: 43 p.n.l.

– po smrti Caesara vznikli dve zoskupenia:

senátne zoskupenie
Caesarovo zoskupenie

– v roku 43 p.n.l. vznikol 2. trimvirát:

– vytvoril nové zákony, vrátili sa k Sulovým proskripciám

– Caesarovi vrahovia boli postavení mimo zákon, ale neboli potrestaní

– najvýznamnejšia proskripčná osoba – Cicero – zavraždený

– triumvirát tvorili:

– Lepidus – bol Caesarovým veliteľom jazdy

– spravoval provincie v severnej Afrike

– Antonius – veliteľ Caesarovej pechoty

– spravoval východné provincie

– Gaius Octavius – Caesarov synovec a jeho adoptívny syn – „dedič Ríma“

– ich prvou úlohou bolo poraziť republikánov, ktorí zhromažďovali vojsko v Grécku

– v bitke pri meste Filipi boli porazení

– Lepidus odchádza z politického života, medzi zvyšnými dvoma začínajú konflikty

– Antonius sa spája s Kleopatrou VII., Octavius si uvedomuje, že ich môže poraziť už len vojensky, preto zaútočil na Egypt

– 31 p.n.l. námorná bitka, pri myse Aktion ich Octavius porazil, Kleopatra a Antonius sa vrátili do Alexandrie, kde spáchali samovraždu

– v roku 30 p.n.l. – Egypt sa stáva rímskou provinciou

– Octavius sa stáva vládcom Ríma

– v roku 27 p.n.l. Octavius neočakávane zložil všetky mimoriadne funkcie, ktoré získal

– o niekoľko dní mu senát udelil titul Augustus – vznešený (vzdelaný)

– Octavius sa stáva 1. rímskym cisárom

– začína obdobie ranného cisárstva