Slovensko na scéne - pád komunistického režimu

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 09.10.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 349 slov
Počet zobrazení: 4 186
Tlačení: 416
Uložení: 433
Pádom komunistického režimu sa zákonite otvorila aj neriešená slovenská otázka. Vzťah Čechov a Slovákov bol kľúčový pre ďalší rozvoj krajiny. Verejnosť ho naplno vnímala už od decembra 1989, keď veľká časť Slovákov presadzovala ako najvhodnejšieho kandidáta na prezidenta A. Dubčeka. V marci 1990 sa rozhorel spor o názov štátu. Českí politici i verejnosť odmietali spojovník v jeho názve. Nakoniec zvíťazil kompromis. Štát dostal meno Česká a Slovenská Federatívna Republika. Spory sa tým neskončili, naopak, mali stúpajúcu tendenciu a vyvrcholili v októbri 1990 protestmi počas prijímania jazykového zákona v SNR. Na povrch vystúpili všetky varianty riešenia slovenskej otázky.

Celý rok 1991 sa rokovalo o podobe štátoprávneho vzťahu. Ako vhodné riešenie sa ponúkalo referendum. Občania ČSFR mali sami rozhodnúť o budúcnosti spoločného štátu. Ferederálny parlament síce v novembri 1990 prijal zákon o vykonaní referenda, no nedokázal sa dohodnúť na znení otázok, ktoré malo obsahovať. Napokon referendum o zachovaní Česko-Slovenska by neviedlo k výsledku. Aj keby sa občania vyslovili za zachovanie, politici by opäť museli sadnúť za rokovacie stoly a dohodnúť sa o podobe štátoprávnych vzťahov.

Vo voľbách v júni 1992 zvíťazilo na Slovensku HZDS, v Česku Občianskodemokratická strana (ODS) Václava Klausa. HZDS s novým predsedom vlády V. Mečiarom podporovalo zmenu federácie na úniu dvoch štátov so zahraničnopolitickou subjektivitou. ODS predložila dva varianty: „funkčnú federáciu“ so silným centrom alebo rozdelenie na dva samostatné štáty. HZDS následne podporilo 17. júla 1992 v SNR Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá potvrdila prvotnosť suverenity republík a odvodenosť federácie. Česká strana podobný krok považovala za nepotrebný.

V rokovaniach medzi HZDS a ODS sa nedospelo k dohode. Návrh HZDS na spoločné prijatie ústav oboch republík ODS odmietlo. Tak slovenský parlament prijal dňa 1. septembra 1992 Ústavu Slovenskej republiky. Ústava obsahovala článok, že Slovenská republika na základe vlastného rozhodnutia môže vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Posledným pokusom zachovať česko-slovenský štát bola iniciatíva českého sociálnodemokratického poslanca Miloša Zemana, ktorý predložil Federálnemu zhromaždeniu návrh na zriadenie komisie pre vytvorenie česko-slovenskej únie. Návrh bol prijatý, a to aj poslancami HZDS. Odmietla ho však v Česku rozhodujúca ODS, ktorá trvala na vytvorení dvoch samostatných štátov. Dňa 25. novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie ústavný zákon o zániku ČSFR. Od 1. januára 1993 sa vytvorili dva samostatné štáty: Slovenská republikaČeská republika. Celý svet ocenil priebeh pokojného rozdelenia ČSFR.
Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 3.2)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.030