Národnosti v SR

Národnosti v SR

· nútený odchod Čechov pokračoval aj po vzniku Slovenskej republiky a skončil v roku 1940:

• zo 120 000 Čechov ostalo na Slovensku len 30 000

· vo vzťahu k národnostiam sa používal princíp reciprocity (bol zakotvený aj v Ústave SR):
• koľko práv dáte našej menšine vo vašej krajine, toľko práv dáme my vašej menšine u nás
• hlavne vo vzťahu k maďarskej menšine

Nemecká menšina

· hlavný predstaviteľ – Franz Karmasin

· politická a materiálna podpora z Nemecka

· 136 000 Nemcov

· jeseň 1944 – väčšina z nich bola evakuovaná na príkaz z Berlína – obavy, aby sa nestali terčom útokov partizánov a sovietskej armády

· zvyšok bol vysídlený po roku 1945

Rusíni a Ukrajinci

· nemali žiadnu politickú organizáciu

Maďari

· 53 000

· stratili dominantné postavenie

Židia

· po Viedenskej arbitráži sa stali cieľom útokov pre ich údajné pomaďarčovanie

· autonómna vláda – nemajetných Židov s cudzou štátnou príslušnosťou vysťahovali na juh Slovenska (malo pripadnúť Maďarsku)

· 1. etapa (1939  – 1940):

• obmedzoval sa počet Židov v rôznych zamestnaniach, boli vylúčení zo štátnej a verejnej správy

• 1940 – arizačný zákon, ktorý umožnil odňať Židom živnosti a podniky

· 2. etapa (1940 – 1942):

• po rokovaniach v Salzburgu

• 1941 – vláda prijala Židovský kódex:

· Židia mohli byť zbavení majetku a základných občianskych práv (po vzore Norimberských zákonov)

• Židia sa stávajú príťažou pre štát

• na rokovaniach s Nemeckom slovenská strana odmietla na rok 1942 zvýšiť počet robotníkov, ktorí pracovali v Nemecku

• ako náhradu vláda ponúkla 20 000 slovenských Židov

• 3. marec 1942 – Tuka a Mach oznámili na zasadnutí vlády, že podľa dohody s Nemeckom budú Židia deportovaní:

· deportácie trvali od 25. marca 1942 do októbra 1942

· Vatikán protestoval

· umiernení na čele s Tisom – pasívni

· cieľom nebolo osídľovanie ľudoprázdnych oblastí v Poľsku, ale vyhladzovacie tábory

· bolo deportovaných 57 628 Židov

· ďalšie deportácie boli po príchode nemeckej armády na jeseň 1944 (13 500 Židov)