Neskoré cisárstvo a zánik Západorímskej ríše

Neskoré cisárstvo a zánik Západorímskej ríše

1. Dioklecián: 284 – 305 n.l.

– snažil sa obnoviť zašlú slávu Rímskej ríše

– bol to despota

– dal sa vyhlásiť za boha – „dominu set deus“ – pán a boh

– dominát – forma vlády od roku 284 n.l. až do konca ríše, neobmedzená moc panovníka

– nechal preniesť svoje sídlo do Nicomedie, pretože chcel mať centrum približne v strede

– rozdelil ríšu na 12 diecéz a tie na 99 provincií

– oddelil civilnú správu od vojenskej

– sídla: Trevir, Miláno, Sirmium, Nicomedia

– Maximián – bol bol Diokleciánovým spoluvládcom

– sídlil v Miláne

– obaja sa nechali titulovať Augustus

– moc senátu upadala

– vojenské reformy

– rozdelil légie na dve časti – stála pohraničná stráž

– mobilná zložka, presúvala sa

– nabral do armády aj tých, čo nemali rímske občianstvo – príčina rozpadu ríše

– prenasledoval kresťanov

– jeho hospodárske reformy boli neúspešné

– chcel z obehu stiahnuť falošné mince a dať do obehu nové

– zaviedol novú daňovú reformu

– nové mince – solity – zlaté a strieborné

– zaviedol pozemkovú daň, ktorá sa ujala na vidieku

– v mestách zaviedol daň z hlavy

– tieto reformy čiastočne ustálili situáciu v ríši

– v roku 305 n.l. abdikoval a odišiel do dnešného Splitu, kde v roku 313 n.l. zomrel

2. Konštantín Veľký: 306 – 337 n.l. – zrušil tetrarchiu

– bol adoptívnym synom jedného zo spoluvládcov

– v roku 312 n.l. porazil svojho najväčšieho súpera Maxenta v bitke pri Mulvijskom moste

– bojoval proti presile, ale mal zjavenie o kríži, vďaka ktorému zvíťazil

– do roku 321 n.l. porazil svojich nepriateľov, bol jediným vládcom

– v rokoch 324 – 332 n.l. dal na území gréckej osady vybudovať mesto Konštantinopol

– v roku 313 n.l. vydal Milánsky edikt, ktorý zrovnoprávnil kresťanstvo v ríši

– v roku 325 n.l. sa v meste Mikája konal všeobecný cisársky snem- došlo k vytvoreniu mikájskeho vyznania viery

– po viac ako 400 rokoch zdanil aj obyvateľov Ríma

– jeho vláda bola celkom mierna

– po jeho smrti jeho synovia vyvraždili svojich príbuzných

– potom nasledovalo v rýchlo slede ešte niekoľko cisárov

– v rokoch 361 – 363 n.l. Julian Apostola (Odpadlík) sa snaží zreformovať systém, viedol vojny proti kresťanom

3. Príčiny zániku Rímskej ríše:

– ekonomické oslabenie ríše

– ľudia boli vyradení z účasti na politickom živote

– nedostatok spoločnej ideológie

– boje o moc, vnútorné a náboženské spory

– úpadok bojovej sily armády – naberali germánske oddiely, ktoré odmietali bojovať proti vlastným

– výsledkom bolo rozdelenie ríše na 2 časti

4. Rozdelenie Rímskej ríše na v roku 395 n.l.:

– Theodosius – 379 – 395 n.l. – posledný cisár nad celou ríšou

– v roku 395 n.l. rozdelil ríšu medzi svojich nedospelých synov, za ktorých vládli regenti

a) západnú časť – Honorius, regent bol Stilichio

b) východná časť – Arcadius, jeho regentom bol Rufinus

– regenti sa neznášali

– Stilichio dal zavraždiť Rufinusa a chcel nechať zvrhnúť Arcadia, pričom sa neváhal spojiť aj s Vizigótmi

5. Sťahovanie národov:

– prebiehalo od 4. do 7. storočia n.l.

– príčinou bola Veľká čínska ríša, ktorá vytláčala kočovné kmene Hunov = Mongoli a Turkotatári, ktorí sa začali prebíjať na západ

– Goti = Ostrogoti na východ a Vizigoti na západ

– Ostrogoti vtrhli do Tracie a severnej Itálie, spojili sa so Stilichiom, v roku 410 n.l. vtrhli do Ríma a za 3 dni ho vyplienili, ich vodcom bol Alarich

– v roku 455 n.l. vyplienili Rím Vandali

– v roku 475 n.l. patricius Orestes dosadil na trón v Západorímskej ríši svojho syna Romula Augusta, ktorý bol nedospelý a preto za neho vládol

– v roku 476 n.l. germánsky náčelník Odoakar zavraždil Oresta a zosadil Romula Augusta z trónu

– sám sa odmietol stať cisárom

– insígnie cisárskej moci poslal do Byzancie

– v roku 476 n. l. hovoríme o zániku Západorímskej ríše

– Odoakar vyhlásil Itáliu za Germánske kráľovstvo

– v roku 476 n.l. hovoríme o zániku staroveku