Milan Rastislav Štefánik

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: agile
Typ práce: Referát
Dátum: 09.09.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 255 slov
Počet zobrazení: 3 343
Tlačení: 216
Uložení: 247

Milan Rastislav Štefánik

21.7.1880-4.5.1919

Postavenie rodiny

  • Stav teologie na slovesnku - Kresťanský konzervatizmus sa nestotožnoval s vedou
  • Vplyv Tomáša G.Masaryka a jeho prednášok-pochybnosti-súhlasil so všetkým,narušená duševná rovnováha

Veda verzus viera

  • Strata viery,vedecká kariera
  • Zmena štúdia
  • Inžinierstvo –astronómia
  • Na prelome 19 a 20.st. vnímal slovenský vidiek astr. ako čosi podozrivé,ba pokladali ju za akúsi svätokrádež

Lásky

  • ,, Mal dar sympatie a mal vzácny dar páčiť sa rovnako mužom ako ženám. ´´

Camille Barrére

  • ,,muž, ktorý sa rozpráva s hviezdami,,
  • obľuba v Tahiťankách
  • časté zásnuby, žiadosti o svadbu
  • Gulinana Benziová – a ako sa voláte ?

Štefánik zažil v živote rôzne vzťahy- niekoľkokrat odmietol on,inokedy zas jeho,krátke a úspešné flirty i dlhšie,trvácnejšie vzťahy. Aj prostredníctvom týchto vzťahov môžeme vnímať jeho vlastnosti či povahu. Nechýba mu impulzívnosť,odvaha,romantické myslenie ani chladnokrvnosť. 

Záľuby a záujmy

  • Zaujímal sa problematikou výtv. umenia a tak nadobudol široký rozhlad. Najzaujímavejšou častou jeho zbierok sú exotické predmety dovezené zo všetkých 5 obývaných kontinentov sveta.Vedel ich získať vdaka svojmu priať. Postoju k domorodcom a schopnosti nadviazať s nimi rýchlo dobré vzťahy
  • Rád písal básne. Išlo o verše,kt. reagovali na spoločenské dianie,najmä na madarizaciu na SK,ale štef. básne často vyjadrovali jeho vnút. rozpoloženie
  • Osobitnú kapitolu tvoria Gauguinove umelecké diela, kt. vo svojich spomienkach nevynechal žiaden návštevník jeho bytu v Paríži.

Očarenie vedou

  • Zaujímal sa o kolonizovanie Tahiti slovakmi
  • pomocou kokos. orechov, zdokonaliť výfuky aut,kt. robili v tom čase velký hluk,vynález rýchleho odopínania trakov,zostrojil ,,parlophone,, pomocou kt. mohol letec komunikovať so základňou,zaujímal sa aj o meteorologiu a 4.apríla 1915 už ako vojak predniesol 1. zo svojich 5-tichprednášok o využití meteorologie vo vojenskom letectve.
  • Väčšina štef. vynálezov ostala len v rovine teorií a v praxi sanerealizovali. (rozkladacia fajka)

Zdravotné problémy

  • Štefánik mal zdravotné problemy už od svojho detstva.
  • Neustále nervové vypätie,vedecké a neskôr diplomaticko-vojenské cesty po všetkých 5tich svetadieloch sa nepochybne prejavili na jeho zdraví.
  • Bol schopný vyvinúť veľké úsilie napr. pri výstupoch na Mont Blanc, aj ked mal zdravotné ťažkosti.
  • Dalšou príčinou bolo jeho biedne stravovanie pre finančné problémy. Ked býval v Paríži jedával len raz denne a celé dni trávil v knižniciach a na prednáškach,aby nemusel kúriť drahým drevom.

V Rokoch vojny sa zdravotný štav štefánika nezlepšoval,no ten sa však odmietal liečiť a argumentoval tým,že nie je čas na oddych,ked sa rozhoduje o živote jeho národa.

Astronóm

Jedným z najčastejších astronom. fenomenov,kt. sa venoval bolo zatmenie slnka. Autor viacerých vynálezov v astronomii. Za zriadenie observatoria na Tahiti a mnohé výskumy získal 2 ceny

Diplomat

  • V septembri 1916 bojovalo v srbskej armáde proti Turkom a Bulharom okolo 500 čs dobrovoľníkov. Avšak štefánik poukazoval aj na nevýhody takýchto aktivít. Chcel vytvoriť silnú armádu najmä vo Fr.,kde by bola na očiach celého sveta. Preto odmietal ich angažovanie v srbskej armáde.
  • Vo svojej diplomatickej činnosti sa štefánik snažil najmä zmierniť napätie medzi Tal. a Juhoslovanmi,čo bolo veľmi dôležité pre čs. odboj
  • Okolo roku 1914 sa stával v parížskej spoločnosti osobnosťou s osobným čarom,s kt. sa spájali mnohé nevšedné príbehy. K jeho vedeckým cestách okolo sveta pribudli smelé činy na 2 frontoch.
  • Prejavoval svoju nechuť voči vládnutia Habsburgovcov,kt. uprednostňovala hudbu a tanec ale nepokladala za potrebné podporovať vedcov a myslitelov.

Štefánikova vojenská kariéra

  • Štef. vojenská kariéra je v skutku výnimočná. Mobilizovali ho ako obyčajného vojaka v auguste 1914,pôsobiť vo vojsku začal až v januári nasled. roku a v júni 1918 bol menovaný za brigádneho generála. Podľa diplomata R.de Billyho takáto kariéra nemala vo armáde obdobu. Treba však povedať,že štef.rýchly postup bol dôsledkom hlavne jeho diplomat.aktivít.Potreboval to na zvýšenie prestíže v očiach svojich krajanov,ale aj dohodových vojakov,diplomatov a politikov.
  • Bol podpredsedom čs. légí.Pol roka potom sa stal už armádnym generálom.Okrem toho bol držiteľom viacerých vojenských a civilných vyznamenaní,ako napr. fr.Vojenský kríž s palmou,vojenský kríž,srbská zlatá medaila za statočnosť,či hodnota rytiera,dôstojníka a veliteľa čestnej légie.

