Ľudovít I. Veľký 1342-1382 dynastia Anjuovci

Ľudovít I. Veľký (1342 – 1382) – dynastia Anjouovcov

Pôvod a nástup na trón

• Syn Karola Róberta Anjou a Alžbety Poľskej.
• Panovnícki predchodcovia: Karol Róbert (Uh.) a Kazimír III. Veľký.
• Na uhorský trón dosadol v roku 1342 a nástupníctvo v Poľsku mu zaistil jeho otec o tri roky skôr zmluvou s poľským kráľom Kazimírom.

Vojny a zahraničná politika

• Počiatok jeho vlády sprevádzali vojny s Benátkami o Dalmáciu a Dubrovník, ktoré získal v roku 1358.
• V rokoch 1348 – 1350 viedol vojnu o neapolskú korunu s kráľovnou Janou I. Neapolsko síce dobyl, ale po vypuknutí morovej epidémie bol donútený ustúpiť a ponechal si iba salernské kniežatstvo.
• Dočasne si podrobil Valašsko, Bosnu, Srbsko a Bulharsko, kde potlačil sektu bogomilov.
• V roku 1366 byzantský cisár Ján V. Palaiologos sľúbil pripojenie východnej cirkvi k Rímu, ak kresťanská Európa podporí Byzanciu proti Turkom.
• V nasledujúcom roku Ľudovít uzavrel vo Viterbe sedemročné spojenectvo s cisárom Karolom IV., ktoré zahŕňalo vzájomnú podporu v Taliansku.
• Svoju dcéru Máriu, ktorá sa stala dedičkou uhorského trónu, vydal v roku 1372 za cisárovho najmladšieho syna Žigmunda I. Luxemburského.
• Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti Litovcom a dobyl Červenú Rus, ktorú pripojil k Uhorsku.
• V roku 1374 zahájil vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom Muradom I. Aj tak však nedokázal znovu získať balkánske kniežatstvá, ktoré sa v nasledujúcich rokoch od Uhorska definitívne odtrhli.

Ľudovít I. Veľký vládol v Uhorsku v rokoch 1342 – 1382 a patril k najvýznamnejším panovníkom dynastie Anjuovcov. Počas jeho vlády Uhorsko posilnilo svoje postavenie, rozvíjali sa mestá, obchod, baníctvo aj vzdelanosť a v roku 1367 vznikla prvá uhorská univerzita.

Uhorsko-poľská personálna únia

• Po smrti svojho bezdetného strýka Kazimíra III. sa stal v roku 1370 poľským kráľom – vznikla uhorsko-poľská personálna únia.

Dekrét a vnútorná politika

• Dekrét – potvrdil Zlatú bulu, zrovnoprávnil zemanov s vysokou šľachtou a šľachtici nemohli dávať majetok bez súhlasu panovníka.
• Poddaní a mešťania platili zemepánovi deviatok.
• Uhorské kráľovstvo získalo postavenie európskej veľmoci a prežívalo rozkvet.

Hospodársky, kultúrny a mestský rozvoj

• Poskytoval mestské privilégiá a podporoval hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny.
• V roku 1367 založil prvú uhorskú univerzitu.
• Nastal rozmach miest a baníctva.
• Kolonizácia pokračovala tzv. valašskou kolonizáciou.

Privilegium pro Slavis – Žilinské privilégium

V roku 1381 v Žiline udelil Privilegium pro Slavis (Žilinské privilégium).

• Je dokladom narastania vplyvu slovenských mešťanov vo vtedy ešte prevažne nemeckých mestách na Slovensku.
• Polovicu mestskej rady mali tvoriť nemeckí a polovicu slovenskí mešťania s rovnakými právami.
• Richtára mali voliť každý rok striedavo z oboch národností.
• Privilégium udelil po sťažnosti Slovákov, ktorí tvrdili, že toto dávnejšie pravidlo mesta nemeckí mešťania odmietajú dodržiavať.

Ľudovít I. Veľký počas svojej vlády posilnil postavenie Uhorska, stal sa aj poľským kráľom a podporoval rozvoj miest, obchodu, baníctva aj vzdelávania.

Po smrti Ľudovíta I. Veľkého

• Po smrti Ľudovíta I. Veľkého sa dedičkou poľského trónu stala jeho dcéra Hedviga (Jadwiga) a na uhorský trón zasadla jeho dcéra Mária z Anjou.
• Karol Malý z rodu neapolských Anjouovcov si robil nároky na trón – bol zavraždený.
• Alžbeta a Mária boli zajaté – v krajine vypukli nepokoje.