Dominát - Druhé obdobie rímskeho cisárstva

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča agile (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.09.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 824 slov
Počet zobrazení: 954
Tlačení: 70
Uložení: 73

Druhé obdobie rímskeho cisárstva  – Dominát

/Neskorá Antika

Charakteristickým rysom bola absolutistická vláda cisára, ktorého výlučné postavenie odzrkadľuje aj titulatúra „dominus et deus“ (pán a boh). Názov vyjadruje to, že cisár sa stáva neobmedzeným vládcom nadvšetkými obyvateľmi ríše. Moc cisára už neobmedzovala žiadna inštitúcia,ani senát.

Absolutistická monarchia inšpirovaná politickým systémom Orientu, s centralizovanou mocou zákonodarnou,súdnou i vojenskou, bola východiskom zo stavu anarchie a pokusom o riešenie všeobecnej krízy predchádzajúceho obdobia. Jej vznik sa spája s menom cisára Diokletiana.

Gaius Aurelius Valerius Diocletianus Augustus (284-305)

Pôvodca prvých reforiem

Obliekal sa do orient. šiat,nosil perleľový diadém a vystupoval ako deus(boh)

  • Reforma organizácie štátu

-úplne vylúčil moc senátu

-vojenská správa oddelená od civilnej, veľké légie rozdelené na menšie, aby sa velitelia nedali vyhlásiť za cisárov

-ríšu rozdelil na 4 prefektúry,12 diecéz a viac než stovku provincií

-úradníci-civilná moc

Administratívne rozdelenie : V každej časti  vládol 1 „augustus“ a každý augustus mal „cézara“ (spoluvládcu a nástupcu. Toto sa nazýva aj vláda 4 =tetrarchia Východ Diocletian v Nikomédii + Caesar Gallerius v Sirmiume ZápadMaximianus v Mediolanuse + Caesar Constantius v Augusta Treverorum

Rím prestal byť sídelným mestom,ostal však hl. mestom

  • Ekonomická reformy

-devalvácia meny- zníženie váhy mince, nové mince- solidy

 -vyberanie daní

-pevné ceny výrobkov

  „Krvavé edikty“

Prenasledoval kresťanstvo, zrúcal všetko bohoslužobné, zbavoval ich osobnej slobody, mučením ich nútili vzdať sa svojej viery, nariaďoval uctievanie štátnych bohov a obetovať im alebo zomrieť, popravy kresťanov vykonávali hromadne (niekde 10 až 100 kresťanov denne)

V celku však môžeme Diokleciánovu vládu z hľadiska upevnenia vojenskej sily a hospodárstva hodnotiť za veľmi prospešnú pre Rímsku ríšu. Ani samotné prenasledovanie kresťanov nebolo zavedené z akejsi Diokleciánovej nenávisti voči nim a ich Bohu. Prenasledovanie malo čisto politický rozmer – kresťania totiž nerešpektovali mnohé cisárske nariadenia a všeobecne boli považovaní za buričov a protištátne živly, ktorých sa musel Dioklecián zbaviť ak chcel, aby sa jeho reformy ujali.

305 sa vzdal vlády a žil dalej v Splite v obrovskom paláci.

Konštantín Veľký

  • Občiansku vojnu o budúceho nástupcu Rímskej ríše vyhral Konštantín 1., ktorý aj završil tvorbu Diocletianových reforiem. Od r.321 vládol ako jediný cisár.
  • 330 vybudoval 2.hl. mesto- Konštantinopol (výhodná poloha medzi Aziou a Eu.)
  • uzákonil dedičné pripútanie kolónov k pôde
  • daň z prijímu, pozemková daň
  • vyvraždil svojich príbuzných, najmä svojho nemanželského synaCrispa a manželku Faustu
  • Povolil kresťanstvo tzv. Milánskym ediktom 313, Kresťanstvo- politický nástroj

325- Nikaia zhromaždenie biskupov- prijali zákl. články kresťanstva, preberali funkcie št. moci, začalo sa so stavbou veľkých, dnešných tzv. patriarchálnych, bazilík (baz.sv.Petra), pokrstený až na smtelnej posteli,

Kr. podporovali aj Konšt. synovia a nástupcovia

Nastáva vláda Valentiniána a posledný pokus udržať limes romanus obnovovaním pevností

Po ňom vláda Gratiana, ktorý dal odstrániť sochu bohyne víťazstva-Victorie zo senátu-symbolický koniec pohanskej doby.