Organizátor čs légií

  • Štefánik mal na vzniku čs armády obrovský podiel. Armáda bola veľmi dôležitou,ak nie najdôležitejšou súčasťou čs. odboja.
  • Najvýznamnejšie boli štef. rokovania s talianskou a francúzskou vládou,ktoré viedli k vzniku čs. armády v týcho krajinách. Prez. Dekrét zo 16.12.1917 povolil vznik čs armády vo Fr. Neskor založil armádu aj v Rusku. Pre čsnr bolo veľmi dôležité zdorazniť že išlo o jednu armádu ktorá bojuje na viacerých frontoch.
  • chýbali im bojové skúsenosti o toré sa však štefánik postaral..

Vražda,nehoda alebo samovražda?

  • Štefánikova smrť je jednoznačne najdiskutovanejšou otázkou, ktorá sa vynára pri jeho osobe. Lietadlo počas cesty nemalo závažnejšie technické problémy.

Podľa tal.vyšetrovateľa Zapelloniho boli možné teda 2 vysvetlenie :

1.Štefánik chcel počas letu prejsť na miesto pilota,počas pristávania omdlel a padol na rididlá

2.Drôt rádiotelegraf.prístroja zablokoval výškové kormidlo.

Z polohy mrtvol posádky a ich zranení Zapelloni vydedukoval,že štef.sedel na mieste ľavého pilota. Kedže tam nesedel od začiatku letu,vyšetrovateľ  sa domnieval,že toto miesto zaujal počas letu.

Dalším faktom,ktorý netreba zabudnúť je že štef. pre  zdravotné problemy často omdlieval a skutočnosť,že sa vracal po dlhom čase do  vlasti a na letisku ho čakal rozvášnený dav spole s jeho mamou podporuje hypotézu č.1

Hypotézu 2 podporuje že drôt bol naozaj roztrhnutý a v tesnej blízkosti kormidla.

Avšak Zapelloniho vyšetrovanie má viacero nedostatkov.Trvalo iba 2 dni a to,či vypočúval sl.svedkov je stále otázne. Pisal aj o dave ľudí,kt. mali štef. očakávať avšak podľa viacerých svedectiev,štef.žiaden dav neočakával,lebo nebolo isté ktorý deň priletí. Zapelloni chcel evidentne zvaliť vinu na štefánika a to z viacerých dovodov. Lietadlo bolo vyrobené v taliansku,mnohí tvrdili že vymeniť si miesta v tomto druhu lietadla počas letu je nemožné

Československo sa tiež podujalo vyšetriť túto nehodu,ale až 7 rokov po nej. V prameňoch sa nám dochovala reakcia 2 vojakov ktorí tvrdili že štefánik vyskočil z lietadla v kritickom okamžiku lietadla. Na 2.deň vo vojenskej nemocnici v BA prezerali telesné pozostatky obetí havárie. Dve mrvoly neboli spálené: štefánikova a tal.seržanta. Štefánikova smrť „nastala následkom zlomeniny spodiny lebečnej a početných vonkajších, pravdepodobne aj vnútorných zranení.“

Tal. Seržant skonal na následky roztrieštenia lebky.Tal. Dôstojník tiež a posledná mrtvola bola ôplne zhorené. Zo záverov potvy a pozícií,v ktorých mrtvoly našli, je najpravdepodobnejšie že štefánik a tal.seržant sa nachádzali v zadnej časti lietadla,odkiaľ ich pri náraze vyhodilo a to bol dôvod,prečo nezhoreli.

Čs. vyšetrovatelia to nakoniec uzavreli že lietadlo nebolo zostrelené,kedže svedkovia tvrdia že aj po preletení kasárni(kde bolo ževraj zostrelené) letelo prqavidelne a cieľavedome. Proti tomu že by bol niekto postrelený z posádky,hovorí aj súdna pitva. Príčinou katastrofy bol prudký vietor,kt. prevrátil lietadlo a  na ktorý nebol pripravený cudzí pilot.

Podľa svedectva Michala Lechtu,ked lietadlo prelietalo ponad Kuchajdu,spustili naň vokjaci opakovanú streľbu.Po zadržaní boli ale prepustení na slobodu,lebo tvrdili že nevedia o aké lietadlo ide.

Roku 2001 sa o štef. smrti objavil další závažný dokument.Slovenský historik Dušan Kováč uverejnil svedectvo M. Janina z r.1932,kt. na autorovo želanie mohlo byť zverejnené až po r.2000. Janin napísal že bol presvedčený o tom,že to bola samovražda kvôli štefánikovmu psych.stavu a dezilúzií. Nehcel však tento nazor vysloviť,lebo myslel na to že štefánik by si nevybral taký spôsob smrti,aby zomreli aj iní. M. Janin zmenil svoj názor,ked sa stretol s doktorom,ktorý robil odliatok jeho tela.Ten totiž našiel v štefánikovom vačku list narýchlo napísaný jeho snúbenici,v ktorom sa s ňou lúčil,že sa už neuvidia.

Polemizuje sa aj o tom,že to mohlo byť vymyslené a doktor mal za úlohu ovplyvniť Janina, aby teoria o zavraždení zmizla do úzadia

Po zhrnutí všetkých  dnes známych skutočností a dôkazov sa domnievame,že štef. Smrť bola leteckou nehodou.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu