Kolónie v 19. storočí

Kolónie v 19. storočí – prehľad a podrobné poznámky k učivu

Koloniálna expanzia v 19. storočí bola jedným z najvýraznejších javov moderných dejín. Európske veľmoci si podrobovali územia v Afrike, Ázii aj Oceánii, pretože chceli získať suroviny, nové trhy, strategické prístavy, prestíž a politický vplyv. Kolónie sa stali nástrojom hospodárskej moci, ale aj zdrojom konfliktov medzi veľmocami a zároveň prinášali tvrdé zásahy do života pôvodného obyvateľstva.

Základné pojmy

Kolónia – územie ovládané cudzím štátom, ktoré je politicky a hospodársky podriadené.

Protektorát – formálne má vlastných vládcov, no kľúčové rozhodnutia kontroluje veľmoc.

Domínium – samosprávna kolónia v rámci impéria (najmä Británia), s vysokou mierou autonómie.

Imperializmus – politika rozširovania moci nad cudzími územiami (vojensky, politicky, ekonomicky).

Koloniálne ríše v 19. storočí – stručný prehľad

Britské impérium – Austrálsky zväz, Nový Zéland, India, Barma, Hadramaut, Oman, Aden, Kuvajt, Malajzia, Borneo, Papua (Nová Guinea), Domínium Kanada, Britská Guyana, Juhoafrická únia, Bečuánsko, Južná Rodézia, Severná Rodézia, Britská východná Afrika, Uganda, Sudán, Egypt, Nigéria, Zlatonosné pobrežie, Sierra Leone, Gambia, Britské Somálsko.

Francúzsko – Francúzska západná Afrika, Stredné Kongo, Francúzska rovníková Afrika, Madagaskar, Réunion, Indočína, Martinique, Guadeloupe, Francúzska Guyana.

Holandsko – Surinam, Indonézia.

Nemecko – Nemecká juhozápadná Afrika, Kamerun, Togo, severná časť Papuy.

Španielsko – Rio de Oro (Západná Sahara), Maroko, Mexiko, Nové Španielsko (Stredná Amerika), Nová Granada (Venezuela), Peru, Chile, Kuba, Portoriko, Filipíny.

Portugalsko – Brazília, Angola, Mozambik.

Belgicko – Belgické Kongo.

Taliansko – Talianske Somálsko, Eritrea, neskôr Líby a snaha o Etiópiu.

Britské impérium

Británia síce začala budovať veľkú koloniálnu ríšu neskôr než Španielsko, no v priebehu niekoľkých storočí ho vplyvom aj rozsahom predbehla. Pred prvou svetovou vojnou patrila Británia medzi najväčšie svetové veľmoci a jej impérium tvorilo významnú časť planéty.

Prečo bola Británia taká úspešná

Silné námorníctvo a tradícia moreplavby – britská flotila sa vyvíjala stáročia v súperení s inými mocnosťami.

Organizácia správy a obchodná stratégia – Británia budovala sieť prístavov a oporných bodov, ktoré chránili námorné trasy.

Obchod ako hlavná hybná sila – kolónie poskytovali suroviny, pracovnú silu a zároveň predstavovali trh pre britské výrobky.

Právne a politické dedičstvo – viaceré bývalé kolónie si ponechali prvky britského práva a inštitúcií.

Kanada (domínium)

Európania (najmä Francúzi a Angličania) tu zakladali kolónie už v 18. storočí. Po porážke Francúzov v sedemročnej vojne (1763) prevzala Británia kontrolu nad územím.

Dôležité momenty:

Rozdelenie (1791) – francúzsky a anglický jazykový priestor.

Zjednotenie (1840) – Horná a Dolná Kanada.

Domínium (1867) – Kanada získala samosprávu v rámci Britskej ríše (britský generálny guvernér).

Rozšírenie na západ a sever – podporené zlatou horúčkou a výstavbou železnice.

Zlom (1885) – dokončenie kanadskej tichomorskej železnice, upevnenie jednoty.

Austrália

Austrália sa v 19. storočí menila na nový štát a spoločnosť.

Charakteristické javy:

Deportácie väzňov – z Británie sem poslali približne 200 000 väzňov, mnohí sa po treste usadili.

Expanzia osád do vnútrozemia – potreba pôdy viedla ku konfliktom s pôvodným obyvateľstvom.

Zlatá horúčka – prudký nárast prisťahovalcov a rozvoj hospodárstva.

Federácia (1901) – kolónie sa spojili do Austrálskeho zväzu, hlavným mestom sa stala Canberra (ako plánované federálne centrum).

Nový Zéland

Podobne ako v Austrálii, aj tu kolonizácia tvrdo zasiahla pôvodné obyvateľstvo (Maorov).

Následky: úbytok obyvateľstva, strata pôdy, napätie a ozbrojené konflikty.

Zlom (1907): Nový Zéland sa stal domíniom.

India

India bola pre Britániu kľúčová – často sa označovala ako „perla koruny“.

Ako Británia ovládla Indiu:

Východoindická spoločnosť – obchodná organizácia, ktorá postupne preberala moc.

1857 – sipáhiovské povstanie – veľká vzbura proti britskej správe; po jej potlačení Británia prevzala priamu kontrolu.

1876 – Viktória cisárovnou Indie – symbol upevnenia moci, správa cez miestokráľa.

Problémy britskej správy:

Nerovnosť – Briti obsadzovali najvyššie úrady, Indovia boli odsunovaní.

