Vnútorné dianie v Slovenskej republike

Vnútorné dianie v Slovenskej republike

· SR musela od základov vybudovať štátnu správu, armádu, bezpečnosť, hospodárske a finančné inštitúcie

• HSĽS nebola pripravená riešiť toľko problémov, preto iba prevzala bývalý štátny aparát

· 21. júla 1939 prijal Slovenský snem Ústavu SR:

• vychádzala z Ústavy prvej ČSR a z ústav autoritatívnych režimov (hlavne Portugalska a Rakúska) a z pápežských encyklík

• štát dostal oficiálne pomenovanie – Slovenská republika

• uzákonili sa štátne symboly: vlajka, znak, pečať

• snem mal 80 poslancov (na päť rokov)

• prezident na sedem rokov

• slovenský národ sa zúčastňuje na štátnej moci prostredníctvom HSĽS, tá mala výnimočné postavenie v štáte

· v štáte mohli pôsobiť iba jednotné mládežnícke a polovojenské organizácie – Hlinková garda, Hlinková mládež, Združenie katolíckej mládeže, Združenie evanjelickej mládeže

· od júna 1942 sa nemohli konať žiadne zjazdy, zhromaždenia, na ktoré za zišiel väčší počet ľudí

· oficiálny pozdrav – Na stráž!

· HSĽS – dve krídla:
• umiernení (Tiso, Sivák, Ďurčanský):

· konzervatívno-klerikálna skupina

· tradičné kresťanské hodnoty

· spojenectvo s Nemeckom chápali ako politickú nevyhnutnosť
• radikáli (Tuka, Mach):

· opierali sa o Hlinkové gardy

· obdiv a napodobňovanie Nemecka

· vyhlasovali, že po prvej revolúcii (14. marca 1939) musí prísť ďalšia, keď sa dostanú k moci oni

· vo februári 1940 plánovali pochod na Bratislavu (podľa Mussoliniho vzoru), akcia stroskotala

· rokovania v Salzburgu (27. – 28. júla 1940):

• rokovania s Hitlerom – pozval si Tisu, išlo o priamy zásah do suverenity štátu

• radikáli si vymohli odvolanie Ďurčanského, ministrom zahraničných vecí sa stal Tuka (zároveň zostal aj predsedom vlády)

• ministrom vnútra – Alexander Mach

• na Slovensko nemeckí poradcovia (beratori) → prehĺbila sa závislosť od nacistického Nemecka → zvýšili sa perzekúcie židovského obyvateľstva