Hospodársky, sociálny a kultúrny život

Hospodársky, sociálny a kultúrny život

· Slovensko malo za existencie ČSR (1918 – 1939) poľnohospodársky charakter

· po Viedenskej arbitráži najúrodnejší južný pás pripadol Maďarsku

· Nemecko malo záujem kontrolovať a využívať slovenské hospodárstvo a surovinové zdroje:
• veľké koncerny ako Hermann Göring Werke, I. G. Farben, Siemens A.G. prevzali všetky podniky zbrojárskeho, chemického, banského a hutníckeho priemyslu
• podiel domáceho kapitálu sa zvýšil málo

· slovenské hospodárstvo bolo stabilné:
• voľne dostupný tovar, ktorý bol inde nedostatkový
• celkom úspešne sa darilo chrániť pred nemeckou stranou slovenské surovinové a finančné zdroje a rezervy

· program spriemyselňovania:
• vzniklo 250 nových podnikov a 30 rozšírilo výrobu
• podporila sa modernizácia výroby, zvýšila sa zamestnanosť
• klesol počet robotníkov pracujúcich v Nemecku
• začalo sa so stavbou veľkých vodných priehrad (päť na Váhu, jedna na Orave)
• vybudovalo sa 100 km železníc

· Slovensko bolo označované za „stredoeurópske Švajčiarsko“ a koruna za „tatranský dolár“

· kúpyschopnosť obyvateľstva bola ale nízka

· zákon o pracovnej povinnosti:
• nezamestnaní od 18 do 60 rokov museli nastúpiť na určené pracovné miesto, inak boli zaradení do vojenskej služby
• pokles nezamestnanosti bol aj dôsledkom núteného odchodu českých a židovských zamestnancov
• obmedzila sa práca v nedeľu
• prídavky na deti
• robotník zarobil od 4 do 20 korún denne, kg chleba stál 2,20 Ks, kg cukru – 6 Ks, kg masla – 20 Ks a liter mlieka – 2 Ks

· výtvarné umenie: Martin Benka, Vincent Hložník, Ľudovít Fulla, Miloš Bazovský

· hudba: Mikuláš Schneider-Trnavský, Eugen Suchoň, Alexander Moyzes, Gejza Dusík, František Krištof Veselý

· veda: Slovenská národná knižnica, Slovenská akadémia vied a umení, Slovenské národné múzeum, Štátny archeologický ústav, Štátny geologický ústav, Slovenská galéria