Adolf Hitler - život, detstvo, smrť

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: agile (25)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 08.09.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 946 slov
Počet zobrazení: 2 844
Tlačení: 81
Uložení: 113

Adolf Hitler

 * 20. 4. 1889, Braunau am Inn,  Rakúsko – † 30. 4. 1945, Berlín

bol nemecký politik,diktátor, člen a neskôr líder Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany, autor národnosocialistickej koncepcie štátu,ríšsky kancelár (1933 – 1934) a „vodca a ríšsky kancelár“ ( 1934 – 1945).

Život

Hitlerova kniha Mein Kampf (Môj Boj), ktorá je jeho autobiografiou, je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života, keďže obsahuje veľa výmyslov a prehnaných tvrdení.

Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca roku 1938 zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a prarodičov . Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s incestom. Keďže si Adolf Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, objavovali sa špekulácie, že Hitler má za predkov Čechov alebo Židov.

Detstvo

Hitler sa narodil v Braunau am Inn v dnešnom Rakúsku ako 4. zo 6 detí  colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho 3.ženy Klary (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter. Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v Passau, Lambachu a pri Linzi. Potom študoval na reálnom gymnáziu v Linzi, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec roku 1903 umrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa.

Od roku 1905 žil z podpory pre polosiroty. Keďže vedel dobre maľovať, pokúšal sa dostať na prestížnu umeleckú školu. V rokoch 1907 a 1908 ho opakovane neprijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu architektúry. V roku 1907 zomrela jeho matka na rakovinu prsníka. Potom začal Hitler dostávať dôchodok pre siroty, k čomu si privyrábal predajom obrázkov a pohľadníc, ktoré sám maľoval.

Roku 1909 odcestoval do Viedne, kde sa živil príležitostnými zamestnaniami (maliar pozoruhodností Viedne a pod.) a so záujmom sledoval vtedajší politický život. Tu sa zoznámil s antisemitskými a rasistickými názormi .Viac ako o politiku sa však zaujímal o operu, najmä Richarda Wagnera, skladateľa nemeckých nacionalistických opier. R. 1909 býval v azyle pre bezdomovcov ..

Prvá svetová vojna

1913 vyplatili mu dedičstvo jeho otca, presťahoval sa do Mníchova. Dôvodom bola snaha utiecť pred vojenskou službou a odpor k rakúsko-uhorskému mnohonárodnostnému štátu. No už r.1914 sa Hitler prihlásil ako dobrovoľník a nastúpil na front 1. Sv. vojny. Skoro celú vojnu strávil ako pešia spojka na západnom fronte.

Krátko pred koncom vojny, 15. októbra 1918, po plynovom útoku dočasne oslepol a dostal sa do lazaretu. Podľa nových výskumov bolo oslepnutie asi hysterická reakcia na porážku Nemecka vo vojne. Ošetrujúci psychiater Hitlera klasifikoval ako psychopata, úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov vedúci dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam sa Hitler nikdy nestal viac ako slobodníkom.

Vzostup

Ako agent tajnej služby prenikol v roku 1919 do Nemeckej robotníckej strany (Deutsche Arbeiterpartei – DAP). Na zhromaždeniach tejto socialistickej, nacionalistickej a antisemitsky orientovanej strany roku  sa prejavil ako dobrý rečník, preto sa stal čoskoro propagátorom.

V roku 1920 Hitler vypracoval program strany a dal ju premenovať na Národnosocialistickú nemeckú stranu (Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei – NSDAP). V roku 1921 sa zmocnil vedenia strany. Teraz už bol vedúcou osobnosťou v Bavorsku, ale mimo Bavorska bol ešte skôr na smiech.

Ako vodca nemeckého nacizmu sa zúčastnil roku 1923 na Ludendorffovom pokuse o puč v Mníchove. Keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov väzenia .Po zatknutí roku 1924 napísal vo väzení svoju knihu Mein Kampf. Kniha zhŕňa Hitlerove radikálne šovinistické, antisemitské a rasové tézy a propaguje militarizmus. Po 9 mesiacoch Hitlera nakoniec prepustili.

V Nemecku sa po prepustení z Hitlera stala naraz vážená osobnosť. V tomto čase organizoval najmä ozbrojené oddiely SA a SSHospodárska kríza roku 1929 umožnila jeho strane dostať sa k moci – vo voľbách do ríšskeho snemu roku 1932 sa NSDAP s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou a ríšsky prezident Paul von Hindenburg Hitlera 1933 menoval ríšskym kancelárom.

Diktatúra

Po príchode k moci zaviedol v Nemecku nacistickú diktatúru, Po požiari ríšskeho snemu, z ktorého obvinil komunistov a komunisti jeho z inscenácie a zakázal komunistickú stranu. Začal so znovuvyzbrojovaním Nemecka a po smrti Hindenburga roku 1934 sa vymenoval za „vodcu“ (nem. Führer) a spojil vo svojich rukách neobmedzenú moc. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“, prikázal zriadiť koncentračné tábory ešte v polovici 30. rokov. Bol iniciátorom rasistickej politiky, veľmi ostro vystupujúcej voči Židom. V roku 1935 boli s jeho prispením schválené Norimberské zákony, ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva, alebo si nesmeli uzatvoriť manželstvo s Árijcom. V noci z 9. na 10. novembra 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký pogrom proti Židom po celej krajine tzv. krištáľová noc, ktorý viedol k ich deportácii do giet

V roku 1935 zaviedol v Nemecku všeobecnú brannú povinnosť a začal sa pripravovať na vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia Versaillského mieru, obsadil Porýnie nemeckým vojskom. V rokoch 1936 – 1939 aktívne podporoval Franca v španielskej občianskej vojne.

Atentát 20. júla 1944

  1. júla1944 Claus von Stauffenberg uskutočnil bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený.

Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom aby viedol ľud. 

Smrť

Posledné týždne svojho života strávil v protilietadlovom kryte vo dvore Ríšskeho kanclérstva v Berlíne. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval. V deň svojich 56. narodenín Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker.  V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili.

Keď sa to Hitler dozvedel ,spustil hysterický záchvat, v ktorom obvinil svojich generálov zo zrady Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu.

  1. apríla Hitler zistil, že Himmler sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávavania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť Himmlerovho pobočníka Fegeleina pri hlavnom stane.

Pred svojou samovraždou pripravil poslednú vôľu a testament, v ktorom z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov.

Krátko pred dobytím svojho bunkru blízko Reichstagu v Berlíne spáchal Hitler spoločne so svojou manželkou Evou Braunovou 30. apríla 1945 samovraždu, tak že prehryzol kyanidovú kapsulu a zároveň si strelil do hlavy. Jeho telesné pozostatky poliali benzínom, a čiastočne spálili, následne ho tam i pochovali spolu s jeho manželkou a nemeckým ovčiakom.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019