Daňová a colná politika – vyvolávala chudobu a odpor (napr. vysoké dane, nevýhodné obchodné podmienky).

Jazyk a kultúra – angličtina ako úradný jazyk, spoločnosť sa delila na oddelené komunity.

1885 – Indický národný kongres – vznik politickej organizácie usilujúcej sa o väčšie práva a zastúpenie Indov.

Singapur

Británia posilňovala vplyv aj v juhovýchodnej Ázii.

1819 Stamford Raffles zabezpečil získanie Singapuru, ktorý sa stal strategickým prístavom a obchodnou bránou regiónu.

Čína a ópiové vojny

Británia obchodovala s Čínou cez vybrané prístavy. Kľúčovým problémom bolo ópium (dovážané z Indie).

1839 čínsky komisár Lin Ce-sü zničil zásoby ópia v Kantone – nasledovala vojna.

1842 – Nankingská zmluva – Čína musela ustúpiť, Británia získala Honkong.

Afrika a Búrska vojna

Británia rozširovala vplyv aj v Afrike, pričom v Južnej Afrike narážala na Búrov (holandsky hovoriacich osadlíkov).

Búrska vojna (1899 – 1902) skončila britským víťazstvom, no Británia utrpela vážne poškodenie povesti najmä pre koncentračné tábory, kde zomierali civilisti.

Francúzsko

Francúzsko budovalo impérium už v skorších storočiach, no v 19. storočí sa opäť snažilo posilniť prestíž a hospodársku silu, najmä po porážke v prusko-francúzskej vojne.

Afrika

Severná Afrika – Francúzi sa usadili v roku 1830 v Alžírsku a postupne ho pevne ovládli.

Rozširovanie v Afrike – vznik rozsiahlych území vo forme Francúzskej západnej a rovníkovej Afriky, získanie Tuniska, Maroka a ovládnutie Madagaskaru (1896).

Ázia – Indočína

Imperiálna expanzia sa začala 1858 vo Vietname.
1862 obsadenie juhu Vietnamu, následne postup do zvyšku krajiny, 1883 obsadenie Hanoja.

Kambodža (1863 protektorát), Laos (1893).
Miestni vládcovia často ostávali formálne pri moci, no rozhodovala francúzska administratíva.

Španielsko

Španielsko malo kedysi obrovské koloniálne územia v Amerike, no v 19. storočí sa jeho ríša rozpadala.
Dôvody úpadku: slabé financie, vojny, nerovné postavenie kreolov, rast nacionalizmu.
Nezávislosť kolónií: Peru a Mexiko (1821), Bolívia (1825), Čile (1818).
1898 – španielsko-americká vojna: Španielsko stratilo posledné veľké kolónie (Kuba, Portoriko, Filipíny).

Portugalsko

Portugalsko získavalo kolónie vďaka moreplavcom.
Brazília: cesta k nezávislosti vyvrcholila 1822 (Pedro I.), Portugalsko uznalo nezávislosť neskôr.
1888 – Zlatý zákon: zrušenie otroctva, následné napätie a politické zmeny.
Afrika: Angola a Mozambik boli dôležité najmä ako zdroj pracovnej sily a surovín.

Holandsko

Najvýznamnejšia kolónia bola Indonézia, ovládaná najmä cez Východoindickú spoločnosť (Batávia – dnešná Jakarta).
V 19. storočí sa objavovali povstania, ktoré síce zlyhali, ale postupne posilňovali nacionalizmus.

Surinam: plantáže, otroctvo (zrušené 1863), pestré etnické zloženie v dôsledku dovozu pracovnej sily.

Nemecko

Nemecko vstúpilo do „boja o kolónie“ neskoro, ale rýchlo.

1883 – 1885 získalo územia v Afrike (Togo, Kamerun, Juhozápadná Afrika, Východná Afrika).
Najprv sa opieralo o súkromné spoločnosti, neskôr prešlo na priamu štátnu správu.

Charakter správy: tvrdý režim, nútené práce, daňový útlak – vyvolávalo povstania (napr. Madži-Madži).

Belgicko

Belgický kráľ Leopold II. ovládol Kongo najprv ako súkromné panstvo.
1885 – Slobodný štát Kongo: extrémne tvrdý režim, nútené práce, brutalita pri zbere a produkcii (najmä kaučuk).
1908 Leopold II. kolóniu odovzdal belgickému štátu – vzniklo Belgické Kongo.

Taliansko

Taliansko patrilo k posledným kolonizátorom.

Eritrea (1882 – 1885) a postupne vplyv v Somálsku.
Pokus o ovládnutie Etiópie stroskotal – 1896 bitka pri Adwe, Etiópia ubránila nezávislosť a získala medzinárodné uznanie.

1911 – 1912 vojna s Tureckom a vznik kolónie Líbya, ktorú Taliansko ovládalo s veľkými ťažkosťami.

Najdôležitejšie závery na zapamätanie

Kolonializmus v 19. storočí bol motivovaný najmä hospodárstvom a stratégiou, no veľmoci ho často ospravedlňovali „civilizačnou misiou“.

Británia dominovala vďaka námorníctvu a obchodnej sieti, pričom vytvárala aj domíniá so samosprávou.

Francúzsko posilnilo impérium najmä v Afrike a v Indočíne.

Nemecko, Belgicko a Taliansko vstúpili neskôr, no často používali tvrdšie metódy.

Španielsko a Portugalsko boli staré koloniálne mocnosti, ale v 19. storočí (najmä Španielsko) prichádzali o rozhodujúce kolónie.