Theodosius I. Veľký

  • Povýšil kresťanstvo a zakázal olympijské hry (prejav pohanstva), prenasledovanie iných náboženstiev, náb. vojna na východe
  • Posledný vládca nad celou ríšou
  • Počas jeho vlády povstanie Vizigotov,barbarov na Balkáne a porazili rímske vojsko pri Hadrianopole, pád limes romanus, zmluva s Gótmi o prímerí
  • povstali dve grécke mestá, Solúna Antiochia, Solúnčania totiž po nezhodách popravili generála miestnej posádky. Theodosius usporiadal  preteky a  keď sa do štadiónu nahrnul ľud, vojaci  každého zabili. Po tomto čine sa proti Theodosiovi postavil  Ambrosius hlava vtedajšej cirkvi. Theodosius svoj čin ľutoval a  biskup mu odpustil. V Antiochií obyvatelia povstali proti vláde a zničili sochy Theodosia a jeho synov.odňal Antiochií všetky mestské výsady a ľud z mesta vyhnal. Neskôr ľud povolal späť a mestu vrátil predošlé výsady.
  • Pred smrťou (395) definitívne rozdelil ríšu medzi svojich synov, obe časti sa už vyvájali odlišne, preto od od roku 395 hovoríme o Západorímskej a Východorímskej riši Vých.-Arcadius, Záp-Honorius
  • 438 zákonník Codex Theodosianus pre cele územie 

Dôvody rozpadu Rímskej ríše : kríza vojska,oslabenie obchodu,peniaze strácali hodnotu,nárast administratívneho aparátu,nedostatok otrokov, vojenské nájazdy barbarov (Vizigoti,Huni,Vandali,Longobardi)

Sťahovanie národov

Najvýraznejším migračným pohybom bolo tzv. veľké sťahovanie národov, ktoré prebiehalo medzi 4-7.st. a podielalo sa na ňom obyvateľstvo bývalej Západorímskej ríše,románsko-grécke obyvateľstvo Východor.ríše, rozne kmene Germánov, Slovanov, Keltov, Trákov, Turkotatárov, ugrofinov, baltské,sarmantské,berberské,semitské.

Rím podľahol aj na krátky čas germánskemu kmeňu Vandalom.

Veľkým nebezpečenstvom pre RR  boli kočovní Húni (Mongoli,turkotatárci) ktorí v r.375 zničili gótsku ríšu. Pred Hunmi ustupujúvi Goti dali do pohybu viaceré germánske kmene. Rimania hroziace nebezpečenstvo odhadli a napr. v Konštantinopole vybudovali mocné opevnenia s takými múrmi a vežami, že chránili mesto dalších 1000 rokov.Rozdelili sa na Ostrogotov a Vizigotov.  Vizigoti sa usadili od polovice 5.st. v Panónii a pod vedením náčelníka Atilu ( bič boží) podnikali lúpežné nájazdy. Na Katalunských poliach boli porazení, a hunská ríša sa rozpadla.

 Západorímska ríša sa stala obeťou germ. vpádov, na jej území vznikali barbarské kráľovstvá, bojovala s Vizigotmi, ktorý na čas ovládli Rím.  Hranica medzi svetom barbarov a Rimanov prestáva existovať.

Zánik Západorímskej ríše

Cisári neboli schopní sa brániť proti germánom, dôvodom boli rímske vojská obsahujúce mnoho germánov,ktorí nechceli bojovať proti svojim. 476 na trone mladučký Romulus Augustus/lus, ktorý boll však po krátkom čase zosadení germánskym vodcom Odoakarom ktorí slúžil ZRR. Ten zabil Romulovho otca a symboly cisárskej moci poslal do Konštantínopola. Sám sa vyhlásil za vládcu Itálie a za kráľa germ.kmeňov. Rok 476 sa pokladá za definitívny koniec Západorímskej ríše a zároveň označuje koniec staroveku a začiatok stredoveku.

Vývoj Východorímskej ríše plynulo vyústil do zrodu Byzantskej ríše, ktorá sa zas stala určujúcim činiteľom stredovekého vývoja tejto časti Európy. Bojovala s Ostrogotmi, ktorý zvíťazili pri Adrianopole, zahynul tam rímsky cisár Valens .

V 1.pol. 6.st. sa jej podarilo obsadiť veľkú časť bývalej YRR. Po dlhom a komplikovanom vývoji zanika r. 1453 po dobytí Konštantinopolu Osmanmi. Tento rok sa niekedy považuje za koniec stredoveku.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#konštantín veľký #dejepis rimsky bohovia #Vizigoti a Vandali

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014