Priemyselná revolúcia v Anglicku – príčiny, vynálezy a dôsledky

Priemyselná revolúcia v Anglicku – príčiny, vynálezy a dôsledky

1. Počiatky priemyselnej revolúcie

• Od 80. rokov 18. storočia sa v Anglicku začalo masové zavádzanie strojov do výroby (industrializácia – spriemyselňovanie). Toto hromadné zavádzanie strojov do výroby dostalo v dejinách pomenovanie priemyselná revolúcia.

2. Predpoklady vzniku priemyselnej revolúcie

• Veľká Británia bola v 18. storočí najbohatšou krajinou v Európe. Jej ostrovná poloha ju chránila pred ničivým dosahom Veľkej francúzskej revolúcie v 18. storočí.

Politické predpoklady

Anglicko už niekoľko storočí bolo konštitučnou monarchiou (panovnícku moc výrazne obmedzoval parlament). Vláda bola od kráľa nezávislá, nezávislé boli aj súdy → vzorovo spravovaný štát. V parlamente bola presadzovaná sloboda, predovšetkým vo veciach majetku a jeho rozmnožovania.

Hospodárske predpoklady

Poľnohospodárstvo, ktoré bolo dlho jediným zdrojom obživy, muselo teraz uživiť masy ľudí, ktoré pracovali v priemysle → bola nutná jeho vysoká produktivita → agrárna revolúcia:

1. Dochádzalo k sceľovaniu pôdy, slobodní roľníci už skoro neexistovali, vytvorila sa masa ľudí, ktorá všetko, čo potrebovala, musela kúpiť a musela si na to zarobiť.
2. Nové spôsoby v obrábaní spôsobili vyššiu produktivitu.
3. Väčšie zisky spôsobilo nahromadenie finančných prostriedkov (akumuláciu kapitálu), ktoré trebalo zhodnotiť a uložiť.

Priaznivé podmienky v textilnej výrobe

Prevládalo tu vlnárstvo a bavlnárstvo. Ceny potravín klesali vďaka produktivite v poľnohospodárstve → ľudia si mohli kupovať textilné výrobky.

3. Výroba strojov

a) John Kay a textilné stroje

John Kay vymyslel mechanický lietajúci člnok, ktorý zdokonalil krosná. V roku 1764 bol vynájdený mechanický spriadací stroj Jenny a skonštruované mechanické krosná.

b) Parný stroj

Prevratným vynálezom, ktorý zmenil hospodárstvo na celom svete, bolo vynájdenie parného stroja. Stroj Jamesa Watta, ktorý využíval prírodnú energiu – paru, bol prvýkrát použitý na ťažbu železnej rudy roku 1776.

→ Začiatkom 19. storočia sa objavila prvá parná lokomotíva Georgea Stephensona na prvej anglickej verejnej železnici. Parná železnica tak postupne vytlačila pomalšiu konskú dopravu a dostavníky.

→ V 19. storočí nastala explózia vo využívaní parnej energie → storočie pary.

c) Doprava

• výstavba nových ciest,
• budovanie prieplavov,
• výstavba železných mostov.

4. Dôsledky priemyselnej revolúcie

• Urbanizácia – výstavba veľkých miest, ktoré sa stali centrom priem. výroby.
• Populačná explózia – vzrast počtu obyvateľov, preľudnenie miest.
• Nové rozvrstvenie spoločnosti – dovtedy najpočetnejšou vrstvou spoločnosti boli roľníci, teraz nastáva zmena a viac ľudí zamestnáva priemysel.
• Životný štýl – bolo si treba privyknúť na únavnú, jednotvárnu a tvrdú, často životu nebezpečnú prácu v prostredí, ktoré bolo pre zdravie neporovnateľne škodlivejšie (dusno, prach, zlé osvetlenie a pod.) než aká bola práca na poli.

Nové spoločenské triedy

1. Proletariát – z roľníkov sa stali priemyselní robotníci (proletariát).
2. Buržoázia – továrnici, bankári, veľkí obchodníci. Ich spoločným ideálom bola etika podnikania – t. j. vytváranie pracovných príležitostí pre ľudí, ktorí by inak umierali hladom.

Ústavné reformy

V dvadsiatych rokoch 19. storočia Anglicko zasiahla politická kríza. Obyvateľstvo sa začalo dovolávať volebnej reformy. O túto reformu sa roku 1832 pokúsili kruhy whigov, keď do parlamentu sa dostali zámožné mestské vrstvy.

Whigovia sa začali nazývať liberálmi a stali sa stranou priemyselníkov a stredných vrstiev. V opozícii voči nim boli toryovia – konzervatívci, ktorí predstavovali záujmy veľkostatkárov. V krajine už nerozhodovala šľachta.