Zahraničný a domáci odboj

Zahraničný a domáci odboj

· zahraničný odboj vznikol ako nesúhlas s pomermi po Mníchovskej dohode z roku 1938 a po marcových udalostiach v roku 1939

· v roku 1939 sa vytvorili štyri centrá odboja:

• Varšava: bývalí členovia agrárnej strany a oponenti Eduarda Beneša

• Paríž: Milan Hodža, Štefan Osuský – presadzovali obnovenie ČSR, kde by malo Slovensko samosprávne postavenie

• Londýn: Eduard Beneš – chceli dosiahnuť obnovenie bývalej ČSR bez autonómie Slovenska

• Moskva: Klement Gottwald, komunisti – pod vplyvom Stalina, chceli vytvoriť sovietske Slovensko

· po obsadení Poľska a Francúzska zanikli tieto dve centrá odboja – Beneš v Londýne získal pevnejšiu pôdu a začal vystupovať ako česko-slovenský prezident

· v júli 1941 uznali česko-slovenskú vládu so sídlom v Londýne Veľká Británia a ZSSR, jej predsedom bol Ján Šrámek

· keď sa situácia na východnom fronte zmenila a Červená armáda začala víťaziť, Beneš zmenil taktiku: 12. decembra 1943 uzavrel zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci so Sovietskym zväzom na dobu 20 rokov → tým sa otvorila cesta budúcej sovietizácii česko-slovenského štátu; sľúbil zladiť česko-slovenskú zahraničnú, vnútornú a hospodársku politiku so záujmami ZSSR

· slovenskí vojaci bojovali v Poľsku, Francúzsku, slovenskí letci sa podieľali na obrane Veľkej Británie

· výsadkári Jozef Gabčík a Ján Kubiš uskutočnili v Prahe 27. mája 1942 atentát na Reinharda Heidrycha, nemeckého ríšskeho protektora v Protektoráte Čechy a Morava

· slovenskí vojaci bojovali v severnej Afrike o mesto Tobruk, na Strednom východe a v Japonsku

· na sovietskom území sa v roku 1941 formovali česko-slovenské vojenské jednotky, z ktorých vznikol 1. československý armádny zbor pod velením generála Ludvíka Slobodu; zúčastnil sa bojov proti nemeckej armáde pri Sokolove a Bielej Cerkvi, oslobodzovacích akcií na území Slovenska a Česka

· domáci odboj sa delil na dve skupiny:

• komunisti na čele s Jánom Osohom chceli vytvoriť samostatné sovietske Slovensko

• bývalí členovia agrárnej strany – Ján Ursíny a Jozef Lettrich – chceli česko-slovenský štát s demokratickým systémom a autonómnym postavením Slovenska

· na Vianoce 1943 uzavreli tzv. Vianočnú dohodu – hovorila o spoločnom postupe, o vytvorení vrcholného ilegálneho orgánu SNR a o príprave na prevzatie moci v príhodnom okamihu; dohodu podpísal za občiansky blok Jozef Lettrich, Ján Ursíny a za komunistov Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský

• so SNR spolupracovalo aj vojenské ústredie, ktoré pripravovalo ozbrojené povstanie z vojenskej stránky, bolo v Banskej Bystrici pod vedením podplukovníka Jána Goliana

· v júli 1944 sa zrodil plán ministerstva národnej obrany generála Ferdinanda Čatloša: keď Červená armáda dosiahne Krakov, dve slovenské divízie (určené na obranu Karpát) jej otvoria cestu na Slovensko; Sovietsky zväz o prípravách povstania vedel

· sovietski partizáni, ktorých zhadzovali nad slovenským územím, odmietli spolupracovať so SNR, začali robiť záškodnícku činnosť zameranú najmä proti nemeckému obyvateľstvu, svojimi akciami privolali nemeckú pozornosť a urýchlili vojenský zásah proti Slovensku, vstup nemeckých vojsk na Slovensko vyvolal 29. augusta 1944 predčasné povstanie, znemožnil zapojenie dvoch slovenských divízií – Nemci ich odzbrojili

· povstanie sa rozšírilo hlavne na strednom Slovensku

· v Banskej Bystrici bol 1. septembra 1944 vyhlásený jednotný štát Čechov a Slovákov – Československá republika, moc na povstaleckom území prevzala SNR, z ilegality vyšla KSS a Demokratická strana, v jednotlivých obciach prevzali moc Národné výbory → tým boli položené základy budúceho povojnového politického života

· hlavnú ťarchu bojov niesla povstalecká armáda, okrem nej bojoval aj partizáni, popri Slovákoch to boli Česi, Rusi, Ukrajinci, Poliaci, Francúzi, Maďari, Rakúšania; najťažšie boje prebiehali pri Strečne, v pohorí Malá Fatra, pri Priekope, Hronskej Dúbrave, v Rajeckej doline, pri Telgárte

· sovietska pomoc povstalcom bola nedostatočná, obmedzila sa na nevyhnutné dodávky zbraní, streliva a liekov, sovietske lietadlá pristávali na letiskách Tri Duby a Zolná, ZSSR nemal veľký záujem na úspechu povstania, išlo mu hlavne o podporu komunistov a partizánov

· povstanie sa skončilo obsadením Banskej Bystrice nemeckým vojskom dňa 27. októbra 1944, niektorí povstalci sa uchýlili do hôr a tam vzdorovali zime a nemeckým útokom, tu by nemohli vydržať bez pomoci obyvateľstva

· v Bratislave ďalej pôsobila slovenská vláda, snem a prezident; skutočnú moc mala však nemecká okupačná armáda, slovenská vláda sa ale usilovala zabrániť úplnému vydrancovaniu Slovenska a zachrániť pred odvlečením zajatých povstalcov

· s povstaním prišli hrôzy, aké Slovensko dovtedy nepoznalo, na území okupovanom nemeckou armádou dochádzalo k hromadným vraždám civilného obyvateľstva, Nemci vypálili: Kľak, Ostrý Grúň, Tokajík, Kalište

· význam: napriek svojmu neúspechu bolo jedným z najväčších protinacistických vystúpení počas vojny