Martin Luther King, Jr.

Martin Luther King, Jr.

Narodený 15. januára 1929, Atlanta – † 4. apríl 1968, Memphis) bol  americký baptistický kazateľ, bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier, ktorú mu udelila Nobelová Nadácia v roku 1964. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších vodcov americkej histórie.  Hoci vyrastal v „lepšej“ černošskej štvrti  takisto musel navštevovať segregovanú školu a denne sa podriaďovať pravidlám, ktoré aj z neho robili občana druhej kategórie. Odmietal sa s tým zmieriť. Keď končil stredoškolské štúdium, zvažoval, na akú dráhu sa vydať. Chcel pomáhať ľuďom a bol presvedčený, že najosožnejší by mohol byť ako lekár alebo právnik. O tom, že by sa stal duchovným, sprvu neuvažoval.

Rodina:

Narodil sa do rodiny reverenda Martina LutheraKinga seniora a jeho manželky Alberty Williamsovej Kingovej ako Michael King. Vtedy sa ešte nevolal Martin, ale Michael po otcovi. Ten sa však v roku 1935 rozhodol, že nielen sebe, ale aj svojmu synovi zmení meno podľa slávneho nemeckého reformátora zo 16. storočia. Z Michaela Kinga sa tak stal Martin Luther King. 18.juna 1953 sa oženil s Correttou Scottovou. Mali spolu štyri deti - všetky štyri deti nasledovali otcove šľapaje a stali sa bojovníkmi za občianske slobody.

Boj za občianske slobody: 

Celá černošská komunita sa zorganizovala a začala s bojkotom verejnej dopravy v Montgomery. Na čele protestu stál Martin Luther King. Bojkot trval 382 dní. Vedenie mesta si spočiatku bojkotom nelámalo hlavu. „Príde prvý dážď a negri sa opäť nahrnú do autobusov,“ vyhlásil starosta W. A. Gayle. To sa však nestalo, protest pokračoval nielen bez ohľadu na počasie, ale aj na hrozby a represie. Kingov dom sa stal terčom bombového útoku, viacerých organizátorov bojkotu niekoľkokrát zatkli a napokon ich mesto zažalovalo. S Martinom Lutherom Kingom a ďalšími takmer sto obžalovanými to nevyzeralo ružovo, čakalo sa, že pôjdu na niekoľko rokov do väzenia.Len pár minút pred vynesením rozsudku však zasiahla vyššia moc. Najvyšší súd Spojených štátov rozhodol, že segregácia vo verejnej doprave v štáte Alabama je protiústavná. Takže sa zrušila rasová segregácia na vnútroštátnych autobusových linkách.

Po tomto bojkote sa v roku 1957 podieľal na založení skupiny Southern Christian Leadership Conference (SCLC), ktorej úlohou bolo koordinovať černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch v záujme dosiahnutia reformy zákonov týkajúcich sa občianskych slobôd. King viedol túto skupinu až do svojej smrti.

King organizoval a viedol protestné pochody čiernych obyvateľov za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva. Väčšina z týchto práv bola úspešne zakomponovaná do právneho poriadku Spojených štátov prijatím zákona o občianskych právach z roku 1964 a zákona o volebnom práve z roku 1965.

(Po tom čo v roku 1964 získal Nobelovu cenu , mu stúpla sláva do hlavy a začal sa miestko ľudských práv zaujímať aj o politiku. Kritizoval prezidenta Johnsona za vojnu vo Vietmane, označoval USA za „najväčšieho pôvodcu násilia v súčasnom svete“ a dokonca sa rozhodol kandidovať za prezidenta v roku 1968. )

Pocta:

V roku 1977 ho prezident Jimmy Carter vyznamenal Prezidentskou medailou slobody. V roku 1986 bol jeho sviatok Martin Luther King Day = deň Martina Luthera Kinga  prehlásený za národný sviatok Spojených štátov. V roku 2004 posmrtne obdržal Zlatú medailu Kongresu.

Vyroky:

Láska je jediná sila, schopná zmeniť nepriateľa na priateľa.Naša generácia bude jedného dňa ľutovať nie len zlých slov a skutkov zlých ľudí, ale tiež strašné mlčanie dobrých.Ježiš Kristus bol extrémistom lásky, prorok Ámos bol extrémistom spravodlivosti. Nejde teda o to, či sme extrémisti, ale o to, akí sme extrémisti. Sme extrémisti nenávisti alebo lásky?

Smrť:

King v septembri 1958 iba o vlások unikol smrti, keď ho v New Yorku bodla nožom černošská žena Izola Curryová. Martin Luther King skonal 4. apríla 1968 v memphiskej nemocnici hodinu po tom, ako ho na balkóne motela Lorraine zasiahla guľka. Hlavným podozrivým bol 40-ročný recidivista a známy rasista James Earl Ray. Na puške, z ktorej vyšiel smrtiaci výstrel, sa totiž našli jeho odtlačky prstov. Bol obžalovaný z vraždy ku ktorej sa v marci 1969 aj priznal. Hoci JamesEarlRay neskôr priznanie odvolal, odsúdili ho na 99 rokov väzenia. Po celý čas sa snažil o obnovu procesu, jeho vyhlásenia sa však často menili.