Národnosti v SR

· nútený odchod Čechov pokračoval aj po vzniku Slovenskej republiky a skončil v roku 1940:
• zo 120 000 Čechov ostalo na Slovensku len 30 000
· vo vzťahu k národnostiam sa používal princíp reciprocity (bol zakotvený aj v Ústave SR):
• koľko práv dáte našej menšine vo vašej krajine, toľko práv dáme my vašej menšine u nás
• hlavne vo vzťahu k maďarskej menšine
 
Nemecká menšina
· hlavný predstaviteľ – Franz Karmasin
· politická a materiálna podpora z Nemecka
· 136 000 Nemcov
· jeseň 1944 – väčšina z nich bola evakuovaná na príkaz z Berlína – obavy, aby sa nestali terčom útokov partizánov a sovietskej armády
· zvyšok bol vysídlený po roku 1945
 
Rusíni a Ukrajinci
· nemali žiadnu politickú organizáciu
 
Maďari
· 53 000
· stratili dominantné postavenie
 
Židia
· po Viedenskej arbitráži sa stali cieľom útokov pre ich údajné pomaďarčovanie
· autonómna vláda – nemajetných Židov s cudzou štátnou príslušnosťou vysťahovali na juh Slovenska (malo pripadnúť Maďarsku)
· 1. etapa (1939  – 1940):
• obmedzoval sa počet Židov v rôznych zamestnaniach, boli vylúčení zo štátnej a verejnej správy
• 1940 – arizačný zákon, ktorý umožnil odňať Židom živnosti a podniky
· 2. etapa (1940 – 1942):
• po rokovaniach v Salzburgu
• 1941 – vláda prijala Židovský kódex:
· Židia mohli byť zbavení majetku a základných občianskych práv (po vzore Norimberských zákonov)
• Židia sa stávajú príťažou pre štát
• na rokovaniach s Nemeckom slovenská strana odmietla na rok 1942 zvýšiť počet robotníkov, ktorí pracovali v Nemecku
• ako náhradu vláda ponúkla 20 000 slovenských Židov
• 3. marec 1942 – Tuka a Mach oznámili na zasadnutí vlády, že podľa dohody s Nemeckom budú Židia deportovaní:
· deportácie trvali od 25. marca 1942 do októbra 1942
· Vatikán protestoval
· umiernení na čele s Tisom – pasívni
· cieľom nebolo osídľovanie ľudoprázdnych oblastí v Poľsku, ale vyhladzovacie tábory
· bolo deportovaných 57 628 Židov
· ďalšie deportácie boli po príchode nemeckej armády na jeseň 1944 (13 500 Židov)